Poslanec NR SR Tomáš Šudík (nezaradený) a zvieracoprávne organizácie Humánny pokrok, Sloboda zvierat a iniciatíva Zvierací ombudsman dnes upozornili na potrebu zákazu klietkového chovu sliepok na tlačovej konferencii v Národnej rade Slovenskej republiky. Zákaz je podľa nich potrebný z humánneho, ale aj ekonomického hľadiska.
K prechodu na bezklietkové systémy chovu sliepok sa už ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a Únia hydinárov zaviazali v memorande z roku 2020. Ministerstvo v ňom prisľúbilo nájsť pre hydinárov peniaze na prerábku klietkových chovov na bezklietkové. Poslanec Tomáš Šudík a organizácia Humánny pokrok viedli posledné dva roky rokovania s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a s ministerstvom financií s cieľom tento problém vyriešiť.
Podľa poslanca Šudíka v súčasnosti dochádza k plytvaniu verejnými financiami, pretože náklady na prerábku chovov stále rastú. Hovorí, že ministerstvá počas uplynulých dvoch rokov neprejavili záujem vyriešiť problém s financiami. „Prechod na bezklietkové chovy je nevyhnutný. Čím dlhšie vyčkávame, o to viac nás to bude stáť. V roku 2020 by nás podľa hydinárov prerábka stála 50 miliónov eur. V roku 2022 to bolo už 62 miliónov. A tento rok je to už 75 miliónov. Koľko to bude stáť o rok, dva alebo tri a kto to potom zaplatí?”
Poslanec Šudík v spolupráci s organizáciou Humánny pokrok vypracoval návrh zákona na zákaz klietkového chovu sliepok, ktorý predložil do NR SR v polovici februára. „Robíme to preto, že už nie je možné ďalej strkať hlavu do piesku a je čas konať. Na tento problém totiž nedoplácajú len sliepky uväznené v klietkovom chove, ale aj daňoví poplatníci, ktorých naťahovanie času a snahy hydinárov oddialiť nevyhnutné stoja ťažko zarobené peniaze, a každým dňom je to horšie. Už ďalej nemôžeme vyčkávať,” dodáva Šudík.
Ochranárska organizácia Humánny pokrok zverejnila na konci februára investigatívne zábery z troch slovenských klietkových chovov sliepok, ktoré poukazujú na nevhodné podmienky v klietkach. „To, ako klietkové chovy na Slovensku skutočne vyzerajú, sme mali všetci možnosť vidieť na investigatívnych záberoch, ktoré sme nedávno zverejnili. Videli sme doráňané, ošklbané sliepky, špinavé klietky s rozkladajúcimi sa mŕtvolami, a extrémnu krutosť, ktorú klietkový chov pre sliepky prináša. Klietkový chov je barbarstvom, ktoré musí skončiť,“ hovorí riaditeľ Humánneho pokroku, Martin Smrek.
Hydinári podľa ochranárov neprebrali zodpovednosť za riešenie problému. „Slovenskí hydinári roztočili kolotoč dezinformácií a zaplavili mediálny priestor rozprávkami o šťastných sliepkach v nablýskaných klietkach, a strašili verejnosť vymyslenými cenami vajec,” dodáva Smrek. Organizácia Humánny pokrok si v snahe zistiť, aké by boli náklady na prerábku klietkových chovov na bezklietkové, dala vypracovať ekonomickú analýzu tohto prechodu na Slovensku a vypracovala analýzu cien vajec na slovenskom a európskom trhu.
Analýzy ukázali tri zistenia. Prvým bolo, že krajiny, ktoré už prešli na bezklietkové chovy a podstielkové vajcia sú ich súčasným štandardom, predávali za ceny o 0,30 € – 0,80 € nižšie, než je cena klietkových vajec na Slovensku. V obchodoch si tak môžete za cenu 10 klietkových vajec na Slovensku kúpiť v Rakúsku 10 podstielkových vajec a v Nemecku 10 vajec z voľného výbehu. Druhým zistením bolo, že tento rozdiel nebol spôsobený zvýšenými nákladmi na podstielkové vajcia. Toto zvýšenie bolo v porovnávaných krajinách len na úrovni 4 – 13 % a napriek nemu dokázali vajcia v maloobchode predávať lacnejšie.
