Koniec rýchlokurčiat v Nórsku: Na Slovensku ich reťazce predávajú ďalej, hoci verejnosť žiada zákaz

Kľúčoví producenti kuracieho mäsa v Nórsku končia s chovom rýchlokurčiat na celoštátnej úrovni. Zmenu majú uskutočniť do konca roka 2027. Výsledná zmena zlepší život takmer 45 miliónom zvierat ročne. Verejnosť chce nastavenie podobného štandardu aj na Slovensku.

Bratislava, 29. 01. 2026 Zatiaľ čo Nórsko sa stáva prvou krajinou na svete, ktorá kompletne vyradí z ponuky rýchlokurčatá, slovenskí zákazníci a zákazníčky tento štandard v obchodoch márne hľadajú. Deje sa tak napriek tomu, že podľa prieskumu agentúry Focus si takmer 70 % Slovákov a Sloveniek želá zákaz chovu rýchlokurčiat. Organizácia Humánny pokrok upozorňuje na dvojaký meter reťazcov a tvrdí, že verejnosť žiada zmenu.

Po päťročnom tlaku verejnosti na ukončenie používania rýchlokurčiat v chove dnes Nórsko oslavuje úspech. Krajina prepísala históriu ochrany zvierat vyhlásením, podľa ktorého sa tamojší kľúčoví producenti mäsa zaviazali, že do roku 2027 postupne vyradia rýchlorastúce plemená kurčiat. Toto rozhodnutie zlepší život 45 miliónom kurčiat ročne. Nórsko sa tak stane prvou krajinou na svete, ktorá uplatní takúto zmenu v chove na celoštátnej úrovni.

Na Slovensku je situácia opačná. Hoci materské spoločnosti slovenských maloobchodných reťazcov vo svojich domovských krajinách, a krajiny ako je Rakúsko či Švédsko, od rýchlokurčiat ustupujú, na slovenskom trhu tvoria rýchlokurčatá stále drvivú väčšinu ponuky. Dáta pritom ukazujú, že slovenská verejnosť je na zmenu pripravená. Podľa prieskumu agentúry Focus zo septembra 2025 až 68,3 % opýtaných súhlasí so zákazom chovu rýchlorastúcich kurčiat. Petíciu kampane STOP rýchlokurčatám už navyše podpísalo viac ako 31 000 ľudí.

„Reťazce na Slovensku vedia, že predávajú utrpenie, no zisk je pre ne zjavne dôležitejší. Nórski producenti jasne ukázali, že chov rýchlokurčiat je prežitok, ktorý do 21. storočia nepatrí. Výhovorky sa minuli. Je najvyšší čas, aby maloobchodné reťazce prevzali zodpovednosť, ktorú majú za životy desiatok miliónov rýchlokurčiat, a prijali záväzok, ktorý už dnes leží na stole,“ uviedol riaditeľ Humánneho pokroku Martin Smrek.

Odborníci a odborníčky, vrátane Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), dlhodobo upozorňujú na riziká spojené s týmito plemenami. Extrémne rýchly rast spôsobuje kurčatám vážne deformácie a zlyhávanie orgánov. Pod váhou tela sa im lámu nohy, čo im znemožňuje pohyb k potrave a spôsobuje smrť hladom či smädom. Ležia nehybne vo výkaloch, ktoré im rozožierajú kožu. Ich vlastné telo sa tak pre ne stáva väzením.

Humánny pokrok spustil v júli 2025 petíciu STOP rýchlokurčatám, do ktorej sa zapojilo dnes už viac ako 31 000 ľudí, ktorí žiadajú ukončenie extrémnej krutosti v chove rýchlokurčiat. Verejnosť sa môže zapojiť do petície na stránke www.rychlokurcata.sk.

Zdieľať článok:

Ďalšie články

Zostaňte informovaní o našej práci a aktuálnych témach ochrany zvierat.

Zrada namiesto zákazu: Európska komisia naďalej toleruje kožušinový priemysel

Európska komisia ustupuje od sľubovaného zákazu kožušinových fariem a namiesto toho pripravuje len ich reguláciu. Týmto krokom ignoruje vôľu 1,5 ...

Slovensko oslavuje: Koniec kožušín a klietkových vajec v reťazcoch

Slovensko od 1. januára 2026 definitívne končí s kožušinovým chovom a predajom klietkových vajec u najväčších maloobchodných reťazcov. Ide o ...

Slovensko predáva kapry z Česka: Nové zábery ukazujú hrozivú realitu ich cesty na stôl

Najnovšie investigatívne zábery z Česka ukazujú krutosť, akú zažívajú živé kapry ešte predtým, než sa dostanú na štedrovečerný stôl. Väčšina ...

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá, navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť, či odrezanie hlavy pri plnom vedomí. 

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.