13 firiem na Slovensku dáva STOP rýchlokurčatám

Už 13 firiem sa zaviazalo skončiť s trápením rýchlokurčiat na Slovensku. K medzinárodnému štandardu sa pridávajú značky pôsobiace aj u nás. Záväzok uplatňujú aj pre slovenský trh. 

Bratislava, 6. august 2025 – Firmy na Slovensku končia s rýchlokurčatami. Prostredníctvom záväzkov odmietajú najhoršie praktiky v priemyselných veľkochovoch a prechádzajú na kurčatá oslobodené od najväčšieho utrpenia. Prieskum agentúry Focus ukazuje, že ide o krok správnym smerom – až 7 z 10 Slovákov a Sloveniek chce lepšie podmienky pre rýchlokurčatá a polovica z nich je ochotná si za ne priplatiť.

K dnešnému dňu už viac ako 600 firiem odmieta krutosť spojenú s chovom rýchlokurčiat. Prijímajú záväzky, ktoré končia s trápením rýchlokurčiat a najhoršími podmienkami v chove. 13 známych značiek uplatnilo tento záväzok aj na slovenskom trhu. Medzi firmy so záväzkom platným aj na Slovensku patria známe značky spomedzi výrobcov potravín, hotelov či reštauračných zariadení. Patria medzi ne Vapiano, Bageterie Boulevard, Subway, McCain Foods, Pizza Hut, Bonduelle, Accor (hotel Accor-Panonia), wagamama, Ikea, Dr. Oetker, Danone, Nestle, Unilever.

Rýchlokurčatá sú kurčatá chované na mäso, vyšľachtené na extrémne rýchly rast. Takýto intenzívny spôsob chovu je často na úkor ich zdravia a dobrých životných podmienok. Ochranárska organizácia Humánny pokrok začiatkom júla 2025 zverejnila investigatívne zábery, ktoré odhaľujú chov rýchlokurčiat v slovenských priemyselných veľkochovoch. Na záberoch je vidieť, že rýchlokurčatá trpia deformáciami končatín a zlyhávaním orgánov, kvôli ktorým sa nedokážu voľne pohybovať, čo spôsobuje hneď niekoľko mimoriadne bolestivých problémov. „Extrémny rast spôsobuje, že iba v priebehu pár týždňov sa z malého kuriatka stane obrovské 2,5-kilové kurča, ktoré ledva stojí na vlastných nohách. Telo majú pokryté chemickými popáleninami z vlastných výkalov a pri živote ich držia antibiotikami. Chov rýchlokurčiat je zvrátenosťou proti prírode,“ hovorí riaditeľ organizácie Humánny pokrok, Martin Smrek.

Riešením sú záväzky, ktoré končia s trápením rýchlokurčiat. K dnešnému dňu sa k nim zaviazali už stovky firiem. Záväzky zabezpečujú prechod z rýchlorastúcich plemien kurčiat na pomalyrastúce, ktoré sú oslobodené od najväčších zdravotných problémov. A tiež zabezpečujú viac životného priestoru potrebného na prirodzené správanie kurčiat. „Maloobchodné reťazce majú hlavné slovo v tom, z akých podmienok budú pochádzať kurčatá v slovenských obchodoch. Je čas, aby prevzali zodpovednosť za svoje rozhodnutia a prestali Slovákom a Slovenkám servírovať podradné mäso z utrápených rýchlokurčiat. Prvým krokom je urobenie záväzku skončiť s ich trápením, tak ako to už urobili stovky lídrov na trhu po celom svete,” dodáva Martin Smrek.

Slováci a Slovenky chcú lepšie podmienky pre kurčatá chované na mäso, ukazuje prieskum agentúry Focus z decembra 2024. Až 70 % respondentov a respondentiek súhlasilo s tvrdením, že by kurčatám chovaným na mäso mali byť zabezpečené lepšie životné podmienky. Polovica ľudí je ochotná si za kurča z lepších podmienok priplatiť. Ochranárska organizácia Humánny pokrok preto v júli 2025 spustila petíciu za zastavenie chovu rýchlokurčiat, ktorú podpísalo už viac ako 31 000 ľudí. 

Zdroj ilustračného záberu: Haig/World Animal Protection/We Animals

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá, navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť, či odrezanie hlavy pri plnom vedomí. 

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.