Dôvodom pre vysoké ceny vajec na Slovensku sa ukázala byť maloobchodná prirážka, ktorá v Nemecku na jedno balenie znamenala približne 0,33 €, ale na Slovensku takmer trojnásobok, teda 0,90 € na to najlacnejšie balenie klietkových vajec. Tretím zistením bolo, že súčasné ceny aj tých najlacnejších klietkových vajec stále umožňujú preniesť do ceny zvýšenie nákladov pre výrobcov pri prechode na podstielkové vajcia, ponechať maloobchodu prirážky na jedno balenie vajec úrovni Nemecka, a pričom by zostal priestor zraziť cenu jedného balenia najlacnejších vajec o desiatky centov. „Jednoducho ochrana sliepok pred krutosťou nemôže za vysoké ceny vajec a Slovensko si môže dovoliť dostať sliepky von z klietok a súčasne znížiť maloobchodné ceny vajec,” dodáva Smrek.
Podľa riaditeľa organizácie Humánny pokrok podiel klietkových vajec klesá aj na slovenskom trhu a postupne od nich odstupujú aj odberatelia a reťazce. „Rovnako je to aj na Slovensku, kde väčšina maloobchodných reťazcov v roku 2025 už nebude vôbec predávať klietkové vajcia. Záväzky nevyužívať klietkové vajcia tiež prijímajú rôzne potravinárske firmy, reštaurácie, pekárne. Klietkové vajcia tak v roku 2025 už nebude komu predávať,” hovorí Smrek.
Ochranári tiež poukázali na stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín ku klietkovým chovom zvierat, ktoré zverejnil na konci februára. Najvýznamnejším zistením úradu je, že sliepky sa majú chovať v bezklietkových systémoch s krytými výbehmi, pričom každá sliepka potrebuje viac ako trojnásobok priestoru, aký sa jej dostáva v súčasnosti v klietkových chovoch na Slovensku. Hustota sliepok by nemala byť vyššia ako štyri sliepky na m², čo v praxi znamená minimálne 2500 cm² na sliepku. To je viac ako trojnásobok súčasného legálneho minima, kde na jednu sliepku pripadá 750 cm², čo je zhruba veľkosť hárku papiera A4.
Organizácia Sloboda zvierat dlhoročne poukazuje na to, že neexistuje možnosť, kedy by bola klietka vhodná pre akékoľvek zviera, vrátane nosníc v klietkových chovoch. „Akokoľvek nás roky poľnohospodári presviedčajú o opaku, realita hovorí jasne. Klietky neumožňujú napĺňať základné potreby zvierat, vytvárajú neprirodzenú izoláciu, nútia zvieratá žiť natlačené a frustrované v malom priestore, čo vedie k množstvu bolestivých poranení. Držať akékoľvek zviera v klietke, či už sa jedná o nosnicu alebo iný druh hospodárskeho zvieraťa, nekorešponduje ani s jedným z bodov veterinárneho zákona, ktorý pojednáva o ich pohode a zdraví,” hovorí Kristína Devínska, koordinátorka kampaní organizácie Sloboda zvierat.
Lenka Grešová z iniciatívy Zvierací ombudsman upozornila na zlyhanie nástrojov na ochranu zvierat na Slovensku. „Pyramída nástrojov na ochranu zvierat zlyháva už od jej základu – teda od povinností chovateľov, ďalej veterinárna správa nedokáže zabezpečiť účinný a efektívny systém kontrol, ktorý by identifikoval nedostatky, čím nedokážeme zabezpečiť ochranu zvierat ani cez vyvodzovanie individuálnej zodpovednosti. Jediný spôsob, ako zabezpečiť naplnenie aspoň niekoľkých zo základných potrieb, a tak aspoň zlepšiť welfare nosníc, je úplný zákaz klietkového chovu.”
