Parlament schválil zákaz kožušinového chovu

Národná rada Slovenskej republiky dnes schválila zákaz kožušinového chovu. Návrh bol predložený po spustení kampane Ide o chlp, ktorá vyzbierala viac než 76 000 podpisov a jeho predkladateľkou bola poslankyňa Eva Antošová. Zákaz získal podporu 107 hlasov a účinnosť nadobudne už v roku 2021.

17.10.2019 v Bratislave: Národná rada dnes schválila návrh zákona zakazujúceho kožušinový chov na Slovensku. Slovensko sa tak stane 14. krajinou v Európe, ktorá postavila chov zvierat na kožušiny mimo zákon a pridá sa tak ku krajinám ako Rakúsko, Česko, Belgicko, Holandsko, Veľká Británia či Dánsko. Zákon zakazuje chov zvierat výlučne alebo prevažne na kožušiny, s výnimkou pre domáci chov králika pre vlastnú spotrebu a dotkne sa jednej existujúcej farmy s divožijúcimi zvieratami s kapacitou 5000 norkov a ďalších 8 existujúcich fariem chovajúcich králiky na kožušiny. Do platnosti zákaz vstúpi v roku 2021 pričom existujúce farmy budú mať k dispozícii prechodné obdobie a prevádzku budú musieť ukončiť do roku 2025. Nové farmy však nebude možné otvárať už od roku 2021.

Zákon bol schválený 7 mesiacov od spustenia kampane Ide o chlp, ktorú spustilo združenie Humánny pokrok v marci tohto roka, hneď po zverejnení záberov z kožušinovej farmy v Príbovciach pri Martine. Tie pobúrili verejnosť a kampaň následne vyzbierala viac než 76 000 podpisov požadujúcich zákaz kožušinového chovu na Slovensku. Výzvu vypočula poslankyňa Eva Antošová (SNS) a v septembri predložila návrh zákazu kožušinového chovu, ktorý následne získal podporu naprieč politickým spektrom.

Ochranári zvierat z Humánneho pokroku zákaz vítaju: “Je to veľké víťazstvo pre zvieratá a sme radi, že utrpenie zvierat na kožušinových farmách sa na Slovensku skončí a stane sa z neho už len pochmúrna spomienka. Je to zároveň víťazstvo aj pre Slovensko, ktoré tak urobilo ďalší krok vpred v ochrane zvierat a v dobiehaní štandardov, ktoré poznáme zo západných krajín. Zároveň vidíme, že ochrana zvierat je pre ľudí na Slovensku dôležitou témou a že desiatky tisíc ľudí sa dokážu mobilizovať kvôli ich obrane. To je pre zvieratá na Slovensku výbornou správou a je to aj dobrá vizitka pre ľudí na Slovensku”, dodáva Martin Smrek, ktorý koordinoval kampaň Ide o chlp.

Zákazy kožušinového chovu v posledných rokoch pribúdajú po celej Európe a dnes má takéto opatrenia, okrem Slovenska, zavedených už 13 európskych krajín. V susednom Rakúsku zákaz platí viac ako 10 rokov a v Česku zverejnenie záberov z kožušinových fariem priniesol zákaz v roku 2017. Zákazmi sa práve teraz zaoberajú aj parlamenty v Írsku a v Bulharsku. “V celej Európe môžeme vidieť zhrozenie ľudí nad podmienkami na kožušinových farmách, ktoré všade vyzerajú rovnako. Malé špinavé klietky, zvieratá s otvorenými neošetrenými ranami, psychické poruchy zvierat a obrovské množstvo utrpenia. Sme radi, že Slovensko povedalo tomuto barbarstvu jasné nie a pridalo sa na stranu obrany zvierat. Bude to skvelým signálom aj pre ostatné Európske krajiny” doplnila Frederika Fratričová z Humánneho pokroku.

Kožušinový priemysel vo svete zabije približne 100 miliónov zvierat ročne. V posledných rokoch sa však od neho odvracia už aj módny priemysel a viac než 1000 módnych značiek sa zaviazalo ukončiť používanie kožušín zo zvierat vo svojich módnych kolekciách. Patria k nim aj najväčšie módne ikony ako Gucci, Armani, Versace či Prada. Kožušinový priemysel odmieta aj verejnosť. Len nedávno odovzdala Sloboda zvierat viac než 25 000 podpisov s požiadavkou zákazu kožušinového chovu Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a prieskum agentúry Focus zo začiatku roka 2018 ukázal až 68% nepovažuje kožušinový chov za prijateľný.


Zhrnutie

Čo presne schválil parlament?

Národná rada SR schválila v roku 2019 zákaz kožušinového chovu na Slovensku. Zákon zakazuje chov zvierat výlučne alebo prevažne na kožušiny (s výnimkou chovu králika pre vlastnú domácu spotrebu). Slovensko sa tak stalo v poradí 14. európskou krajinou, ktorá toto kruté odvetvie postavila mimo zákon.

Akých fariem sa to dotklo a aké boli termíny?
  • Zasiahnuté prevádzky: Zákaz sa priamo dotkol jednej existujúcej farmy s divožijúcimi zvieratami (s kapacitou 5000 norkov) a ôsmich ďalších fariem chovajúcich králiky na kožušiny.
  • Časová os a prechodné obdobie: Od roku 2021 nadobudol zákon účinnosť a nebolo už možné otvárať žiadne nové farmy.
    • Pre existujúce farmy bolo stanovené prechodné obdobie, pričom svoju prevádzku museli definitívne ukončiť do roku 2025.
Čo viedlo k tomuto zákazu?

Zákaz bol priamym výsledkom masívnej kampane Ide o chlp, ktorú organizácia Humánny pokrok spustila v marci 2019 po zverejnení šokujúcich záberov z norkovej farmy v Príbovciach pri Martine.

  • Kampaň vyzbierala viac ako 76 000 podpisov od pobúrenej verejnosti.
  • Výzvu si osvojili politici, zákon bol predložený do parlamentu a vďaka silnému tlaku verejnosti (podľa prieskumu až 68 % ľudí považovalo kožušinový chov za neprijateľný) získal podporu naprieč celým politickým spektrom.

Zdieľať článok:

Ďalšie články

Zostaňte informovaní o našej práci a aktuálnych témach ochrany zvierat.

Kampaňový/á manažér/ka (plný úväzok)

Hľadáme ambiciózneho človeka, ktorý sa postaví na čelo nášho kampaňového oddelenia a povedie jeho boj za práva zvierat. V tejto ...

Operačný/á špecialista/ka

Hľadáme spoľahlivého človeka, ktorý bude oporou nášho tímu a zabezpečí, aby každodenný chod organizácie prebiehal hladko a efektívne. V tejto ...

Telefundraiser/ka (čiastočný úväzok)

Fundraisingový tím hľadá nové posily, ktoré sa stanú hlasom Humánneho pokroku. A to doslova! Práve teraz hľadáme šikovného komunikatívneho človeka, ...

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá, navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť, či odrezanie hlavy pri plnom vedomí. 

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.