Poľský Sejm schválil zákaz kožušinového chovu

Vo včerajšom hlasovaní Poľský sejm odhlasoval novelu zákona o ochrane zvierat zakazujúcu kožušinový chov v krajine, ktorá je tretím najväčším výrobcom kožušín na svete.

Poľský sejm vo v piatok skoro ráno schválil 356 hlasmi zo 449 prítomných poslancov a poslankýň novelu zákona na ochranu zvierat, ktorej súčasťou je aj zákaz kožušinového chovu v krajine. Táto novela sa priamo dotkne životov približne 5 miliónov zvierat ročne, ktoré boli v Poľsku každoročne zabité kvôli kožušinám. Poľsko je totiž tretím najväčším výrobcom kožušín na svete a väčší podiel na produkcii majú iba Dánsko a Čína. Zákaz ponecháva kožušinovým farmárom prechodné obdobie v trvaní jedného roka a ešte ho musí schváliť poľský senát a musí ho podpísať prezident.

Návrh novely zákona na ochranu zvierat prišiel po zverejnení drastických záberov z Poľskej kožušinovej farmy, ktorá je s kapacitou 500 000 norkov najväčšou na svete. Tieto zábery zverejnila ochranárska organizácia Otwarte Klatki 8. septembra po tom, ako sa na nej na dva mesiace zamestnal ich aktivista, ktorý podmienky na farme natočil skrytou kamerou. Tieto šokujúce zábery priniesli nevídanú mediálnu odozvu a do niekoľkých hodín od zverejnenia viedli až k tlačovej konferencie predsedu najsilnejšej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jarosława Kaczyńskeho. Na nej ohlásil predloženie novely zákona o ochrane zvierat, obsahujúcu úplný zákaz kožušinového chovu v Poľsku. Zákaz bol následne koncom týždňa prerokovaný a v piatok v skorých ranných hodinách ho poľský sejm schválil.

Zákaz kožušinového chovu v Poľsku je, vzhľadom na veľkosť miestnej produkcie, obrovským víťazstvom pre zvieratá po celom svete. Kožušinový priemysel patrí celkovo k tým najkrutejším vôbec. Zvieratá sú zatvorené v malých drôtených klietkach bez podstieľly, ktoré im poskytujú len malý zlomok z ich životného priestoru v prírode. Často býva v klietkach natlačených niekoľko zvierat, čo stupňuje stres a frustráciu a vedie ku konfliktom, následným otvoreným neošetreným ranám či kanibalizmu. Na konci života sú zvieratá neefektívne zabíjané v plynových komorách či zlomením väzov a neraz sú sťahované z kože zaživa a pri plnom vedomí.

Slovenský parlament zákaz kožušinového chovu schválil v októbri minulého roka po kampani Ide o chlp, ktorú viedlo združenie Humánny pokrok. Po zverejnení záberov z kožušinovej farmy v Príbovciach podpísalo ich petíciu za zákaz kožušinového chovu viac než 77 000 ľudí. “Hororové podmienky, ktoré sme mohli vidieť na záberoch z kožušinovej farmy v Poľsku, sú štandardom kožušinového priemyslu všade vo svete. Nesmierne nás teší, že Poľsko pristúpilo k zákazu a sme radi, že aj Slováci a Slovenky tak mali svojim podpisom šancu prispieť nielen k zákazu tohto barbarského priemyslu na Slovensku, ale aj k vytvoreniu tlaku na našich susedov a koniec kožušinového chovu v Poľsku” doplnil Martin Smrek z organizácie Humánny pokrok.

Kožušinový chov bol doposiaľ zakázaný v 14 krajinách sveta a okrem Slovenska na tento zoznam patria napríklad Česko, Rakúsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Veľká Británia, Nórsko, Srbsko, Čierna Hora, Macedónsko, Bosna a Hercegovina či Slovinsko. O zákazoch sa aktuálne diskutuje napríklad na Ukrajine, v Estónsku, Litve či Bulharsku. 

###

HUMÁNNY POKROK

Humánny pokrok je združením pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti. Sme hlasom zvierat a presadzujeme udržateľné riešenia, ktoré dokážu nasýtiť planétu. Humánny pokrok vznikol s cieľom priniesť na Slovensku silný hlas zvierat, ktorý bude klásť dôraz na ľudskosť a udržateľnosť. Združenie je členom globálnej koalície Open Wing Alliance bojujúcej proti klietkovému chovu sliepok, medzinárodnej organizácie Fur Free Alliance bojujúcej za ukončenie kožušinového chovu a najväčšej zvieracoprávnej koalície v EÚ – Eurogroup for Animals. V roku 2019 presadilo združenie zákaz kožušinového chovu na Slovensku.

Kontakt pre médiá:

Martin Smrek

Predseda

martin.smrek@humannypokrok.sk

+421 948 315 807

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.