Preskočiť na obsah 
Rýchlokurčatá
Abnormality nôh
Najčastejšie sa abnormality vyskytujú na koncovej časti dolnej končatiny v dvoch typoch. Postihnutá môže byť jedna alebo obe nohy, pričom častejšie sú postihnuté samce. Vtáky s ťažkou deformáciou, najmä ak sú postihnuté obe nohy, zomierajú od hladu a dehydratácie, pretože sa nedokážu dostať ku krmidlu a vode. Patogenéza (vznik chorobných zmien) deformácií nôh nie je dobre preskúmaná, avšak je možné predpokladať, že sa na abnormalitách podieľajú genetické a výživové faktory spolu s manažmentom chovu.
Alternatívne systému chovu
V niektorých systémoch s vyšším stupňom dobrých životných podmienok sa kurčatá chovajú v uzavretých halách, ale majú viac životného priestoru. Niekedy majú tiež o niečo bohatšie prostredie vrátane prirodzeného svetla a balíkov slamy, ktoré podporujú prirodzené správanie, ako je hľadanie potravy a hniezdenie. Tieto chovy zväčša využívajú pomalyrastúce plemená kurčiat.
Ascites
Brušná vodnateľnosť u hydiny súvisí so zlyhaním pravej srdcovej komory, zvyčajne v dôsledku pľúcnej hypertenzie, teda zvýšeného tlaku. Tento syndróm sa najčastejšie spája s rýchlym rastom alebo chladovým stresom mláďat. U hydiny sa najčastejšie spája so zvýšeným žilovým hydrostatickým tlakom (tlakom spôsobeným vlastnou hmotnosťou krvi v žilách). Ten je zvyčajne spôsobený zlyhaním pravej komory, ale súvisí aj s primárnou fibrózou pečene (zmnoženie väzivového tkaniva, ktoré neskôr vedie k cirhóze pečene). Je dobre zdokumentované, že väčšina prípadov je spôsobená genetickou predispozíciou k zvýšenému tlaku v pľúcach, ktorá v mnohých prípadoch končí zlyhaním srdca a terminálnym, teda smrteľným ascitom.
Brojlery
Ide o kurčatá chované na produkciu mäsa. Chov kurčiat určených na produkciu mäsa je v dejinách ľudstva relatívne nedávnym javom. Genetický vývoj týchto plemien prebiehal najmä počas 20. storočia. Nie je to teda ani sto rokov, odkedy boli kurčatá určené na výkrm vyčlenené ako samostatný druh a už nie sú vedľajším produktom vaječného priemyslu. Tieto vtáky sú často nazývané brojlermi.
Choroba bieleho pruhovania
Choroba bieleho pruhovania je degeneratívne ochorenie vyznačujúce sa bielymi pruhmi vo svale, ktoré sú rovnobežné so smerom svalových vlákien.
Toto ochorenie je pravdepodobne priamym dôsledkom genetického šľachtenia na extrémne rýchly rast kurčiat. Vedie k tomu, že niektoré svalové bunky v prsných filetoch neprodukujú bielkoviny, ale namiesto toho produkujú a hromadia tuk, ktorý je na povrchu viditeľný ako biele pruhy. Mäso z kurčiat postihnutých opísaným ochorením môže obsahovať až o 224 % viac tuku, kvôli čomu dochádza k zníženiu množstva bielkovín o 9 % v porovnaní s mäsom bez tejto poruchy.
Výskumy ukazujú, že sa táto porucha vyskytuje u 50 až 90 % rýchlorastúcich kurčiat. Mäso postihnuté touto chorobou má tiež oblasti s vyššou tvrdosťou a horšiu schopnosť zadržiavať vodu ako mäso bez tejto chyby. Počas varenia to negatívne ovplyvňuje jeho schopnosť absorbovať napríklad akékoľvek marinády a udržať vlhkosť.
Ekologický (organický) chov
V ekologických chovoch majú kurčatá najmenej tretinu svojho života prístup k vonkajšiemu výbehu. Využívajú sa pomalyrastúce plemená, ktoré sa usmrcujú najskôr v 70. dni života. Kurčatá okrem toho nesmú byť držané v klietkach či boxoch a podstielka nesmie byť príliš vlhká. Podľa nariadení EÚ sa kurčatá v ekologických chovoch môžu kŕmiť len surovinami, ktoré pochádzajú zo 100 % ekologickej produkcie.
