Mastodon

Tlačenica: Keď už nie je kam ustúpiť

Predstavte si to: živé zviera, ktoré nemôže vstať, pretože jeho telo je na to priveľké. A okolo neho tisíce ďalších. Tlačenica, v ktorej niet kam ustúpiť. Na konci svojej krátkej existencie sú rýchlorastúce kurčatá, ešte pred pár týždňami drobné a krehké, dvojkilové monštrá, ktoré nedokážu stáť na vlastných nohách. Každý pohyb je boj, každý nádych výzva. V preplnených halách, kde čpavok štípe v dýchacích cestách a podstielka je vlhká a znečistená, sa z intenzívneho chovu stáva tlačenica bez úniku. V tomto článku si bližšie povieme o tom, čo kurčatá prežívajú v halách a ako sa extrémne podmienky podpisujú na ich zdraví.

Kým rastie váha, klesá kvalita života

V preplnených halách sa situácia stáva neúnosnou. Na jediné zviera pripadá menej miesta, než má list papiera A4 [1]. Kurčatá sa tlačia jedno na druhé, ich pohyb je obmedzený, priestor na oddych neexistuje. Vzduch je presýtený čpavkom, ktorý kurčatám poškodzuje sliznice a znepríjemňuje dýchanie [2]. No najväčší problém leží v samotných telách kurčiat. Kosti sú slabé a polámané. Kĺby sú bolestivé, chodidlá zničené kontaktom s mokrou podstielkou. Mnohé z nich trávia posledné dni života bez pohnutia – nie preto, že by chceli odpočívať, ale preto, že sa nedokážu dostať ani k vode, ani ku krmivu.

Zdroj: We Animals/Andrew Skowron

Zlyhanie, ktoré na prvý pohľad nevidno

Zvonku sa môže zdať, že kurčatá len pokojne sedia. V skutočnosti ide o zúfalé ticho – o situáciu, keď telo už jednoducho nedokáže ďalej fungovať. Tiché úhyny pritom nie sú výnimkou, ale každodennou realitou. [3] Systém, ktorý je postavený na čo najrýchlejšom prírastku váhy, vytvára kurčatá, ktoré nedokážu uniesť vlastné telo. Ich kostra, srdce či pľúca jednoducho nestíhajú držať tempo s rastom ich svalovej hmoty. Navyše trpia v podmienkach, kde nie je kam uhnúť, kam sa skryť, kam uniknúť. A tak sa ocitajú v tlačenici iných kurčiat, v ktorej je ich život obmedzený na ležanie v amoniakom nasiaknutej podstielke.

Čo bude ďalej?

Život rýchlorastúcich kurčiat sa zvyčajne končí do 42 dní. No mnohé z nich sa tohto dňa ani nedožijú. Niektoré skolabujú predčasne. Tie, ktoré predsa len prežijú extrémne podmienky v halách, čaká presun na bitúnok. V ďalšom článku si povieme, prečo mnohé z nich zomierajú ešte v halách a ako samotné usmrtenie prebieha. Odhalíme, prečo sa niektoré kurčatá dostávajú pod nôž ešte pri vedomí, a čo presne sa v posledných chvíľach ich života deje.

Použité zdroje
[1] Turner, J.; Garcés L. and Smith, W. (2005). „The Welfare of Broiler Chickens in the European Union“ (PDF). Compassion in World Farming Trust.

[2] Wang, G., Liu, Q., Zhou, Y., Feng, J., & Zhang, M. (2022). Effects of Different Ammonia Concentrations on Pulmonary Microbial Flora, Lung Tissue Mucosal Morphology, Inflammatory Cytokines, and Neurotransmitters of Broilers. Animals, 12(3), 261. https://doi.org/10.3390/ani12030261

[3] Bessei W (2006). „Welfare of broilers: A review“. World’s Poultry Science Journal. 62 (3): 455–466. doi:10.1017/s0043933906001085

Zdieľať článok:

Ďalšie články

Zostaňte informovaní o našej práci a aktuálnych témach ochrany zvierat.

Slovensko dosiahlo dôležitý míľnik: Viac ako polovica sliepok je chovaná mimo klietok

Najnovšie dáta z Eurostatu potvrdzujú dôležitý zlom: podiel sliepok v klietkach na Slovensku klesol pod hranicu 50 %, čo pre ...

Cítia ryby bolesť či prečo by ste nemali zabíjať kapra doma: Pravda o predaji živých kaprov

Ryby preukázateľne cítia bolesť a strach vďaka plne vyvinutej nervovej sústave a receptorom bolesti. Vedecká obec preto dôrazne neodporúča domáce ...

Čo sú rýchlorastúce kurčatá a prečo má kuracie mäso “biele pásiky”? 

Rýchlorastúce kurčatá (rýchlokurčatá) sú hybridné plemená brojlerov (najčastejšie typy Ross 308 alebo Cobb 500), ktoré boli geneticky vyšľachtené na extrémne ...

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá, navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť, či odrezanie hlavy pri plnom vedomí. 

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.