Kožušinová farma v Príbovciach 2018 (1)

Parlament bude v septembri rokovať o zákaze kožušinového chovu

Parlament sa bude počas septembrovej schôdze zaoberať návrhom zákona o zákaze kožušinového chovu, ktorý v petícii požaduje 75 000 ľudí. Návrh ochranárov predložila poslankyňa za SNS, Eva Antošová.

BRATISLAVA 12.08.2019 – Po tom, ako kampaň za zákaz kožušinového chovu Ide o chlp! získala podporu viac než 75 000 ľudí, putuje návrh zákona o zákaze kožušinového chovu do parlamentu. Znenie vypracované organizáciou Humánny pokrok predložila poslankyňa Eva Antošová za SNS. Parlament sa ním bude zaoberať už počas septembrovej schôdze, ktorá začína 9. septembra. Predložené znenie návrhu požaduje zákaz chovu zvierat, ako sú norky, líšky, či činčily, ako aj králiky a zajace, výhradne alebo prevažne na kožušiny.

Kožušinový chov v Európe je na ústupe a mimo zákon ho postavilo už 13 krajín Európy. Nedávno tak spravilo napríklad Česko, Nórsko, Chorvátsko, Slovinsko a Srbsko, pričom o ďalších zákazoch sa aktuálne rozhoduje v Írsku, Litve, Bulharsku, na Ukrajine či v Poľsku. V susednom Rakúsku platí takýto zákaz už 15 rokov. Od kožušinového chovu však nedávajú ruky preč len jednotlivé krajiny ale aj módny priemysel. V priebehu posledných rokov sa od neho dištancujú tie najväčšie módne ikony a so záväzkom nepoužívať vo svojich kolekciách kožušiny zo zvierat prišli napríklad Gucci, Armani, Prada, Versace či Michael Kors.

Na Slovensku aktuálne pôsobí jedna farma s divo žijúcimi zvieratami s kapacitou 4000 norkov. Organizácia Humánny pokrok v marci tohto roka zverejnila zábery z tejto farmy, ktoré ukázali zranené zvieratá s neošetrenými ranami, repetitívne správanie, ktoré je príznakom psychickej traumy, ako aj kanibalizmus. Volanie po zákaze kožušinového chovu na Slovensku následne v petícii podporilo viac ako 75 000 ľudí, čím sa táto perícia stala druhou najväčšou online podpisovou akciou v histórii Slovenska. Podporu pre tento návrh následne vyjadrila aj prezidentka Slovenskej Republiky Zuzana Čaputová.

Združenie Humánny pokrok hodnotí tento vývoj pozitívne. “Na predložení zákona do parlamentu pracujeme intenzívne od spustenia kampane. Sme radi, že sa návrh dostane do prvého čítania už v septembri. Bilboardovú kampaň SNS v tomto smere vnímame ako verejný záväzok plne podporiť súčasný návrh v pôvodnom znení. Toto znenie totiž zabezpečuje súčasné základné štandardy ochrany zvierat a osvedčilo sa napríklad v susednom Česku, kde zákaz schválili pred dvoma rokmi.” dodáva Alexandra Demetrianová, koordinátorka kampane Ide o chlp!.

Združenie zároveň ohlásilo Pochod za zákaz kožušinového chovu, ktorý sa bude konať tri dni pred začiatkom septembrovej schôdze parlamentu, v sobotu 7. septembra o 16:00 na Námestí SNP v Bratislave.

O Humánnom pokroku:
Humánny pokrok je združením pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti. Sme hlasom zvierat a presadzujeme udržateľné riešenia, ktoré dokážu nasýtiť planétu. Humánny pokrok vznikol s cieľom priniesť na Slovensku silný hlas zvierat, ktorý bude klásť dôraz na ľudskosť a udržateľnosť. Združenie je členom globálnej koalície Open Wing Alliance bojujúcej proti klietkovému chovu sliepok a medzinárodnej organizácie Fur Free Alliance bojujúcej za ukončenie kožušinového chovu.

Webstránka kampane: www.ideochlp.sk

Zábery z kožušinovej farmy v Príbovciach na publikáciu:
Zdroj FOTO: Humánny pokrok
https://drive.google.com/open?id=1a5JucCeJQaJ93LfAIBIks7leYYoXWS6v

Kontakt pre médiá:
Alexandra Demetrianová
koordinátorka kampane
+421 948 463 704
alexandra.demetrianova@humannypokrok.sk

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.