Zábery z kožušinovej farmy: Celý život sú za mrežami kvôli módnemu priemyslu…

Zábery z poľskej kožušinovej farmy: Módne kúsky ich stoja životy…

Kožušinové čapice a kabáty skrývajú príbehy zvierat, ktoré pri ich kúpe v obchodoch nevidíme. Nemeckí ochranári zo zvieracoprávnej organizácie Deutches Tierschutzbüro sa preto minulý rok rozhodli podniknúť ďalšiu z ich vyšetrovacích akcií. Spoločne s dokumentaristom Robertom Marcom Lehmannom upozorňujú na hrozivé podmienky poľskej kožušinovej farmy. 


Článok pre vás pripravili Marta Fandlová a Bianka Bálintová

Vyšetrovacia akcia 

Organizácia zverejnila zábery minulý rok na začiatku decembra. Vyšetrovacia akcia niesla názov Mission pelt (Misia kožušina), ktorej cieľom bolo poukázať na to, ako vyzerajú podmienky na kožušinových farmách. 

Farmu sa rozhodla navštíviť Denise Weber z organizácie aj so svojím tímom. O pomoc s dokumentovaním situácie poprosila aj známeho dokumentaristu Roberta Marc Lehmanna, ktorý s touto ponukou súhlasil.  „V živote som už videl veľa, ale toto je katastrofálne,“ povedal známy nemecký dokumentarista pri pohľade na zvieratá v klietkach. 

Naľavo Robert Marc Lehmann, napravo Denise Weber (Zdroj: Deutches Tierschutzbüro)

Zábery zachytávajú to, ako vyzerá život líšok, norkov či psíkov medvedíkovitých v klietkach. Čelia hrozným životným podmienkam. V klietke stoja na mrežiach a ich výkaly sa prepadávajú cez spodné mreže. Takýmto spôsobom sa klietky podľa mnohých prevádzkovateľov kožušinových fariem udržiavajú v čistote. Zvieratá sú vystresované a vyhladované. „Takýto život sa nedá opísať slovami, je to neprijateľné,” opisuje stav na kožušinovej farme Lehmann.

Zdeformované labky a život v klietke

Denise Weber počas vyšetrovania zistila, že boli na farme aj mláďatá, ktoré zažívali obrovský stres. V prirodzenom prostredí by spoznávali svoje okolie a hrali sa so súrodencami. V jednej z klietok boli mláďatá psíka medvedíkovitého. Jedno z nich bohužial uhynulo kvôli hrozným podmienkam. To, ktoré prežilo, ležalo na svojom mŕtvom súrodencovi. Expertka na kožušinové zvieratá počas investigatívnej akcie opisuje situáciu.

V ich klietke chýbala voda, ako aj v mnohých ostatných. Hovorí, že je to bežné. Vo videu poukazuje aj na to, ako majú zvieratá zdeformované labky, alebo aj zapálené oči. „Vždy keď som na kožušinovej farme, láme mi to srdce,“ hovorí Weberová počas vyšetrovania. Dodáva, že je ťažké ísť na kožušinovú farmu, keď vie, že nedokáže zachrániť všetky zvieratá, ktoré tam vidí. Hovorí, že práve preto dokumentujú podmienky na kožušinových farmách a chcú ich ukázať verejnosti.


Video: Vyšetrovanie na kožušinovej farme v Poľsku

Dve líšky sa podarilo zachrániť

Líšky sú voľne žijúce zvieratá. Počas dňa dokážu prebehnúť niekoľko kilometrov a prirodzene – potrebujú voľnosť. Weberová a Lehmann spolu s tímom stihli zachrániť dve líšky z kožušinového chovu. Dali im nové mená, Mauglí a Pán Lehmann. Odniesli ich do nového domova – na stanicu pre divoké zvieratá na juhu Nemecka. 

Pod nohami prvýkrát nemali mreže klietky. „Tieto momenty sú ojedinelé, ale je nádherné. Vidíme, ako sa zachránené zviera dostane z klietky do nového domova,“ hovorí Weberová, zatiaľ čo sleduje líšky. Jedna z líšok kvôli zlému fyzickému stavu uhynula. Tieto zvieratá bývajú na kožušinových farmách častokrát vo veľmi zlom fyzickom stave a vtedy je malá šanca, že prežijú.

Jedna zo zachránených líšok. (Zdroj: Deutches Tierschutzbüro)

Módne doplnky a utrpenie

Zvieratá sa chovajú na farmách kvôli ich kožušine, z ktorej sa neskôr vyrábajú napríklad kabáty, čapice, ale aj goliere a iné. Mnohé z kožušinových výrobkov podľa Weberovej nemajú ani zmysluplné využitie. Sú to doplnky ako napríklad prívesky na tašky, v obchodoch sa väčšinou predávajú kožušinové brmbolce.

Mnohé svetové módne značky sa už v minulosti zaviazali, že kožušinový priemysel nebudú podporovať a ich výrobky už viac nebudú z pravej kožušiny. Urobila tak napríklad značka Dolce & Gabbana či Adidas.

Omráčené sa nedokážu brániť

Na celom svete zomrie každoročne pre kožušinový priemysel až 100 miliónov zvierat. V novembri a decembri sa vždy začína ich usmrcovanie. Zvieratá sú usmrtené elektrickým šokom alebo v plynových komorách. Zomierajú pri sťahovaní kože z ich tiel. Niekedy ich však elektrický šok nemusí usmrtiť ihneď a omráčené sa neskôr nevedia brániť. 

Mláďatá psíka medvedíkovitého. (Zdroj: Deutches Tierschutzbüro)

400 tisíc podpisov pre Európu bez kožušín

Organizácia je tiež súčasťou Európskej občianskej iniciatívy Fur Free Europe (Európa bez kožušín). Po zverejnení záberov z vyšetrovania nemeckej organizácie Deutches Tierschutzbüro sa stalo niečo neuveriteľné. Iba za jeden víkend vtedy pribudlo približne 400 000 podpisov. Dnes má petícia už viac ako 1,4 milióna podpisov. Stále pokračuje a iniciátori spolu s ďalšími organizáciami vyzývajú ľudí, aby sa pridali.

Cieľom Európskej občianskej iniciatívy bolo vyzbierať aspoň 1 milión potvrdených podpisov. Skúsenosti ukazujú, že nemálo podpisov je pri kontrole pravosti vyradených a tak je obvykle potrebné vyzbierať aspoň 1,4 milióna podpisov. Petícia má aktuálne už viac ako 1,5 milóna podpisov a Európska komisia tak musí konať a zaujať k požiadavke jasné stanovisko k ukončeniu kožušinového priemyslu v Európskej únii.

Organizácia Deutches Tierschutzbüro

Organizácia bojuje za práva zvierat v Nemecku, verejnosti často prináša investigatívne zábery a informácie o živočíšnom priemysle.

Denise Weber

Je nemecká expertka v oblasti kožušinového chovu zvierat a pracuje pre organizáciu Deutches Tierschutzbüro, kde má na starosti komunikáciu už 10 rokov. 

Robert Marc Lehmann

Nemecký morský biológ, fotograf, kameraman, environmentalista, Youtuber a autor. Študoval zoológiu, morskú biológiu a súdne lekárstvo na univerzite v Kieli. Precestoval viac ako 120 krajín a jeho cieľom je ochrana životného prostredia. Ako kameraman pravidelne prispieval do nemeckého televízneho programu Terra X. Spolupracovali s ním organizácie ako Greenpeace, WWF, Shark project, StopFinning, či Ocean Care. Okrem iného pravidelne prednáša na školách o environmentálnych témach.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.