Mastodon

Slovensko je o krok bližšie k zákazu kožušinového chovu. Podporu mu vyjadrili obaja kandidáti na prezidenta

Pred druhým kolom prezidentských volieb reagovali na kampaň „Ide o chlp“ aj prezidentskí kandidáti Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič. V pozícii hlavy štátu by obaja podpísali zákaz kožušinového chovu na Slovensku, ak by ho schválil parlament.

Tlačová správa na stiahnutie v PDF

Bratislava, 27. marec 2019  – Kampaň za zákaz kožušinového chovu na Slovensku, ktorú za necelý týždeň podporilo vyše 60 tisíc ľudí, naberá na obrátkach a  reagujú na ňu už aj politici. Pred druhým kolom prezidentských volieb sa k nej vyjadrili aj kandidáti na prezidenta Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič. Obaja súhlasili, že by takýto zákaz v pozícii hlavy štátu podpísali, ak by ho schválil parlament. Slovensko je tak o krok bližšie k zákazu kožušinového chovu. Online petícia, ktorá je súčasťou kampane vedenej združením pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti Humánny pokrok, sa za pár dní stala jednou z najúspešnejších v histórii online petícií na Slovensku. Predchádzalo tomu zverejnenie záberov z norkovej farmy pri Martine, ktoré obleteli Slovensko a verejnosť šokovali.

Zverejnené zábery, na ktorých je vidno zranené norky trápiace sa v malých klietkach, ochrancovia zvierat ukázali aj prezidentským kandidátom, keďže ukazujú pomery na legálnej farme v Príbovciach. Kandidátka Zuzana Čaputová takéto praktiky odmietla so slovami: „Zvieratá jednoducho nepatria do klietok. Pri chove kožušinových zvierat sú tieto chované v im neprirodzených, krutých podmienkach. A to všetko pre ich kožušinu. Je to smutný pohľad.“ Kandidát Maroš Šefčovič zábery z kožušinovej farmy nekomentoval, potvrdil však, aký postoj by zaujal ako prezident: „V prípade, ak by parlament schválil zákon o zákaze kožušinového chovu, tak by som ho ako prezident podpísal.“ A čo jeho protikandidátka Zuzana Čaputová? „Samozrejme. Verím, že ľudskosť je aj o našom vzťahu ku zvieratám.“

Humánny pokrok postoje prezidentských kandidátov víta. Obaja kandidáti totiž potvrdili, že chápu úlohu a právomoci prezidentského úradu. „Prezident má pri podpisovaní zákonov schválených parlamentom zohľadňovať ich ústavnosť i vôľu ľudí. V našej kampani sa verejnosť vyjadrila veľmi jasne, a to, že kožušinové chovy na Slovensku nechce. Zodpovednosť je teraz v rukách poslancov a poslankýň parlamentu, aby zohľadnili vôľu vyše 60 tisíc ľudí a začali konať. Toto už nie je len kampaň aktivistov, ale obrovské hnutie za zákaz kožušinového chovu, ku ktorému sa pridáva stále viac ľudí,“ hovorí koordinátorka kampane „Ide o chlp“  Alexandra Demetrianová.

Zákazom kožušinového chovu by sa Slovensko pripojilo k celkom trinástim krajinám Európy, kde podobné legislatívne zákazy tiež schválili. Susedné Rakúsko, Británia, Belgicko či Holandsko, ale aj Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko či Bosna a Hercegovina. O zákaze chovu zvierat na kožušiny rokujú aj v Bulharsku a na Ukrajine. V Česku kožušinové farmy zakázali vlani. „Slovensko za posledný týždeň ukázalo, že v ničom nezaostáva za Českom, kde to bola práve masívna podpora verejnosti, ktorá presvedčila český senát, aby zákaz odhlasoval. A to malo Česko neporovnateľne viac kožušinových fariem – u nás je jedna. Poďme cestou moderných krajín, ktoré odmietajú trápenie zvierat v malých klietkach pre takú zbytočnosť, akou sú kožušiny. Je načase s týmto barbarstvom skoncovať,“ dodáva Alexandra Demetrianová z Humánneho pokroku.

Kožušinový priemysel ročne odchová a spotrebuje 100 miliónov zvierat. Z kožušín sa vyrábajú zimné kabáty, ale aj módne doplnky či dokonca umelé riasy. To by čoskoro mohlo byť minulosťou. Okrem legislatívnych zákazov v Európe i vo svete totiž klesá aj dopyt. Ruky preč od kožušín a utrpenia zvierat na kožušinových farmách dáva aj módny priemysel. Čoraz viac veľkých značiek verejne prisľúbilo, že už nebudú kožušiny používať – medzi inými aj Gucci, Versace, Armani, Jean Paul Gaultier, Burberry… Na dopyt spotrebiteľov po etickej móde odpovedajú aj prestížne módne prehliadky – Amsterdam Fashion Week už kožušiny na svojich mólach nechce.

Online petíciu za zákaz kožušinového chovu na Slovensku môžu ľudia podpísať na stránke www.ideochlp.sk, na ktorej nájdu aj autentické zábery z kožušinovej farmy v Príbovciach.

###

HUMÁNNY POKROK

Humánny pokrok je združením pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti. Sme hlasom zvierat a presadzujeme udržateľné riešenia, ktoré dokážu nasýtiť planétu. Humánny pokrok vznikol s cieľom priniesť na Slovensku silný hlas zvierat, ktorý bude klásť dôraz na ľudskosť a udržateľnosť. Združenie je členom globálnej koalície Open Wing Alliance, bojujúcej proti klietkovému chovu sliepok, a medzinárodnej organizácie Fur Free Alliance, bojujúcej za ukončenie kožušinového chovu

Webstránka kampane: www.ideochlp.sk

Zábery z kožušinovej farmy v Príbovciach na publikáciu (Zdroj FOTO: Humánny pokrok):

https://drive.google.com/open?id=1a5JucCeJQaJ93LfAIBIks7leYYoXWS6v

Kontakt pre médiá:

Alexandra Demetrianová – koordinátorka kampane Ide o chlp
+421 948 463 704
alexandra.demetrianova@humannypokrok.sk
www.humannypokrok.sk
www.ideochlp.sk

Vizuál kampane „Ide o chlp“ .
ZDROJ: Humánny pokrok
Kožušinová farma v Príbovciach pri Martine.
FOTO: Humánny pokrok
Kožušinová farma v Príbovciach pri Martine.
FOTO: Humánnny pokrok

Zdieľať článok:

Ďalšie články

Zostaňte informovaní o našej práci a aktuálnych témach ochrany zvierat.

Slovensko dosiahlo dôležitý míľnik: Viac ako polovica sliepok je chovaná mimo klietok

Najnovšie dáta z Eurostatu potvrdzujú dôležitý zlom: podiel sliepok v klietkach na Slovensku klesol pod hranicu 50 %, čo pre ...

Cítia ryby bolesť či prečo by ste nemali zabíjať kapra doma: Pravda o predaji živých kaprov

Ryby preukázateľne cítia bolesť a strach vďaka plne vyvinutej nervovej sústave a receptorom bolesti. Vedecká obec preto dôrazne neodporúča domáce ...

Čo sú rýchlorastúce kurčatá a prečo má kuracie mäso “biele pásiky”? 

Rýchlorastúce kurčatá (rýchlokurčatá) sú hybridné plemená brojlerov (najčastejšie typy Ross 308 alebo Cobb 500), ktoré boli geneticky vyšľachtené na extrémne ...

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá, navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť, či odrezanie hlavy pri plnom vedomí. 

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.