Európsky kurací záväzok
S cieľom zlepšovania životných podmienok kurčiat vznikol v Spojených štátoch záväzok s názvom Better Chicken Commitment (BCC), používaný aj vo Veľkej Británii, ktorého ekvivalentom v Európe je European Chicken Commitment (ECC) – Európsky kurací záväzok. Tento záväzok systematicky a na základe vedeckých poznatkov zavádza normy na zásadné zlepšenie životných podmienok kurčiat chovaných na mäso. Ide o absolútne minimálne požiadavky pre zlepšenie životných podmienok kurčiat.
Spoločnosti sa záväzkom zaväzujú, že ich dodávatelia kuracieho mäsa spĺňajú minimálne požiadavky na chov stanovené v Európskom kuracom záväzku. Tento záväzok sa vzťahuje na všetky vlastné ako aj licencované prevádzky na Slovensku. Spoločnosti budú v oblasti napĺňania tohto záväzku otvorené nezávislým externým auditom. Tento záväzok bude zároveň zverejnený na ich webovej stránke.
Genetická selekcia
Ide o cielený výber konkrétnych jedincov určených na ďalšie rozmnožovanie. Ide tiež o synonymum k pojmu šľachtenie.
Hustota zástavu
Ide o počet kurčiat v hale na jednotku plochy. Nižšia hustota zástavu u kurčiat významne zvyšuje aktivitu a zároveň významne znižuje nepokoj a má aj potenciál prispieť k celkovej dobrej pohode zvierat, napríklad aj zvýšeným výskytom hravého správania u týchto vtákov. Naopak, vysoká hustota zástavu a ďalšie faktory spôsobujú, že kurčatá zápasia so závažným zdravotnými problémami vrátane deformácií nôh, srdcových zlyhaní a popálenín.
Intenzívny chov
Celosvetovo sa viac ako 70 % kurčiat chovaných na mäso chová pomocou metód intenzívneho priemyselného chovu. Výsledkom je, že každý vták má na podlahe menšiu plochu ako list papiera A4.
V posledných dňoch svojho života sú preto kurčatá natlačené ešte výrazne viac ako sliepky znášajúce vajcia v klietke. V EÚ predstavujú intenzívne systémy chovu kurčiat približne 90 %, teda väčšinovú časť produkcie kurčiat. Zvyšných 10 % predstavujú systémy, ktoré sa označujú ako alternatívne.
Omračovanie
Chov kurčiat končí ich usmrtením, čo je krok, ktorý si vyžaduje osobitnú pozornosť. Zavesenie za nohy spôsobuje, že kurčatá zažívajú strach a bolesť, preto sa intenzívne snažia o únik. Keďže nemajú bránicu, otočenie dolu hlavou vyvíja tlak na ich srdce a pľúca. Je otázne, či je u kurčiat omračovanie v elektrických vodných kúpeľoch účinné pri vyvolávaní bezvedomia. Analýzy ich mozgu naznačujú, že namiesto dosiahnutia veľkých záchvatov môže dôjsť k malým záchvatom, ktoré sa bežne u ľudí nespájajú s bezvedomím. Tieto malé záchvaty tiež spôsobujú, že vtáky nereagujú, takže je ľahké prehliadnuť skutočnosť, že môžu byť stále pri vedomí.
Pravdepodobným zlepšením oproti omračovaniu elektrickým vodným kúpeľom je omračovanie riadenou atmosférou. Riadené atmosférické omračovanie umožňuje omráčenie kurčiat a tiež ich zabitie bez potreby manipulácie s nimi alebo obmedzenia ich pohybu, čo predstavuje zlepšenie životných podmienok.
Pomalyrastúce plemená kurčiat
Pomalyrastúce plemená kurčiat dosahujú jatočnú váhu približne dvakrát pomalšie (81 dní) ako rýchlorastúce plemená. Základný rozdiel medzi rýchlorastúcimi a pomalyrastúcimi plemenami spočíva v dennom prírastku hmotnosti – hranica je stanovená na 50 gramov za deň: plemená, ktoré túto hodnotu presahujú, sú považované za rýchlorastúce, zatiaľ čo tie, ktoré ju nedosahujú, za pomalyrastúce.
