Mastodon

Podľa 41 % ľudí na Slovensku má poľnohospodárska lobby väčší vplyv na zákony EÚ o ochrane zvierat než verejnosť

21 % opýtaných si myslí, že by lobby väčší vplyv mať mala. Polovica slovenskej verejnosti (50 %) zároveň považuje za neprijateľné, že Európska komisia stále nenavrhla zákon, ktorý sľúbila v roku 2021.

Bratislava, 18. novembra 2026 – Podľa 41 % ľudí na Slovensku má poľnohospodárska lobby na zákony EÚ o dobrých životných podmienkach zvierat väčší vplyv než samotní občania a občianky. 21 % si myslí, že by väčší vplyv mať mala. Vyplýva to z nového prieskumu agentúry Savanta v 25 krajinách Únie, ktorý dnes zverejnila organizácia Humánny pokrok. Európska komisia už zmeškala jeden termín na predloženie zákona o ukončení klietkových chovov a ďalší jej vyprší na konci tohto roka. Podľa uniknutého návrhu, o ktorom informoval portál Agra Facts, by navyše chov sliepok v klietkach mohol pokračovať ešte 12 rokov po nadobudnutí účinnosti zákona.

Ten istý prieskum minulý mesiac zisťoval, kedy by mala posledná sliepka opustiť poslednú klietku v EÚ. Najčastejšou odpoveďou na Slovensku bolo, že sa to už malo stať (41 %), a len 16 % opýtaných by akceptovalo klietky aj po roku 2035. Naprieč 25 zapojenými krajinami tri štvrtiny Európanov a Európaniek (75 %) chcú, aby posledná sliepka opustila klietku v EÚ najneskôr do roku 2035. Klietkové chovy po tomto termíne by akceptovalo menej než desať percent ľudí (9 %). Dnešné výsledky zároveň ukazujú, že polovica ľudí na Slovensku (50 %) a dve tretiny ľudí v EÚ (66 %) považujú za neprijateľné, že Európska komisia stále nenavrhla zákon, ktorý sľúbila v roku 2021.

Zatiaľ čo zákon stále chýba, analýza registra stretnutí Komisie ukázala, že eurokomisári pre poľnohospodárstvo a dobré životné podmienky zvierat, Christophe Hansen a Olivér Várhelyi, mali so svojimi tímami za prvých 15 mesiacov vo funkcii najmenej 46 stretnutí o dobrých životných podmienkach zvierat s lobistickými skupinami mäsového, hydinárskeho a mliekarenského priemyslu. So skupinami na ochranu zvierat ich bolo sedem.

Záujmy priemyselných veľkochovov v Bruseli zastrešuje lobistická organizácia COPA-COGECA, ktorá obhajuje takzvaných klietkových barónov, teda veľkých producentov chovajúcich sliepky v klietkach. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová sa s jej zástupcami a zástupkyňami osobne stretla vlani v decembri, keď COPA-COGECA zorganizovala protestné zhromaždenie v Bruseli.

V písomnom stanovisku pre Komisiu žiada COPA-COGECA o zachovanie klietkových chovov na najmenej ďalších 15 rokov, čo by v EÚ akceptoval menej než každý desiaty človek. Návrh Komisie by jej z požadovaného obdobia priznal 12 rokov. Štúdia, ktorú si lobby sama objednala, pritom ukazuje, že sliepky by mohli opustiť klietky okamžite a náklady by predstavovali menej ako 1 % ziskov vaječného sektora.

„Podľa plánu klietkových barónov zostanú sliepky v klietkach až do roku 2045. Mohli by ich vypustiť hneď teraz a stále by zarábali, ale radšej z každej sliepky vyžmýkajú aj posledný cent. Komisia sa s nimi opakovane stretávala a priznala by im 12 z 15 rokov, o ktoré žiadali. Zákon však Komisii nesmú diktovať klietkoví baróni,“ povedal Martin Smrek, riaditeľ organizácie Humánny pokrok. 

Komisia Ursuly von der Leyenovej sa ešte v roku 2021 zaviazala, že do konca roka 2023 predloží zákon o postupnom ukončení klietkových chovov. Reagovala tak na európsku občiansku iniciatívu „Koniec doby klietkovej“ (End the Cage Age), ktorú podporilo 1,4 milióna ľudí v EÚ. Tento termín však nechala uplynúť bez toho, aby zákon predložila, a ak ho nepredloží ani do konca tohto roka, svoj sľub poruší už druhýkrát.

Na Slovensku Komisia eviduje približne 1,4 milióna sliepok v klietkach, čo predstavuje polovicu (50 %) všetkých sliepok chovaných na vajcia v krajine. Podľa práva EÚ môže byť sliepka v klietke chovaná na ploche len mierne presahujúcej rozmer listu papiera formátu A4. Podmienky v klietke jej neumožňujú sa popoliť, hrabať ani si postaviť hniezdo, ktoré pred znáškou potrebuje najviac, čo u nej vyvoláva frustráciu. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) v roku 2023 dospel k záveru, že sliepky by sa nemali chovať v klietkach, pričom každá potrebuje priestor zodpovedajúci približne štyrom listom formátu A4. Komisia má toto odporúčanie odvtedy k dispozícii.

Komisia teraz stojí pred rozhodnutím, či uprednostní zisky klietkových barónov a od svojho záväzku ustúpi, alebo naplní verejný prísľub daný 1,4 milióna občanov a občianok EÚ.

„Polovica ľudí na Slovensku považuje odklad zákazu klietok za neprijateľný. Komisia navyše necháva odporúčania vedcov a vedkýň ležať v zásuvke už takmer štyri roky. Ďalší odklad by bol zradou, rovnako ako zákon, ktorý by podľa návrhu z tohto mesiaca predĺžil klietkové chovy o ďalších 12 rokov. Zodpovedali by za to Ursula von der Leyenová, Christophe Hansen a Olivér Várhelyi. Komisia má riešenie v rukách: stačí predložiť zákon načas, vypočuť ľudí žiadajúcich koniec klietok a dokázať, že EÚ dodržiava svoje sľuby,“ dodal Smrek.

Zdieľať článok:

Ďalšie články

Zostaňte informovaní o našej práci a aktuálnych témach ochrany zvierat.

Uniknutý návrh zákazu klietok v EÚ by nechal sliepky v klietkach ešte dvanásť rokov

Bratislava, 10. novembra 2026 – Organizácie na ochranu zvierat vítajú dlhoočakávaný plán Európskej komisie ukončiť klietkové chovy sliepok. Vyzývajú ju ...

V Poľsku so záväzkom, na Slovensku nie: Aktivisti a aktivistky vyzývajú Biedronku

Bratislava, 6. novembra 2026 – Väčšina maloobchodných reťazcov na našom trhu prijala záväzok skoncovať s klietkovými vajcami. Vďaka nim je ...

„Zakážte klietky. Teraz.“ Ľudia v Trenčíne žiadali predsedníčku Komisie o okamžitý koniec klietok pre sliepky

Klietková lobby chce nechať sliepky v klietkach až do roku 2045. Ľudia na Slovensku najčastejšie hovoria, že klietky už mali ...

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá, navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť, či odrezanie hlavy pri plnom vedomí. 

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.