Mastodon

Parlament schválil zákaz kožušinového chovu

Národná rada Slovenskej republiky dnes schválila zákaz kožušinového chovu. Návrh bol predložený po spustení kampane Ide o chlp, ktorá vyzbierala viac než 76 000 podpisov a jeho predkladateľkou bola poslankyňa Eva Antošová. Zákaz získal podporu 107 hlasov a účinnosť nadobudne už v roku 2021.

17.10.2019 v Bratislave: Národná rada dnes schválila návrh zákona zakazujúceho kožušinový chov na Slovensku. Slovensko sa tak stane 14. krajinou v Európe, ktorá postavila chov zvierat na kožušiny mimo zákon a pridá sa tak ku krajinám ako Rakúsko, Česko, Belgicko, Holandsko, Veľká Británia či Dánsko. Zákon zakazuje chov zvierat výlučne alebo prevažne na kožušiny, s výnimkou pre domáci chov králika pre vlastnú spotrebu a dotkne sa jednej existujúcej farmy s divožijúcimi zvieratami s kapacitou 5000 norkov a ďalších 8 existujúcich fariem chovajúcich králiky na kožušiny. Do platnosti zákaz vstúpi v roku 2021 pričom existujúce farmy budú mať k dispozícii prechodné obdobie a prevádzku budú musieť ukončiť do roku 2025. Nové farmy však nebude možné otvárať už od roku 2021.

Zákon bol schválený 7 mesiacov od spustenia kampane Ide o chlp, ktorú spustilo združenie Humánny pokrok v marci tohto roka, hneď po zverejnení záberov z kožušinovej farmy v Príbovciach pri Martine. Tie pobúrili verejnosť a kampaň následne vyzbierala viac než 76 000 podpisov požadujúcich zákaz kožušinového chovu na Slovensku. Výzvu vypočula poslankyňa Eva Antošová (SNS) a v septembri predložila návrh zákazu kožušinového chovu, ktorý následne získal podporu naprieč politickým spektrom.

Ochranári zvierat z Humánneho pokroku zákaz vítaju: “Je to veľké víťazstvo pre zvieratá a sme radi, že utrpenie zvierat na kožušinových farmách sa na Slovensku skončí a stane sa z neho už len pochmúrna spomienka. Je to zároveň víťazstvo aj pre Slovensko, ktoré tak urobilo ďalší krok vpred v ochrane zvierat a v dobiehaní štandardov, ktoré poznáme zo západných krajín. Zároveň vidíme, že ochrana zvierat je pre ľudí na Slovensku dôležitou témou a že desiatky tisíc ľudí sa dokážu mobilizovať kvôli ich obrane. To je pre zvieratá na Slovensku výbornou správou a je to aj dobrá vizitka pre ľudí na Slovensku”, dodáva Martin Smrek, ktorý koordinoval kampaň Ide o chlp.

Zákazy kožušinového chovu v posledných rokoch pribúdajú po celej Európe a dnes má takéto opatrenia, okrem Slovenska, zavedených už 13 európskych krajín. V susednom Rakúsku zákaz platí viac ako 10 rokov a v Česku zverejnenie záberov z kožušinových fariem priniesol zákaz v roku 2017. Zákazmi sa práve teraz zaoberajú aj parlamenty v Írsku a v Bulharsku. “V celej Európe môžeme vidieť zhrozenie ľudí nad podmienkami na kožušinových farmách, ktoré všade vyzerajú rovnako. Malé špinavé klietky, zvieratá s otvorenými neošetrenými ranami, psychické poruchy zvierat a obrovské množstvo utrpenia. Sme radi, že Slovensko povedalo tomuto barbarstvu jasné nie a pridalo sa na stranu obrany zvierat. Bude to skvelým signálom aj pre ostatné Európske krajiny” doplnila Frederika Fratričová z Humánneho pokroku.

Kožušinový priemysel vo svete zabije približne 100 miliónov zvierat ročne. V posledných rokoch sa však od neho odvracia už aj módny priemysel a viac než 1000 módnych značiek sa zaviazalo ukončiť používanie kožušín zo zvierat vo svojich módnych kolekciách. Patria k nim aj najväčšie módne ikony ako Gucci, Armani, Versace či Prada. Kožušinový priemysel odmieta aj verejnosť. Len nedávno odovzdala Sloboda zvierat viac než 25 000 podpisov s požiadavkou zákazu kožušinového chovu Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a prieskum agentúry Focus zo začiatku roka 2018 ukázal až 68% nepovažuje kožušinový chov za prijateľný.


Zhrnutie

Čo presne schválil parlament?

Národná rada SR schválila v roku 2019 zákaz kožušinového chovu na Slovensku. Zákon zakazuje chov zvierat výlučne alebo prevažne na kožušiny (s výnimkou chovu králika pre vlastnú domácu spotrebu). Slovensko sa tak stalo v poradí 14. európskou krajinou, ktorá toto kruté odvetvie postavila mimo zákon.

Akých fariem sa to dotklo a aké boli termíny?
  • Zasiahnuté prevádzky: Zákaz sa priamo dotkol jednej existujúcej farmy s divožijúcimi zvieratami (s kapacitou 5000 norkov) a ôsmich ďalších fariem chovajúcich králiky na kožušiny.
  • Časová os a prechodné obdobie: Od roku 2021 nadobudol zákon účinnosť a nebolo už možné otvárať žiadne nové farmy.
    • Pre existujúce farmy bolo stanovené prechodné obdobie, pričom svoju prevádzku museli definitívne ukončiť do roku 2025.
Čo viedlo k tomuto zákazu?

Zákaz bol priamym výsledkom masívnej kampane Ide o chlp, ktorú organizácia Humánny pokrok spustila v marci 2019 po zverejnení šokujúcich záberov z norkovej farmy v Príbovciach pri Martine.

  • Kampaň vyzbierala viac ako 76 000 podpisov od pobúrenej verejnosti.
  • Výzvu si osvojili politici, zákon bol predložený do parlamentu a vďaka silnému tlaku verejnosti (podľa prieskumu až 68 % ľudí považovalo kožušinový chov za neprijateľný) získal podporu naprieč celým politickým spektrom.

Zdieľať článok:

Ďalšie články

Zostaňte informovaní o našej práci a aktuálnych témach ochrany zvierat.

Slovensko dosiahlo dôležitý míľnik: Viac ako polovica sliepok je chovaná mimo klietok

Najnovšie dáta z Eurostatu potvrdzujú dôležitý zlom: podiel sliepok v klietkach na Slovensku klesol pod hranicu 50 %, čo pre ...

Cítia ryby bolesť či prečo by ste nemali zabíjať kapra doma: Pravda o predaji živých kaprov

Ryby preukázateľne cítia bolesť a strach vďaka plne vyvinutej nervovej sústave a receptorom bolesti. Vedecká obec preto dôrazne neodporúča domáce ...

Čo sú rýchlorastúce kurčatá a prečo má kuracie mäso “biele pásiky”? 

Rýchlorastúce kurčatá (rýchlokurčatá) sú hybridné plemená brojlerov (najčastejšie typy Ross 308 alebo Cobb 500), ktoré boli geneticky vyšľachtené na extrémne ...

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá, navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť, či odrezanie hlavy pri plnom vedomí. 

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.