Popáleniny
Kurčatá v halových chovoch nemajú menenú podstielku počas celého života, pričom sa postupne pod nimi hromadí všetok trus, ktorý sa postupom času začne rozkladať na amoniak (čpavok). Už pri teplote menej ako 38 °C sa začne vyparovať, a tak je jeho toxický vplyv ešte intenzívnejší. Čpavkom z trusu môžu byť poškodené napríklad oči a dýchacie orgány kurčiat. Kurčatá sú tiež náchylné na vznik bolestivých popálenín na hrudi a chodidlách, ktoré sa nazývajú popáleniny päty. Tie vznikajú, keď sa čpavok z trusu kurčiat prepáli cez kožu na nohách.
Výskum RSPCA (Royal Society for the Prevention of Cruelty to Animals), najstaršej svetovej organizácie na ochranu zvierat, fungujúcej už 200 rokov, odhalil, že až 80 % rýchlorastúcich kurčiat, ktoré sú ďalej spracované a predávané v supermarketoch, má popáleniny päty.
Rýchlokurčatá
Rýchlorastúce kurčatá sú typy sliepok vyšľachtené tak, aby dokázali za veľmi krátky čas narásť do abnormálnych rozmerov.
Genetická selekcia, teda cielený výber jedincov na rozmnožovanie, viedla k vyše 400 %, t. j. k štvornásobnému zvýšeniu rýchlosti rastu dnešných rýchlorastúcich kurčiat v porovnaní so situáciou pred vyše 50 rokmi. Kvôli tomu dosiahnu trhovú váhu, tzv. jatočnú hmotnosť, o 60 % rýchlejšie, pričom najviac sa zväčšilo prsné svalstvo.
Syndróm náhleho úmrtia
Jedným zo závažných problémov inzentívnych chovov kurčiat je syndróm náhleho úmrtia (SDS), známy aj ako prevrátenie. Ide o stav, pri ktorom na prvý pohľad zdravé rýchlorastúce kurčatá uhynú náhle a bez zjavných príčin. Zvýšená rýchlosť rastu kurčiat spôsobuje zvýšené nároky na kyslík a ďalšie živiny. To núti srdce pracovať intenzívnejšie, aby tieto nároky uspokojilo.
Voľný chov
Vo voľných chovoch majú kurčatá vo všeobecnosti viac priestoru ako v intenzívnych systémoch. Kurčatá majú okrem toho denný prístup do vonkajšieho prostredia, čo im poskytuje viac priestoru na naplnenie prirodzených potrieb, a majú väčšiu možnosť vykonávať prirodzené správanie. Kurčatá v tomto type chovu sú zvyčajne pomalyrastúce plemená s lepšími životnými podmienkami, a preto sa porážajú v neskoršom veku, zväčša v 56. dni života.
Vtáčia chrípka
Vtáčia chrípka začala pôvodne ako mierne ochorenie vodného vtáctva. Priemyselné veľkochovy však vytvorili ideálne podmienky pre zmutovanie vtáčej chrípky do agresívnej formy ako ju poznáme dnes.
Keďže sa vtáčia chrípka prenáša kontaktom, stačí, ak sa vo veľkochove nakazí jeden jedinec a onedlho vtáky natlačené jeden na druhom vírus nakazí a postupne zamorí celý chov.
Welfare kurča
Slovenské označenie welfare často vytvárajúce dojem vyšších štandardov, no reálne neobsahujúce žiadne relevantné kritériá.
Dokazuje to prieskum Humánneho pokroku z roku 2025, ktorý skúmal prítomnosť choroby bieleho pruhovania v kuracom mäse. Prieskum preukázal prítomnosť bielych pruhov v 388 produktoch na úrovni 97,94 %. Sledované produkty boli kuracie prsia, filety alebo rezne bez kože všetkých značiek prítomných v prevádzkach maloobchodných reťazcov. Z celkového počtu bolo 59 produktov označených welfare. Výsledky medzi nimi rozdiel v prítomnosti choroby bielych pruhov nepreukázali. Výskyt bielych pruhov vo welfare mäse bol 96,61 %.
