IMG_3606 (2)

Poslanec Tomáš Šudík vypočul volanie 43 000 Slovákov a Sloveniek a predložil návrh zákona na zákaz klietkových chovov sliepok

Poslanec Tomáš Šudík predložil návrh zákona na zákaz klietkových chovov sliepok, vypracovaný v spolupráci s organizáciou Humánny pokrok, ktorý by sa mal prerokovať zrejme už na najbližšej marcovej schôdzi Národnej rady SR. Návrh požaduje zákaz klietkových chovov sliepok od roku 2024 s prechodným obdobím do konca roku 2028, kedy bude zároveň končiť ich plánovaná životnosť.

Bratislava – Predložený návrh odpovedá na dlhoročné volania ochranárskych organizácií a verejnosti po zákaze klietkového chovu sliepok, ktorý považujú za to najhoršie riešenie pre sliepky. Reaguje taktiež na neudržateľný stav v produkcii vajec na Slovensku, ktorá dlhodobo nezodpovedá európskym trendom a spotrebiteľským požiadavkám. Zatiaľ čo väčšina sliepok žije v EÚ v bezklietkových systémoch, viac ako tri štvrtiny slovenských sliepok sú naďalej zatvorené v klietkach.

Poslanec Tomáš Šudík spolu s ochranármi viedol posledné dva roky rokovania s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a s ministerstvom financií. Ministerstvá však ani po dvoch rokoch neboli ochotné prevziať zodpovednosť za ukončenie krutosti voči sliepkam ani za zabezpečenie potravinovej sebestačnosti v produkcii vajec na Slovensku. Poslanec Tomáš Šudík má ambíciu tieto problémy vyriešiť, a preto v spolupráci s ochranárskou organizáciou Humánny pokrok vypracoval návrh zákona na zákaz klietkových chovov sliepok. Návrh obsahuje päťročné prechodné obdobie, ktoré korešponduje s obdobím končiacej životnosti súčasných klietkových systémov a ktoré zároveň poskytuje dostatok času na zabezpečenie finančných prostriedkov na zabezpečenie plynulého prechodu na alternatívne chovy.

Mnohí ľudia na Slovensku si nevedia ani len predstaviť, v akých nehumánnych podmienkach sú chované nosnice. Dozrel najvyšší čas, aby sme legislatívu upravili tak, aby bol klietkový chov úplne obmedzený. Preto prichádzam s touto poslaneckou iniciatívou v podobe novely zákona. Sliepky a nosnice nie sú jednoducho stroje a pevne verím, že moje kolegyne a kolegovia v parlamente tento návrh novely zákona podporia. Rovnako bude dôležité, aby rezort financií alokoval finančné prostriedky pre dofinancovanie hydinárov, aby sa novej legislatíve vedeli prispôsobiť,” poveda predkladateľ návrhu zákona, poslanec Tomáš Šudík. 

Zákaz klietkového chovu má na Slovensku dlhodobo podporu širokej verejnosti. Až 60 % Slovákov a Sloveniek sa v prieskume agentúry Focus v roku 2019 vyjadrilo, že podporuje zákaz klietkových chovov. Petíciu organizácie Humánny pokrok za zákaz klietkového chovu podpísalo už viac ako 43 000 ľudí.

Dôvodom širokej podpory zákazu klietkových chovov sú otrasné podmienky sliepok v klietkových chovoch, kde na jednu sliepku pripadá priestor veľkosti hárku papiera A4. Sliepky navyše stoja na holých drôtených mrežiach a nemôžu hrabať ani naplniť svoju najdôležitejšiu potrebu – stavanie hniezda. Klietky im neumožňujú ani prehrabovanie sa v zemi, čím bežne trávia väčšinu svojho bdelého času, ani kúpanie sa v prachu, pomocou ktorého sa zbavujú parazitov. Sliepky sa kvôli nedostatku možností prejavovať svoje prirodzené správanie nakoniec doslova zbláznia, napádajú jedna druhú a dochádza aj ku kanibalizmu. V klietkových chovoch pritom na Slovensku žije až 2,3 milióna sliepok.

Oceňujeme, že sa poslanec Tomáš Šudík rozhodol vypočuť volania desaťtisícov Slovákov a Sloveniek a postavil sa za takmer dva a pol milióna sliepok, ktoré každoročne trpia v klietkových chovoch na Slovensku. Pre Slovensko je toto príležitosť skoncovať s ťažko predstaviteľným množstvom krutosti a dobehnúť základné štandardy ochrany zvierat, ktoré poznáme v krajinách, s ktorých kvalitou potravín sa neustále porovnávame, ako Rakúsko a Nemecko, ale dokonca už aj susedné Česko,” povedal riaditeľ organizácie Humánny pokrok, ktorá vedie kampaň Zákaz klietok, Martin Smrek.

Klietkový chov je v Európe dlhodobo na ústupe a odvracajú sa od neho firmy aj celé štáty. Vyše 55 % sliepok žije v EÚ v bezklietkových chovoch a každá piata žije v chove s voľný výbehom. Na Slovensku žijú ešte stále v klietkach tri štvrtiny sliepok a sotva 2 % žijú vo voľnovýbehových chovoch. Čoraz viac krajín sa už rozhodlo postaviť klietkový chov mimo zákon, vrátane Nemecka, Rakúska, ale dokonca aj Česka.

Záväzok ukončiť používanie vajec z klietkového chovu prijali už tisíce firiem po celom svete, vrátane takmer všetkých maloobchodných reťazcov na Slovensku. V praxi to znamená, že od roku 2025 nebude na Slovenskom trhu záujem o vajcia z klietkového chovu. Neschopnosť slovenských hydinárov včasne reagovať na zmeny na slovenskom a európskom trhu tak ohrozuje potravinovú sebestačnosť Slovenska a hrozí zvyšovanie cien vajec, ktoré by bolo potrebné dovážať. Preto ochranári dlhodobo konštatujú, že je nevyhnutné, aby do tejto témy aktívne vstúpil štát a naplnil svoj záväzok zabezpečiť financovanie na plynulú a rýchlu transformáciu na bezklietkové chovy na Slovensku. Túto ambíciu sa návrhom zákazu kietkového chovu rozhodol naplniť poslanec Tomáš Šudík.

Viac informácií o návrhu plánuje poslanec Tomáš Šudík spolu s ochranármi z Humánneho pokroku predstaviť médiám na tlačovej konferencii na začiatku nadchádzajúcej schôdze NR SR, ktorá začína 14. marca.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.