Cítia ryby bolesť či prečo by ste nemali zabíjať kapra doma: Pravda o predaji živých kaprov

Ryby preukázateľne cítia bolesť a strach vďaka plne vyvinutej nervovej sústave a receptorom bolesti. Vedecká obec preto dôrazne neodporúča domáce zabíjanie kaprov, keďže neodborná manipulácia, prenos v igelitových taškách a chlórová voda vo vani im spôsobujú extrémny stres, leptanie žiaber a bolestivé dusenie. Trh na tieto fakty reaguje – viac ako 60 % ľudí už živé kapry nekupuje a väčšina veľkých reťazcov ich predaj ukončila.

Najväčšie neurovedecké kapacity na svete vyhlásili na medzinárodnej konferencii v Cambridge, kde sa zaoberali stavovcami, medzi ktoré patria aj ryby, že stavovce majú preukázateľne všetku potrebnú výbavu a kapacitu na to, aby mali vedomie. Správa organizácie Humánny pokrok s názvom Ryba na suchu (2025) prináša komplexný prehľad o predaji živých rýb na Slovensku, opierajúci sa o aktuálne vedecké dáta a spotrebiteľské prieskumy. Dokument analyzuje schopnosť rýb vnímať bolesť, riziká spojené s ich neodborným usmrtením v domácnostiach a taktiež upozorňuje na prítomnosť ťažkých kovov v mäse rýb žijúcich pri dne.

Cítia ryby bolesť? 

Dlhodobou témou diskusií je otázka, či ryby vnímajú bolesť rovnako ako iné zvieratá. Vedecký konsenzus zhrnutý v správe Humánneho pokroku potvrdzuje, že ryby majú plne vyvinutú nervovú sústavu a disponujú receptormi bolesti, takzvanými nociceptormi.

Ryba teda cíti bolesť a strach, pričom jej mozog spracováva tieto podnety podobne ako mozog cicavcov či vtákov. Počas manipulácie, transportu a pobytu v preplnených kadiach sa im do tela masívne vyplavujú stresové hormóny, najmä kortizol. Tento stres nie je len psychický, ale má priamy dopad na fyzický stav ryby, čo potvrdzuje, že ide o cítiace bytosti.


Prečo nezabíjať kapra doma?

Správa dôrazne neodporúča zabíjať kapra v domácich podmienkach.

  • Neodbornosť: Väčšina ľudí nemá potrebné zručnosti ani nástroje na rýchle a bezbolestné usmrtenie. Častým výsledkom je, že kapor pri vedomí trpí dlhé minúty v dôsledku neúspešných úderov alebo dusenia.
  • Dusenie: Prenos živého kapra v igelitovej taške alebo jeho držanie vo vani spôsobuje pomalé a bolestivé dusenie, keďže kapor nedokáže získať kyslík zo vzduchu a chlór vo vode z vodovodu leptá jeho žiabre.
  • Odporúčanie: Ak kupujete rybu, mala by byť odborne usmrtená (omráčená a vykrvená) priamo na mieste predaja vyškoleným personálom, alebo by ste mali siahnuť po chladenom/mrazenom mäse.

Predaj živých kaprov na Slovensku

Kombinácia informácií o prežívaní zvierat a nepraktickosti domáceho zabíjania sa odráža na trhu. Slovenský trh sa totiž odkláňa od predaja živých rýb. Dáta z prieskumu (Focus) a analýzy trhu ukazujú:

  • Väčšina ľudí živé kapry nekupuje: Viac ako 60 % ľudí na Slovensku už predaj živých kaprov vôbec nevyužíva.
  • Záväzky reťazcov: Väčšina veľkých maloobchodných reťazcov (s výnimkou niektorých prevádzok) sa zaviazala ukončiť predaj živých kaprov na svojich pozemkoch.
  • Pôvod rýb: Väčšina živých kaprov (cca 75 %) sa na Slovensko dováža z Českej republiky, čo znamená dlhý a stresujúci transport v preplnených kadiach ešte pred samotným predajom.

Zdieľať článok:

Ďalšie články

Zostaňte informovaní o našej práci a aktuálnych témach ochrany zvierat.

Kampaňový/á manažér/ka (plný úväzok)

Hľadáme ambiciózneho človeka, ktorý sa postaví na čelo nášho kampaňového oddelenia a povedie jeho boj za práva zvierat. V tejto ...

Operačný/á špecialista/ka

Hľadáme spoľahlivého človeka, ktorý bude oporou nášho tímu a zabezpečí, aby každodenný chod organizácie prebiehal hladko a efektívne. V tejto ...

Telefundraiser/ka (čiastočný úväzok)

Fundraisingový tím hľadá nové posily, ktoré sa stanú hlasom Humánneho pokroku. A to doslova! Práve teraz hľadáme šikovného komunikatívneho človeka, ...

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá, navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť, či odrezanie hlavy pri plnom vedomí. 

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.