Sliepky
Chov vo voľnom výbehu
Najpodstatnejším rozdielom oproti klietkovému chovu je fakt, že v tomto type chovu majú sliepky stály prístup k vonkajšiemu výbehu, ktorý je pokrytý vegetáciou. Sliepky tu žijú v kŕdľoch a môžu sa pohybovať ľubovoľne, čím im silnejú kosti a majú možnosť správať sa viac prirodzene.
Na jednu sliepku tu pripadá najmenej 4 m2. Pri vonkajšej teplote pod − 10 °C sa sliepkam nedovoľuje pobyt vo vonkajšom výbehu, čo možno kompenzovať vybudovaním takzvaných zimných záhrad, umožňujúcim sliepkam kontakt s exteriérom aj počas zimných mesiacov. Vnútorná hala musí spĺňať parametre podstielkového chovu. Hniezdne boxy, bidlá, podstielka a prachové kúpele sa nachádzajú vo vnútorných priestoroch.
Vajcia z tohto systému sú označené číslom 1.
Ekologický chov
Tento spôsob chovu sa najviac približuje prirodzeným podmienkam sliepok. Chovatelia musia spĺňať prísne podmienky na udelenie 20 certifikátov, ktoré sú špecifikované v nariadení Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe. Bežné podmienky chovu sú podobné podmienkam chovu vo voľnom výbehu, sliepky však musia byť kŕmené organickým krmivom najmenej po dobu 6 týždňov. Zároveň nesmú byť vystavované rutinným znetvorujúcim praktikám, ako napríklad odpaľovaniu zobákov žeravou čepeľou. Tento chov predstavuje spomedzi štyroch systémov rozpoznávaných Európskou úniou v chove sliepok najvyšší štandard.
Vajcia z tohto systému sú označené číslom 0.
Hniezdenie
Hniezdenie, teda hľadanie vhodného miesta na znášanie vajec, bolo identifikované ako pravdepodobne najdôležitejšia behaviorálna potreba nosníc. Sliepky sú veľmi motivované dostať sa k súkromnému, uzavretému priestoru na hniezdenie, a táto motivácia u nich v čase znášky narastá. Sliepky, ktoré sa nemôžu dostať k vhodnému miestu na hniezdenie môžu preukazovať známky stresu a frustrácie. Napriek tomu, že „obohatené“ klietky sú vybavené malým priestorom na hniezdenie, preplnené podmienky môžu sliepkam nižšie v hierarchii zabrániť v tom, aby sa k nemu dostali. Alternatívne systémy s väčším miestom na znáškové hniezda ponúkajú viac možností na hniezdenie a správanie pred znáškou.
Klietkové systémy
Klietkové systémy chovu sliepok v produkcii vajec neumožňujú sliepkam prejavovať ich prirodzené správanie, čo vedie k frustrácii, škodlivému stereotypnému správaniu a zdravotným problémom.
Alternatívne chovy – podstielkový chov, chov s voľným výbehom a ekologický chov – umožňujú sliepkam vykonávať širšiu paletu prirodzeného správania a ponúkajú lepšie možnosti manažovať prípadné problémy v chovoch a zabezpečiť vyššiu kvalitu dobrých životných podmienok zvierat.
Obohatený klietkový chov
Sliepky sú v tomto systéme zatvorené v klietkach, kde má každá priestor menší než hárok papiera A4. Sliepky majú k dispozícii bidlá, v každej klietke je chabo oddelené znáškové hniezdo a malá škrabacia podložka. Množstvo sliepok umiestnených v klietke, ktorú obýva obvykle 20 až 60 sliepok, však pri dodržaní minimálnych štandardov nezabezpečuje dostatočnú dostupnosť zariadenia klietky pre všetky sliepky, a tie sa tak nevedia vždy k škrabadlu a k priestoru na hniezdenie dostať.
Navyše v tomto systéme sliepky nemôžu vykonávať svoje základné prirodzené správanie akým je hradovanie, rozťahovanie a mávanie krídel, kúpanie sa v prachu či ležanie. Nedostatok telesného priestoru v klietkach podmieňuje aj vznik psychického tlaku z väčšieho obsadenia, ako sliepky preferujú.
