Litva zákaz kožušín

Kožušinové chovy zakázalo už dvadsať európskych krajín

Litva sa stala 20-tou krajinou v Európe, ktorá zakázala kožušinové chovy. Zákaz sa týka približne milióna zvierat ročne, ktoré takto budú ušetrené od utrpenia v chovoch a krutej smrti. 

Bratislava, 2.10.2023 – Litva sa pridala k ďalším európskym krajinám so zákazom kožušinových chovov. Zákon podpísal prezident Gitanas Nausėda po tom, čo ho odhlasovala väčšina litovského parlamentu.

Rozhodnutie prišlo po rokoch tlaku verejnosti a tiež hlasov z ochranárskych radov, ktoré opakovane zdôrazňujú krutosť kožušinových chovov. Potrebu zákazu opierajú o vedecké argumenty a o investigatívne zábery špinavých, holých klietok a brutálne zaobchádzanie so zvieratami na farmách, ktoré zverejnila  organizácia Tušti Narvai (Prázdne klietky). Litva sa tak pridáva k narastajúcej vlne krajín, ktoré kožušinové chovy odsudzujú ako nehumánnu a zastaralú praktiku.

Ku koncu kožušinových chovov pristupuje čoraz viac krajín. Ostatné pobaltie – Lotyšsko a Estónsko – už kožušiny taktiež postavili mimo zákon, rovnako ako Nórsko, Taliansko, Rakúsko a ďalšie krajiny. Slovenská vláda zákaz kožušín schválila v roku 2019, účinnosť nadobudol v roku 2021. 

Hlavným argumentom je, že pre takzvané hospodárske zvieratá (ako napríklad sliepky) vieme zlepšovať aspoň podmienky v chovoch, no pre zvieratá ako norky alebo líšky to jednoducho nie je možné a v chovoch budú nevyhnutne trpieť. 

V súčasnosti kampane za zákaz kožušinových chovoch prebiehajú tiež v Poľsku, Švédsku, Rumunsku alebo Bulharsku. Európsku občiansku iniciatívu Európa bez kožušín podpísalo 1,5 milióna Európanov a Európaniek, takže na stole je tiež celoeurópsky zákaz, ktorý by mal byť súčasťou novej revízie zvieracoprávnej legislatívy, ktorý sľúbila predložiť Európska komisia.
Na Slovensku zákaz kožušinových fariem nasledoval po kampani Ide o chlp organizácie Humánny pokrok. Podľa jej riaditeľa, Martina Smreka, je ďalší zákaz v Európe dôkazom, že kožušinové chovy v Európe musia skončiť. „Schválenie zákazu v Litve je jasným signálom pre Európsku komisiu, že musí začať konať a splniť svoj prísľub predložiť ešte v tomto funkčnom období návrh revízie zvieracoprávnej legislatívy Európskej únie. Zákaz kožušinového priemyslu a klietkových chovov totiž žiadali milióny Európanov a Európanok a ich hlas Komisia nesmie ignorovať,” vyjadril sa Smrek.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.