Mastodon

V Nemecku končia kožušinové farmy, bude Slovensko ďalšie? Petíciu za ich zákaz podpísalo 70 tisíc ľudí.

V Európe sa nad kožušinovým priemyslom zmráka. V Nemecku zavreli poslednú kožušinovú farmu a hlasy za zákaz chovu zvierat na kožušiny silnejú aj na Slovensku. Petícia ochrancov zvierat z Humánneho pokroku láme rekordy.

Tlačová správa na stiahnutie v PDF

Bratislava, 02. apríl 2019 – Kožušinové chovy v Nemecku sú minulosťou. Svoje brány minulý týždeň zavrela aj posledná farma, kde ešte vlani chovali štyri tisíc norkov. Farma skončila prevádzku v rámci sprísnených regulácií chovu zvierat na kožušiny, ktoré do roku 2022 kožušinové chovy fázovo úplne odstavia. Zdá sa, že sa to podarilo oveľa skôr. Iné krajiny v Európe pristúpili k legislatívnym zákazom vrátane Rakúska a Česka a rokuje sa o ňom aj na Ukrajine. Bude Slovensko nasledovať? Ochrancovia zvierat zo združenia pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti Humánny pokrok spustili petíciu, ktorá sa za necelé dva týždne stala druhou najúspešnejšou online kampaňou v histórii Slovenska. Zákaz kožušinového chovu si želá už viac ako 70 tisíc Slovákov a Sloveniek. Humánny pokrok hovorí o verejnej objednávke pre parlament, ktorý by mal podľa nich okamžite konať.

Klietky po norkoch na farme v nemeckom meste Rhaden zívajú prázdnotou. Majiteľ poslednej kožušinovej farmy v Nemecku už ďalšie norky množiť nebude a posledné zvieratá predal do Fínska. Je to výsledok sprísnených regulácií chovu zvierat na kožušiny v nemeckej legislatíve, ktoré sú nastavené tak, že chov norkov a iných tzv. kožušinových zvierat (líšky, činčily, apod.) už nebude pre kožušinárov ekonomicky udržateľný a rokom 2022 úplne skončí „Koniec prevádzky poslednej kožušinovej farmy v Nemecku je ďalším svetlom nádeje v anti-kožušinovom hnutí, ktoré sa šíri  po celej Európe. Pre Slovensko je to ďalší signál, že je čas kožušinové chovy zakázať a zavrieť aj u nás. Moderné a progresívne krajiny barbarské praktiky kožušinového priemyslu odmietajú a Slovensko by ich tiež malo postaviť mimo zákon,“ hovorí koordinátorka kampane Ide o chlp Alexandra Demetrianová z Humánneho pokroku. Ich petíciu za zákaz kožušinového chovu na Slovensku podpísali desať tisíce ľudí.

Kampaň „Ide o chlp“ za desať dní raketovo vystrelila medzi najúspešnejšie online petície vôbec a počet podpisov neustále rastie. Predchádzalo tomu zverejnenie záberov z norkovej farmy v Príbovciach pri Martine, ktorá je dnes jedinou kožušinovou farmou na Slovensku. „Zvieratá na kožušinových farmách zjavne a preukázateľne trpia. Farma v Príbovciach je typickým príkladom kožušinového chovu. Kožušinovým zvieratám nijak nemožno zabezpečiť na farme podmienky, ktoré potrebujú a majú vo svojom prirodzenom prostredí. Preto čoraz viac krajín v Európe dáva kožušinovému priemyslu zbohom. Verejná mienka sa obracia proti kožušinám, politici na to reagujú a patrične konajú. Rovnaký scenár očakávame aj u nás. Mali by sme rýchlo kožušinové chovy zakázať,“ apeluje Alexandra Demetrianová na parlament.