Vajcia pochádzajúce z tohto typu chovu sú označované číslom 3.
Podstielkový chov
Ide o chov vo vnútorných priestoroch hál bez klietkových systémov, preto ho môžeme nájsť aj pod názvom halový chov, pričom do tejto kategórie spadá aj tzv. voliérový systém/poschodový systém.
Na podlahe je slama, ktorá musí pokrývať minimálne 1/3 celkovej plochy. Na jednu nosnicu pripadá skoro raz toľko priestoru ako pri klietkových systémoch. Oddelené sú hniezdiace boxy, ku ktorým majú nosnice voľný prístup. Neprítomnosť klietok predstavuje úľavu a sliepky majú viac možností na pohyb. Hlavným rozdielom oproti klietkovým systémom je však voľný pohyb sliepok po celom priestore haly, a takmer dvojnásobná plocha pre každú sliepku.
Vajcia z tohto systému sú označené číslom 2.
Popolenie sliepok
Popolenie alebo kúpanie v prachu je prirodzene odmeňujúce správanie s dlhodobými zdravotnými benefitmi, ako udržiavanie zdravého peria a zbavovanie sa vší a roztočov.
Pozostáva z charakteristickej série pohybov, a ak sliepka predvedie celú sériu, vo všeobecnosti je to vnímané ako znak dobrých životných podmienok. Napriek tomu, že obohatené klietky zahŕňajú priestor vyhradený na popolenie (malú škrabaciu podložku), často býva pozorovaná neúplná séria alebo falošné popolenie (vtáky vykonajú pohyby ako pri popolení, ale s nedostatkom substrátu, takže toto správanie nemôžu vykonať poriadne). To indikuje, že potreba kúpania sa v prachu nie je naplnená kvôli limitovanému priestoru.
Sliepka
Sliepka vznikla z kury bankivskej a je domestikovaná 6000 až 8000 rokov.
Počas posledných tisíc až dvetisíc rokov bola chovaná na produkciu mäsa a vajec, ale len posledných 40 až 50 rokov prebiehala intenzívna selekcia na produkčné vlastnosti. Aj keď existuje variabilita medzi plemenami kury domácej, všetky si stále udržujú určité biologické vlastnosti svojich divých predkov.
Sliepky patria k sociálne žijúcim zvieratám, ktoré, pokiaľ sa im to umožní, vytvárajú súdržné sociálne štruktúry (približne z 25 jedincov) komunikujúce pomocou volania, kontaktov a vizuálnych prejavov.
Kapry
Ambulantný predaj živých kaprov
Ide o tradičný sezónny spôsob predaja rýb, ktorý je na Slovensku spojený predovšetkým s vianočnými sviatkami.
Ide o predaj z dočasných, prenosných stánkov alebo mobilných predajných miest na verejných priestranstvách, často pred obchodnými reťazcami alebo na trhoviskách, namiesto predaja v kamenných obchodoch.
V posledných rokoch sa však viaceré obchodné reťazce na Slovensku zaviazali ukončiť predaj živých kaprov. Tento záväzok ako prvý prijal maloobchodný reťazec Kaufland. Neskôr sa k nemu pridala aj spoločnosť Terno a Kraj. Koncom roka 2022 sa pridala obchodná sieť Tesco, Billa aj Lidl, a v roku 2023 sa pridala COOP Jednota, čo znamená takmer 100 % pokrytie maloobchodného trhu na Slovensku.
Následne bol prijatý aj prvý záväzok vo forme Všeobecne záväzného nariadenia, ktoré ako prvé slovenské mesto prijala Žilina.
Bolesť u rýb
Ryby majú vyvinutý nociceptívny systém, podobne ako cicavce, ktorý im umožňuje vnímať a reagovať na bolestivé podnety. Ich reakcie na bolesť nie sú len reflexívne, ale zahŕňajú aj zmeny v správaní, ako je napríklad odmietanie potravy, znížená aktivita alebo pokusy o únik. Výskumy navyše ukazujú, že ryby môžu prežívať aj chronickú bolesť, ktorá pretrváva aj po odstránení pôvodného bolestivého stimulu.
