Sťažnosť európskemu ombudsmanovi: EK zlyhala pri doručení legislatívy požadovanej Európskou občianskou iniciatívou.

Viac ako 30 organizácií na ochranu zvierat z celej Európy vrátane Slobody zvierat a Humánneho pokroku včera po prvýkrát v histórii podalo oficiálnu sťažnosť Európskemu ombudsmanovi. Namietajú, že Európska komisia nedodržala svoj záväzok voči európskej iniciatíve občanov, v ktorej 1,4 milióna občanov požiadalo o zákaz klietok v poľnohospodárstve.

24. november, Brusel, Bratislava – Európska komisia (EK) v júni 2021 vo svojej odpovedi na Európsku iniciatívu občanov (ECI) End the Cage Age / Koniec doby klietkovej priľúbila, že do konca roku 2023 predloží legislatívny návrh na postupné ukončenie a definitívny zákaz používania klietok pre väčšinu druhov zvierat v poľnohospodárstve. V nedávno zverejnenom pracovnom programe Komisie na zvyšok funkčného obdobia (2024) však príslušné nariadenie, tzv. Kept Animal Regulation, ktoré plán malo zahŕňať, chýba. Znamená to, že príprava Nariadenia ostane na pleciach nasledujúcej Komisie a nie je jasné, kedy a či vôbec bude jeho návrh zverejnený. 

Vo svojej sťažnosti ombudsmanovi organizácie uviedli, že EK nekonala v súlade s pravidlami, ktorými sa riadia európske občianske iniciatívy, a to po tom, ako vyvolala legitímne očakávania európskej verejnosti. Podľa organizácií ide o nesprávny úradný postup v zmysle Nariadenia (EU) 2019/788, a popretie „raison d’être“ európskych občianskych iniciatív ako nástroja nadnárodnej demokracie.

Pred odstúpením od svojho sľubu EK opakovane potvrdila, že na pláne pracuje podľa harmonogramu pre rok 2023, a to pri viacerých príležitostiach: komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakides počas odpovedí EK na parlamentné otázky, na Platforme pre dobré životné podmienky zvierat a v komunikáciách týkajúcich sa stratégie Z farmy na stôl.

Pred podaním oficiálnej sťažnosti ombudsmanovi organizácie formálne požiadali Komisiu, aby do konca funkčného obdobia predložila definitívny harmonogram zverejnenia legislatívnych návrhov a splnila tak svoju povinnosť voči ECI Koniec doby klietkovej. EK však na túto žiadosť neposkytla uspokojivú odpoveď.

Ďalšou ECI Fur Free Europe / Európa bez kožušín požiadalo začiatkom tohto roka 1,5 milióna Európanov a Európaniek o zákaz chovu zvierat na kožušiny a zákaz predaja kožušinových výrobkov na európskom trhu. Odpoveď mala byť zahrnutá práve v nariadení o držaných zvieratách, ktoré z plánov vypustili. V najnovšom prieskume verejnej mienky Eurobarometer pritom prevažná väčšina občanov a občianok Únie jasne uviedla, že chcú, aby EÚ urobila viac pre ochranu zvierat.

Oneskorenie vydania aktualizovanej legislatívy o dobrých životných podmienkach zvierat zaplatia aj európski poľnohospodári a producenti potravín – bez jasných pokynov sa mnohí rozhodnú investovať do systémov, ktoré môžu byť v budúcnosti neživotaschopné a zakázané. A zatiaľ čo Komisia s vyraďovaním klietok v poľnohospodárstve váha, 700 miliónov hospodárskych zvierat v Európe každý rok naďalej trpí v klietkach.

„EK dala občanom jasný prísľub a vzbudila očakávania, no v hodine H ich sklamala. Spochybnila tým základnú hodnotu EÚ inštitúcií: demokraciu. Európska iniciatíva občanov vznikla s jasným cieľom – umožniť občanom aktívne sa podieľať na tvorbe politík. Ale načo nám takýto nástroj je, ak hlasy občanov a občianok Únia nepočúva?“ povedala Reineke Hameleers, generálna riaditeľka Eurogroup for Animals.

„Ak predsedníčka EK, Ursula von der Leyen, vyhlásila, že to, čo je dôležité pre Európanov a Európanky, je dôležité pre Európu, musí tak Komisia aj konať. Zrušenie sľubu občanom a zvieratám je však absolútnym popretím týchto slov a výsmechom demokracii,“ vyjadrila sa Silvia Čaňová zo Sloboda zvierat. 

Podľa Martina Smreka z organizácie Humánny pokrok je výzva ombudsmanovi volaním po náprave zlyhania EK. „Keď sa Európska komisia rozhodla ignorovať hlasy Európanov a Európanok a hodila cez palubu miliardy zvierat v EÚ, zradila tak demokratické princípy, na ktorých bola Európska únia budovaná. Komisia na čele s Ursulou von der Leyenovou tak hazarduje nie len so životmi obrovského množstva zvierat, ktoré dennodenne trpia v priemyselných veľkochovoch, ale aj so základným kameňom na ktorom stojí európska jednota. Preto žiadame okamžitú nápravu ako aj vyvodenie zodpovednosti za toto škandalózne zlyhanie,” vyjadril sa Smrek.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.