Slovensko je ďalšou krajinou na zozname, kde sa hovorí o skoncovaní s kožušinovými farmami. Rokujú o ňom aj na susednej Ukrajine, v Poľsku, pobaltských štátoch. Susedné Česko zavrelo kožušinové farmy tento rok, svoj podiel na tom mala  masívna podpora verejnosti v online petícii. V Írsku vystúpila proti norkovým farmám aj štátna veterinárna správa na základe nezávisle vypracovanej štúdie, a odporučila vláde kožušinové chovy postaviť mimo zákon. K zákazom v ostatných rokoch pristúpili aj v Holandsku, Belgicku, Nórsku, Srbsku, Chorvátsku, Slovinsku a v Bosne a Hercegovine. V americkom štáte California dokonca aktuálne rokujú o zákaze predaja i dovozu kožušín.

Kožušinový priemysel ročne odchová a spotrebuje 100 miliónov zvierat. Z kožušín sa vyrábajú zimné kabáty, ale aj módne doplnky či dokonca umelé riasy. To by čoskoro mohlo byť minulosťou. Okrem legislatívnych zákazov v Európe i vo svete totiž klesá aj dopyt. Ruky preč od kožušín a utrpenia zvierat na kožušinových farmách dáva aj módny priemysel. Čoraz viac veľkých značiek verejne prisľúbilo, že už nebudú kožušiny používať – medzi inými aj Gucci, Versace, Armani, Jean Paul Gaultier, Burberry… Na dopyt spotrebiteľov po etickej móde odpovedajú aj prestížne módne prehliadky – Amsterdam Fashion Week už kožušiny na svojich mólach nechce.

Online petíciu za zákaz kožušinového chovu na Slovensku môžu ľudia podpísať na stránke www.ideochlp.sk, na ktorej nájdu aj autentické zábery z kožušinovej farmy v Príbovciach.

###                                                                                   

O Humánnom pokroku:

Humánny pokrok je združením pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti. Sme hlasom zvierat a presadzujeme udržateľné riešenia, ktoré dokážu nasýtiť planétu. Humánny pokrok vznikol s cieľom priniesť na Slovensku silný hlas zvierat, ktorý bude klásť dôraz na ľudskosť a udržateľnosť. Združenie je členom globálnej koalície Open Wing Alliance bojujúcej proti klietkovému chovu sliepok a medzinárodnej organizácie Fur Free Alliance bojujúcej za ukončenie kožušinového chovu.

Webstránka kampane: www.ideochlp.sk

Zábery z kožušinovej farmy v Príbovciach na publikáciu:

Zdroj FOTO: Humánny pokrok

https://drive.google.com/open?id=1a5JucCeJQaJ93LfAIBIks7leYYoXWS6v

 

Kontakt pre médiá:

Alexandra Demetrianová – koordinátorka kampane „Ide o chlp
+421 948 463 704
alexandra.demetrianova@humannypokrok.sk
www.humannypokrok.sk
www.ideochlp.sk

Zdieľať článok:

Ďalšie články

Zostaňte informovaní o našej práci a aktuálnych témach ochrany zvierat.

Najnovšia investigatíva odhaľuje krutú realitu chovu rýchlokurčiat

Bratislava, 10. júna 2026 – Najnovšie investigatívne zistenia zo susedného Maďarska a Španielska poukazujú na alarmujúce podmienky vo veľkochovoch rýchlokurčiat. ...

40 000 ľudí žiada koniec rýchlokurčiat

Desaťtisíce ľudí volajú po konci chovu rýchlokurčiat. Organizácia Humánny pokrok vyzýva reťazce, aby prestali predávať kuracie mäso z rýchlorastúcich plemien. ...

Komunikačný/á manažér/ka (zástup rodičovskej dovolenky)

Hľadáme ambiciózneho človeka, ktorý sa postaví na čelo nášho komunikačného oddelenia a stane sa hlasom nášho boja za práva zvierat. ...

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá, navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť, či odrezanie hlavy pri plnom vedomí. 

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.