Viac ako polovica Slovákov a Sloveniek je ochotná si priplatiť za bezklietkové vajcia: Tieto reťazce vedú v plnení bezklietkových záväzkov

Ochranárska organizácia Humánny pokrok zverejnila Správu o trhu s vajcami za rok 2024. Tá ukazuje, že reťazce na Slovensku postupne napredujú v plnení svojich záväzkov ukončiť predaj vajec z klietkových chovov do konca roka 2025. Lídrom zostáva Delia, ktorá svoj záväzok už splnila a hneď za ňou nasleduje Kaufland. Správa zahŕňa aj prieskum agentúry Focus, podľa ktorého väčšina Slovákov a Sloveniek žiada koniec klietok a lepší život pre sliepky.

Bratislava, 7. november – Podľa spomínaného prieskumu až 55 % Slovákov a Sloveniek vyjadruje súhlas so zákazom klietkového chovu a viac než polovica (51,3 %) je ochotná si priplatiť za vajcia z lepších podmienok. „Slováci a Slovenky hovoria jasne: éra klietok musí skončiť. Ľudia odmietajú, aby zvieratá trpeli za zavretými dverami priemyselných veľkochovov,“ uviedol Martin Smrek, riaditeľ organizácie Humánny pokrok.

Najnovšie dáta v Správe zároveň ukazujú, že Delia už svoj záväzok naplnila a Kaufland ho má splnený na 85 %, pričom sa blíži k úplnému prechodu na bezklietkové vajcia. „Delia a Kaufland dokazujú, že zmena je možná, keď sa reťazce zaviažu konať zodpovedne. Slovensko sa vďaka tomu posúva bližšie smerom k budúcnosti bez klietok,“ doplnil Martin Smrek.

Požiadavka na ukončenie klietkového chovu vychádza z nevyhovujúcich podmienok, v ktorých sú sliepky držané. Ich životný priestor v klietke sa obmedzuje na veľkosť hárku papiera A4 a zabraňuje im správať sa prirodzene – nemôžu hrabať v zemi, kúpať sa v prachu či stavať si hniezdo. Život trávia v umelom osvetlení bez prístupu na čerstvý vzduch alebo trávu. Takéto podmienky často vedú ku konfliktom, zraneniam aj ku kanibalizmu.

Tisícky spoločností po celom svete už prešli na bezklietkové vajcia, vrátane lídrov naprieč maloobchodom, hotelierstvom aj potravinárstvom. Tento trend sa stáva štandardom aj v mnohých krajinách Európy – od Švédska cez Slovinsko až po susedné Česko a Rakúsko, ktoré už pristúpili k zákazu klietkového chovu.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá, navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť, či odrezanie hlavy pri plnom vedomí. 

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.