Zákaz kožušinového chovu dostal zelenú, parlament ho posunul do druhého čítania.

IMG_4783

Slovensko je o krok bližšie k tomu, aby postavilo kožušinové farmy mimo zákon. Národná rada včera odhlasovala návrh zákazu kožušinového chovu ústavnou väčšinou, čím mu dala veľké šance na úspech. Ochranári hovoria o dôležitom momente v histórii zvieracoprávnej legislatívy na Slovensku, ich boj sa však ešte nekončí.

Bratislava 26.9.2019 – Slovensko možno už čoskoro skoncuje s kožušinovými farmami. Za zákaz kožušinového chovu v prvom čítaní zahlasovali štyri pätiny poslancov a poslankýň. Podporu našiel naprieč politickým spektrom, u koalície aj opozície, a to ústavnou väčšinou. To príjemne prekvapilo aj občianske združenie Humánny pokrok, ktorý návrh pripravilo. Návrh novely veterinárneho zákona je reakciou na online petíciu www.ideochlp.sk, ktorú za necelý pol rok podpísalo vyše 76 tisíc ľudí. Ak zákaz chovu zvierat na kožušiny prejde aj druhým čítaní a poslanci NR SR ho schvália, Slovensko sa tak stane štrnástou krajinou v Európe, ktorá postaví kožušinové farmy mimo zákon.

Na hlasovanie o návrhu zákazu kožušinového chovu prišlo do Národnej rady 131 poslancov a poslankýň. Z toho až 120 hlasovalo za, desiati sa zdržali a jeden nehlasoval. Nikto nebol proti. Je to dôležitý krok v zlepšovaní zvieracoprávnej legislatívy na Slovensku. „Slovensko patrí ku krajinám Európskej únie, ktoré v ochrane zvierat výrazne zaostáva. Ale časy sa menia a spolu s nimi aj hodnoty verejnosti. Preto sme veľmi radi, že parlament toto zobral na vedomie a takouto výraznou väčšinou posunul náš návrh do druhého čítania. Zákaz kožušinového chovu je cesta, ktorou idú mnohé krajiny Európy. Je načase pridať sa k nim a skoncovať s tými najhorším praktikami živočíšneho priemyslu. Kožušinové farmy už nemajú v 21.storočí vo vyspelej krajine miesto,“ povedala Alexandra Demetrianová z Humánneho pokroku.

Návrh novely veterinárneho zákona, ktorý zakazuje chovať zvieratá primárne alebo výlučne na kožušiny predložila poslankyňa Eva Antošová za SNS. V rozprave povedala: „Po zákone, ktorý je známy ako Zviera nie je vec, prišiel čas na ďalší krok v zlepšovaní životných podmienok zvierat na Slovensku. Zároveň treba povedať, že zákaz chovu zvierat výlučne alebo primárne na kožušiny sa bude týkať predovšetkým kožušinových fariem a nedotkne sa fariem na mäso, kde kožušiny spracúvajú ako druhotné. Zachovali sme aj tradíciu drobnochovateľov králikov, pokiaľ nebudú kožušiny spracúvať na ekonomické účely,“ V prvom čítaní sa v rozprave našiel prevažne konsenzus, že je žiaduce, aby sa Slovensko pripojilo k moderným krajinám Európy a zakázalo chov zvierat len pre kožušiny. Toto už nie sú praktiky, ktoré patria do našej doby, zaznelo v debate od poslankyne SaS Anny Zemanovej či nezaradeného Martina Poliačika.

Tlak na schválenie zákazu kožušinového chovu zvýšila aj Sloboda zvierat, keď tento mesiac odovzdala ďalších vyše 25 tisíc podpisov z papierovej petície Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. A práve na tomto rezorte je teraz ďalší krok. Slovensko totiž musí podať návrh na odobrenie Európskej komisii. Ide o nevyhnutný proces notifikácie a aproximácie EÚ, ktorý trvá tri mesiace. Druhé čítanie a prípadné schválenie bude teda veľmi na tesno pred koncom tohto parlamentu. Ak by sa to nestihlo včas, tak si táto agenda bude musieť počkať až na ďalší parlament po voľbách. „To si nemôžeme dovoliť. Čím skôr tým lepšie. Predsalen, ide o životy a utrpenie štyroch tisíc zvierat ročne,“ upozornila Demetrianová z Humánneho pokroku.

Slovensko má jednu typickú kožušinovú farmu v Príbovciach pri Martine, ktorá chová približne štyri tisíc nokov amerických ročne. Zábery z tejto farmy publikoval Humánny pokrok a odštartoval ňou kampaň Ide o chlp! Video z farmy šokovalo verejnosť, ktorej sa naskytol pohľad na realitu kožušinového priemyslu aj u nás. Zúbožené norky natlačené v malých klietkach, s otvorenými hnisajúcimi ranami, ktoré sa neuroticky napádajú a požierajú bez možnosti výbehu či potoku, ktorý ako polovodné zvieratá potrebujú. Ochranári tvdia, že toto sú bežné praktiky kožušinových fariem. Zároveň upozorňujú, že zákazom kožušinového chovu slovenskú ekonomiku ani pracovné miesta nijak zásadne neovplyvní.

O zákaze kožušinových fariem rokujú aj na susednej Ukrajine, v Poľsku, pobaltských štátoch, a minulý týždeň sa tento návrh dostal do parlamentu v Bulharsku. K zákazom kožušinových chovov v ostatných rokoch pristúpili aj v Holandsku, Belgicku, Nórsku, Srbsku, Chorvátsku, Slovinsku a v Bosne a Hercegovine. Najnovšie takýto prísľub dala vláda v Írsku. Susedné Rakúsko postavilo kožušinové farmy mimo zákon už pred 15-imi rokmi a susedné Česko zavrelo posledné kožušinové farmy začiatkom tohto roka Následkom toho je kožušinový priemysel nielen v Európe na ústupe. Klesá dopyt aj produkcia – tento rok bude na farmách zabitých o 30 percent menej norkov, pretože o kožušiny už nie je taký záujem. Ruky preč od kožušín a utrpenia zvierat na kožušinových farmách dáva aj módny priemysel. Čoraz viac veľkých značiek verejne prisľúbilo, že už nebudú kožušiny používať – medzi inými aj Prada, Gucci, Versace, Armani, Jean Paul Gaultier, Burberry a mnoho ďalších.

Online petíciu za zákaz kožušinového chovu na Slovensku môžu ľudia podpísať na stránke www.ideochlp.sk, na ktorej nájdu aj autentické zábery z kožušinovej farmy v Príbovciach.

###

HUMÁNNY POKROK

Humánny pokrok je združením pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti. Sme hlasom zvierat a presadzujeme udržateľné riešenia, ktoré dokážu nasýtiť planétu. Humánny pokrok vznikol s cieľom priniesť na Slovensku silný hlas zvierat, ktorý bude klásť dôraz na ľudskosť a udržateľnosť. Združenie je členom globálnej koalície Open Wing Alliance bojujúcej proti klietkovému chovu sliepok a medzinárodnej organizácie Fur Free Alliance bojujúcej za ukončenie kožušinového chovu

Webstránka kampane: www.ideochlp.sk

Zábery z kožušinovej farmy v Príbovciach na publikáciu: https://drive.google.com/open?id=1a5JucCeJQaJ93LfAIBIks7leYYoXWS6v

Kontakt:

Alexandra Demetrianová – koordinátorka kampane Ide o chlp

alexandra.demetrianova@humannypokrok.sk

+421 (0)948 463 704

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.