S klietkovými chovmi skončilo už viacero európskych krajín, ako Nemecko, Švajčiarsko, Dánsko, Luxembursko a aj susedné krajiny Rakúsko a Česko. V Európe žije väčšina sliepok v bezklietkových chovoch a každá piata sliepka žije v chove s voľným výbehom. Tisícky firiem, vrátane maloobchodných reťazcov sa zaviazali skončiť s používaním klietkových vajec už od roku 2025, pričom na Slovensku takýto záväzok prijali už tri štvrtiny maloobchodného trhu s potravinami. V slovenských klietkových chovoch v súčasnosti žije 75 % sliepok.
Organizácia Humánny pokrok vedie kampaň Zákaz klietok s petíciou, v ktorej vyzbierala už viac ako 60 000 podpisov. Návrh na zákaz klietkového chovu sliepok by sa mal prejednávať už na marcovej schôdzi NR SR.
###
Humánny pokrok
Humánny pokrok je združením pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti. Sme hlasom zvierat a presadzujeme udržateľné riešenia, ktoré dokážu nasýtiť planétu. Humánny pokrok vznikol s cieľom priniesť na Slovensku silný hlas zvierat, ktorý bude klásť dôraz na ľudskosť a udržateľnosť. Združenie je členom globálnej koalície Open Wing Alliance bojujúcej proti klietkovému chovu sliepok, medzinárodnej organizácie Fur Free Alliance bojujúcej za ukončenie kožušinového chovu a Eurogroup for Animals, ktorá zastupuje 70 organizácií na obhajobu zvierat v 25 členských štátoch EÚ, Veľkej Británii, Švajčiarsku, Srbsku, Nórsku, Austrálii a USA. V roku 2019 presadilo združenie zákaz kožušinového chovu na Slovensku.
Tomáš Šudík
Tomáš Šudík je od roku 2020 poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Dlhodobo sa venuje témam ochrany zvierat, životného prostredia, ochrany klímy a samosprávy. V rokoch 2018 – 2022 bol poslancom Mestského zastupiteľstva v Humennom.
Sloboda zvierat
Občianske združenie Sloboda zvierat vzniklo v roku 1993 s cieľom pomáhať opusteným a týraným zvieratám a zlepšovať legislatívu na ochranu zvierat. Ročne prijíma SZ Bratislava a jej regionálne útulky viac ako 7000 psov a mačiek v núdzi, pričom okolo 5000 zvieratám nájdu nový domov prostredníctvom domácej alebo zahraničnej adopcie. Okrem priamej záchrany zvierat sa Sloboda zvierat venuje vzdelávaniu verejnosti formou programov pre MŠ, ZŠ a SŠ a kampaniam za zmeny legislatívy: v roku 2019 organizácia presadila zákon zakazujúci výcvik a verejné vystupovanie divožijúcich zvierat, v roku 2021 dosiahla zákaz držania psov na reťazi. Je členom Eurogroup for Animals.
Zvierací ombudsman
Zvierací ombudsman je iniciatíva Aliancie združení na ochranu zvierat a občianskeho združenia FALLOPIA, ktorá sa od roku 2013 zaoberá pomocou zvieratám na úrovni systémových a legislatívnych zmien. Zvierací ombudsman je neštátna a apolitická iniciatíva. Zvierací ombudsman je tím priateľov zvierat, ktorý sa venuje odvážnemu cieľu: Slovensko vľúdne a empatické (nielen) k zvieratám. Iniciatíva je dôležitá aj pre posilňovanie empatie v spoločnosti voči zvieratám, životnému prostrediu a prírode, najmä u detí a mladej generácie. Zvieraciemu ombudsmanovi sa dvakrát podarilo zmeniť Trestný zákon, presadiť ochranu zvierat do školského vzdelávacieho programu, či nájsť domov stovkám zvierat cez adopčné podujatie Nájdite sa! so zvieratkom z útulku. Jednou z najdôležitejších aktivít Zvieracieho ombudsmana bola novela zákona o veterinárnej starostlivosti. Členovia Zvieracieho ombudsmana už v roku 2011 presadili sprísnenie prvých trestov za týranie zvierat. V roku 2018 patril Zvierací ombudsman medzi tvorcov novely zákona o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorej už zviera nie je vecou. Roky však Zvierací ombudsman s partnermi pracuje na ďalších legislatívnych návrhoch, ktoré by dokázali znížiť krutosť na zvieratách na Slovensku a zvýšiť vymožiteľnosť práva v tejto oblasti.
