Mastodon

Cítia ryby bolesť či prečo by ste nemali zabíjať kapra doma: Pravda o predaji živých kaprov

Ryby preukázateľne cítia bolesť a strach vďaka plne vyvinutej nervovej sústave a receptorom bolesti. Vedecká obec preto dôrazne neodporúča domáce zabíjanie kaprov, keďže neodborná manipulácia, prenos v igelitových taškách a chlórová voda vo vani im spôsobujú extrémny stres, leptanie žiaber a bolestivé dusenie. Trh na tieto fakty reaguje – viac ako 60 % ľudí už živé kapry nekupuje a väčšina veľkých reťazcov ich predaj ukončila.

Najväčšie neurovedecké kapacity na svete vyhlásili na medzinárodnej konferencii v Cambridge, kde sa zaoberali stavovcami, medzi ktoré patria aj ryby, že stavovce majú preukázateľne všetku potrebnú výbavu a kapacitu na to, aby mali vedomie. Správa organizácie Humánny pokrok s názvom Ryba na suchu (2025) prináša komplexný prehľad o predaji živých rýb na Slovensku, opierajúci sa o aktuálne vedecké dáta a spotrebiteľské prieskumy. Dokument analyzuje schopnosť rýb vnímať bolesť, riziká spojené s ich neodborným usmrtením v domácnostiach a taktiež upozorňuje na prítomnosť ťažkých kovov v mäse rýb žijúcich pri dne.

Cítia ryby bolesť? 

Dlhodobou témou diskusií je otázka, či ryby vnímajú bolesť rovnako ako iné zvieratá. Vedecký konsenzus zhrnutý v správe Humánneho pokroku potvrdzuje, že ryby majú plne vyvinutú nervovú sústavu a disponujú receptormi bolesti, takzvanými nociceptormi.

Ryba teda cíti bolesť a strach, pričom jej mozog spracováva tieto podnety podobne ako mozog cicavcov či vtákov. Počas manipulácie, transportu a pobytu v preplnených kadiach sa im do tela masívne vyplavujú stresové hormóny, najmä kortizol. Tento stres nie je len psychický, ale má priamy dopad na fyzický stav ryby, čo potvrdzuje, že ide o cítiace bytosti.


Prečo nezabíjať kapra doma?

Správa dôrazne neodporúča zabíjať kapra v domácich podmienkach.

  • Neodbornosť: Väčšina ľudí nemá potrebné zručnosti ani nástroje na rýchle a bezbolestné usmrtenie. Častým výsledkom je, že kapor pri vedomí trpí dlhé minúty v dôsledku neúspešných úderov alebo dusenia.
  • Dusenie: Prenos živého kapra v igelitovej taške alebo jeho držanie vo vani spôsobuje pomalé a bolestivé dusenie, keďže kapor nedokáže získať kyslík zo vzduchu a chlór vo vode z vodovodu leptá jeho žiabre.
  • Odporúčanie: Ak kupujete rybu, mala by byť odborne usmrtená (omráčená a vykrvená) priamo na mieste predaja vyškoleným personálom, alebo by ste mali siahnuť po chladenom/mrazenom mäse.

Predaj živých kaprov na Slovensku

Kombinácia informácií o prežívaní zvierat a nepraktickosti domáceho zabíjania sa odráža na trhu. Slovenský trh sa totiž odkláňa od predaja živých rýb. Dáta z prieskumu (Focus) a analýzy trhu ukazujú:

  • Väčšina ľudí živé kapry nekupuje: Viac ako 60 % ľudí na Slovensku už predaj živých kaprov vôbec nevyužíva.
  • Záväzky reťazcov: Väčšina veľkých maloobchodných reťazcov (s výnimkou niektorých prevádzok) sa zaviazala ukončiť predaj živých kaprov na svojich pozemkoch.
  • Pôvod rýb: Väčšina živých kaprov (cca 75 %) sa na Slovensko dováža z Českej republiky, čo znamená dlhý a stresujúci transport v preplnených kadiach ešte pred samotným predajom.

Zdieľať článok:

Ďalšie články

Zostaňte informovaní o našej práci a aktuálnych témach ochrany zvierat.

Slovensko dosiahlo dôležitý míľnik: Viac ako polovica sliepok je chovaná mimo klietok

Najnovšie dáta z Eurostatu potvrdzujú dôležitý zlom: podiel sliepok v klietkach na Slovensku klesol pod hranicu 50 %, čo pre ...

Čo sú rýchlorastúce kurčatá a prečo má kuracie mäso “biele pásiky”? 

Rýchlorastúce kurčatá (rýchlokurčatá) sú hybridné plemená brojlerov (najčastejšie typy Ross 308 alebo Cobb 500), ktoré boli geneticky vyšľachtené na extrémne ...

Čo znamená kód na vajci a ako s tým súvisí cena vajec?

Kód na vajci primárne označuje spôsob chovu nosníc (čísla 0 až 3, kde 0 znamená ekologický chov, 1 voľný výbeh, ...

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá, navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť, či odrezanie hlavy pri plnom vedomí. 

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.