Kapor rybničný
Kapor rybničný (Cyprinus carpio) je sladkovodná ryba pochádzajúca z jazier a riek Európy a Ázie. Ľudia ho v Európe lovili už pred 10 000 rokmi na území dnešného Francúzska a na lov využívali parožie jeleňov. Keď toto objavili po príchode do Francúzska rímske légie, rozhodli sa túto pochúťku priniesť domov. Tam sa zrodili prvé akvakultúry kaprov. Najprv išlo iba o chov pre potravu, avšak čoskoro sa pridal k nemu aj chov ako koníček.
Kapor je všežravec, no najviac obľubuje slimáky, kôrovce a červy na dne vôd. Potravu si hľadá po celý deň, avšak najviac počas noci a ranného svitania.
Kortizol u rýb
Aj rybám sa rovnako ako ľuďom tvorí stresový hormón kortizol. Nadmerný stres tak u rýb môže spôsobovať okrem nadmernej tvorby slizu i nechutenstvo, depresiu či oslabenie imunitného systému. Navyše je dokázané, že ryby sa aktívne vyhýbajú stresovým stimulom a že depresia u rýb dokáže byť liečená antidepresívami podobne ako u nás ľudí.
Pain-track
Ide o operačný rámec na opis a hodnotenie bolesti, pôvodne určený pre ľudských pacientov, no neskôr adaptovaný aj na mimoľudské zvieratá.
Pain-Track umožňuje systematickú analýzu bolesti na základe jej časového vývoja, intenzity, štruktúry a klinických symptómov. Využíva klasifikáciu do štyroch úrovní intenzity a intuitívne grafické rozhranie na zaznamenávanie a interpretáciu údajov. Kľúčovou metrikou je dĺžka zotrvania v jednotlivých úrovniach bolesti, čo poskytuje presnejší odhad celkovej záťaže utrpenia.
Tento nástroj bol vyvinutý výskumnou organizáciou Project Welfare Footprint. Využíva poznatky z umelej inteligencie a neurovedy na objektívne hodnotenie bolesti na základe mozgovej aktivity zvierat. Pain-Track tak predstavuje prelomový krok v meraní a zmierňovaní ich utrpenia.
“Ryby čističe”
Tieto ryby majú špeciálnu stratégiu kŕmenia poskytovaním služieb iným druhom, označovaným ako klienti. Ich kŕmenie spočíva v odstránení odumretej kože, ektoparazitov, infikovaného tkaniva z povrchu tela či žiabrových komôr. U klientov týchto rýb bol sledovaný a následne pokusom potvrdený pocit uvoľnenia, relaxácie a zníženia stresu v prípade, ak boli ryby očistené spôsobom podobným hladeniu.
Tradícia vianočného kapra
Teórie o tom, prečo konzumujeme v našom regióne rybu, a špecificky kapra, sa líšia. Historik Vincurský hovorí o kresťanskej tradícii, známe sú však aj údaje o komunistickej propagande zameranej na predaj živého kapra.
Ryba nebola považovaná za tak výživnú, keďže išlo o ľahší pokrm, ktorý bol skôr dostupný pre tých, čo žili na brehu mora, rieky či jazera. Vďaka náboženskej pôstnej tradícii sa však z rýb ku koncu stredoveku stal veľmi žiadaný produkt a chovali sa vo veľkom v umelo založených rybníkoch a nádržiach. Ryby sa stali natoľko obľúbeným pôstnym jedlom, že v stredoveku sa pôstne dni zvykli označovať ako „dni ryby“.
Podľa iných zdrojov ide zase skôr o výsledky komunistickej propagandy. V roku 1947 bol kapor propagovaný sloganom „Kapor na každom štedrovečernom stole“ poľským ekonómom, Ministrom priemyslu a obchodu a podpredsedom vlády pre hospodárske záležitosti v stalinovskom Poľsku – Hilary Mincom. Zaujímavosťou je, že kapor bol dovtedy v Európe známy skôr ako “židovská pochúťka”. S mnohými druhmi rýb, ktoré bolo v období komunizmu ťažké zohnať, sa nakoniec Mincova vízia stala skutočnosťou, a zrodila sa tak vraj tradícia vianočného kapra.
