Kožušinová farma v Príbovciach pri Martine. Foto: Humánny pokrok.

Slovensko je o krok bližšie k zákazu kožušinového chovu. Podporu mu vyjadrili obaja kandidáti na prezidenta

Pred druhým kolom prezidentských volieb reagovali na kampaň „Ide o chlp“ aj prezidentskí kandidáti Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič. V pozícii hlavy štátu by obaja podpísali zákaz kožušinového chovu na Slovensku, ak by ho schválil parlament.

Tlačová správa na stiahnutie v PDF

Bratislava, 27. marec 2019  – Kampaň za zákaz kožušinového chovu na Slovensku, ktorú za necelý týždeň podporilo vyše 60 tisíc ľudí, naberá na obrátkach a  reagujú na ňu už aj politici. Pred druhým kolom prezidentských volieb sa k nej vyjadrili aj kandidáti na prezidenta Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič. Obaja súhlasili, že by takýto zákaz v pozícii hlavy štátu podpísali, ak by ho schválil parlament. Slovensko je tak o krok bližšie k zákazu kožušinového chovu. Online petícia, ktorá je súčasťou kampane vedenej združením pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti Humánny pokrok, sa za pár dní stala jednou z najúspešnejších v histórii online petícií na Slovensku. Predchádzalo tomu zverejnenie záberov z norkovej farmy pri Martine, ktoré obleteli Slovensko a verejnosť šokovali.

Zverejnené zábery, na ktorých je vidno zranené norky trápiace sa v malých klietkach, ochrancovia zvierat ukázali aj prezidentským kandidátom, keďže ukazujú pomery na legálnej farme v Príbovciach. Kandidátka Zuzana Čaputová takéto praktiky odmietla so slovami: „Zvieratá jednoducho nepatria do klietok. Pri chove kožušinových zvierat sú tieto chované v im neprirodzených, krutých podmienkach. A to všetko pre ich kožušinu. Je to smutný pohľad.“ Kandidát Maroš Šefčovič zábery z kožušinovej farmy nekomentoval, potvrdil však, aký postoj by zaujal ako prezident: „V prípade, ak by parlament schválil zákon o zákaze kožušinového chovu, tak by som ho ako prezident podpísal.“ A čo jeho protikandidátka Zuzana Čaputová? „Samozrejme. Verím, že ľudskosť je aj o našom vzťahu ku zvieratám.“

Humánny pokrok postoje prezidentských kandidátov víta. Obaja kandidáti totiž potvrdili, že chápu úlohu a právomoci prezidentského úradu. „Prezident má pri podpisovaní zákonov schválených parlamentom zohľadňovať ich ústavnosť i vôľu ľudí. V našej kampani sa verejnosť vyjadrila veľmi jasne, a to, že kožušinové chovy na Slovensku nechce. Zodpovednosť je teraz v rukách poslancov a poslankýň parlamentu, aby zohľadnili vôľu vyše 60 tisíc ľudí a začali konať. Toto už nie je len kampaň aktivistov, ale obrovské hnutie za zákaz kožušinového chovu, ku ktorému sa pridáva stále viac ľudí,“ hovorí koordinátorka kampane „Ide o chlp“  Alexandra Demetrianová.

Zákazom kožušinového chovu by sa Slovensko pripojilo k celkom trinástim krajinám Európy, kde podobné legislatívne zákazy tiež schválili. Susedné Rakúsko, Británia, Belgicko či Holandsko, ale aj Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko či Bosna a Hercegovina. O zákaze chovu zvierat na kožušiny rokujú aj v Bulharsku a na Ukrajine. V Česku kožušinové farmy zakázali vlani. „Slovensko za posledný týždeň ukázalo, že v ničom nezaostáva za Českom, kde to bola práve masívna podpora verejnosti, ktorá presvedčila český senát, aby zákaz odhlasoval. A to malo Česko neporovnateľne viac kožušinových fariem – u nás je jedna. Poďme cestou moderných krajín, ktoré odmietajú trápenie zvierat v malých klietkach pre takú zbytočnosť, akou sú kožušiny. Je načase s týmto barbarstvom skoncovať,“ dodáva Alexandra Demetrianová z Humánneho pokroku.

Kožušinový priemysel ročne odchová a spotrebuje 100 miliónov zvierat. Z kožušín sa vyrábajú zimné kabáty, ale aj módne doplnky či dokonca umelé riasy. To by čoskoro mohlo byť minulosťou. Okrem legislatívnych zákazov v Európe i vo svete totiž klesá aj dopyt. Ruky preč od kožušín a utrpenia zvierat na kožušinových farmách dáva aj módny priemysel. Čoraz viac veľkých značiek verejne prisľúbilo, že už nebudú kožušiny používať – medzi inými aj Gucci, Versace, Armani, Jean Paul Gaultier, Burberry… Na dopyt spotrebiteľov po etickej móde odpovedajú aj prestížne módne prehliadky – Amsterdam Fashion Week už kožušiny na svojich mólach nechce.

Online petíciu za zákaz kožušinového chovu na Slovensku môžu ľudia podpísať na stránke www.ideochlp.sk, na ktorej nájdu aj autentické zábery z kožušinovej farmy v Príbovciach.

###

HUMÁNNY POKROK

Humánny pokrok je združením pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti. Sme hlasom zvierat a presadzujeme udržateľné riešenia, ktoré dokážu nasýtiť planétu. Humánny pokrok vznikol s cieľom priniesť na Slovensku silný hlas zvierat, ktorý bude klásť dôraz na ľudskosť a udržateľnosť. Združenie je členom globálnej koalície Open Wing Alliance, bojujúcej proti klietkovému chovu sliepok, a medzinárodnej organizácie Fur Free Alliance, bojujúcej za ukončenie kožušinového chovu

Webstránka kampane: www.ideochlp.sk

Zábery z kožušinovej farmy v Príbovciach na publikáciu (Zdroj FOTO: Humánny pokrok):

https://drive.google.com/open?id=1a5JucCeJQaJ93LfAIBIks7leYYoXWS6v

Kontakt pre médiá:

Alexandra Demetrianová – koordinátorka kampane Ide o chlp
+421 948 463 704
alexandra.demetrianova@humannypokrok.sk
www.humannypokrok.sk
www.ideochlp.sk

Vizuál kampane „Ide o chlp“ .
ZDROJ: Humánny pokrok
Kožušinová farma v Príbovciach pri Martine.
FOTO: Humánny pokrok
Kožušinová farma v Príbovciach pri Martine.
FOTO: Humánnny pokrok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.