Všeobecné
Dobré životné podmienky zvierat
Dobré životné podmienky zvierat by v najširšom ponímaní mali byť chápané ako komplexný stav zvieraťa, pričom by sa mala zohľadňovať interakcia medzi telom, mysľou a prostredím. Dobré životné podmienky sa zameriavajú na kvalitu života zvierat – či majú dostatok priestoru, potravy a starostlivosti. Tento prístup uznáva, že ľudia zvieratá používajú vo svoj prospech, no snaží sa, aby ich život bol čo najmenej bolestivý.
Efektívny altruizmus
Efektívny altruizmus je filozofické myšlienkové hnutie, ktoré využíva vedecké dôkazy, dáta a racionálnu analýzu na hľadanie najúčinnejších spôsobov, ako pomáhať iným a zlepšovať svet. Základnou myšlienkou nie je len „robiť dobro“, ale „robiť čo najviac dobra“ s obmedzenými zdrojmi, ktoré máme k dispozícii (čas, peniaze a zručnosti). Humánny pokrok tiež uplatňuje princíp efektívneho altruizmu, teda prístupu, ktorý hľadá najúčinnejšie spôsoby, ako pomáhať.
Greenwashing
Greenwashing (v kontexte dobrých životných podmienok zvierat) je klamlivá marketingová stratégia, pri ktorej firma alebo inštitúcia úmyselne zveličuje, skresľuje alebo si vymýšľa informácie o etických aspektoch produkcie a podmienkach, v ktorých sú zvieratá chované.
Cieľom je vytvoriť u verejnosti falošný dojem, že zvieratá prežili život v dôstojných podmienkach, s ohľadom na ich prirodzené potreby a zdravie, hoci realita priemyselného chovu je v skutočnosti oveľa krutejšia. Táto stratégia zneužíva empatiu spotrebiteľov a ich snahu nakupovať zodpovedne s cieľom zvýšiť zisk a vylepšiť imidž značky.
Práva zvierat
Práva zvierat predstavujú morálne a právne nároky, ktoré im spoločnosť priznáva preto, že dokážu cítiť bolesť, radosť a majú vlastný vnútorný život – fyzický, emocionálny aj sociálny. Ich uznanie vychádza z dlhodobého vývoja filozofie, vedy a práva, ale aj z rastúceho pochopenia, že zvieratá sú bytosti s podobným prežívaním a cítením, ako majú ľudia. Myšlienka práv zvierat stojí na presvedčení, že každá bytosť má hodnotu sama o sebe, nezávisle od toho, ako ju ľudia využívajú.
Priemyselný veľkochov
Priemyselný veľkochov je systém poľnohospodárskej produkcie, ktorý sa vyznačuje chovom veľkého množstva zvierat (ako sú sliepky, kurčatá či kravy) s vysokou hustotou na obmedzenom priestore. Jeho hlavným cieľom je maximalizácia produkcie (mäsa, mlieka, vajec) pri čo najnižších nákladoch, často za pomoci vysokej automatizácie a prísne kontrolovaných vnútorných podmienok. Zvieratá v týchto veľkochovoch však nemôžu prejavovať svoje prirodzené správanie, trpia stresom, fyzickou bolesťou a zraneniami spôsobenými stiesnenými podmienkami.
Spoločenská zodpovednosť firiem
Spoločenská zodpovednosť firiem (Corporate social responsibility – CSR) je dobrovoľné prijímanie záväzkov dodržiavať určité pravidlá, ktorých cieľom je zvýšenie zodpovednosti firiem v oblasti dopadov na životné prostredie, lepšieho zamestnaneckého prostredia, pomoci zvieratám, rozširovania vzťahov s komunitami, ale aj férového prístupu k zákazníkom a zákazníčkam.
Takéto rozhodnutie so sebou často prináša aj ekonomické výhody, a teda lepšiu konkurencieschopnosť podniku. Príkladom spoločenskej zodpovednosti sú napríklad záväzky reťazcov nepredávať vajcia z klietkových chovov či záväzky nepredávať živé kapry, ale aj Európsky kurací záväzok (ECC), ktorým sa spoločnosti zaväzujú, že ich dodávatelia kuracieho mäsa spĺňajú minimálne požiadavky na chov.
