Známe osobnosti sa postavili proti utrpeniu rýchlokurčiat: Kampaň ochranárov podporili Loj, Smatanová aj Separ

Herec Juraj Loj, speváčka Zuzana Smatanová či raper Separ sa postavili proti krutému chovu rýchlokurčiat na Slovensku. Kampaň Humánneho pokroku, ktorú podporilo už vyše 15 000 ľudí, upozorňuje na utrpenie rýchlokurčiat a vyzýva obchodné reťazce, aby prestali predávať podradné mäso z utrápených rýchokurčiat.

Bratislava, 10. júl 2025 – Kampaň STOP rýchlokurčatám ochranárskej organizácie Humánny pokrok, ktorá vyzýva maloobchodné reťazce, aby sa zaviazali skončiť s trápením rýchlokurčiat, získava značnú pozornosť verejnosti. Investigatívne zábery na sociálnych sieťach videlo viac ako 1 milión ľudí. Petíciu na ukončenie krutého trápenia rýchlokurčiat podpísalo vyše 20 000 ľudí. Nesúhlas s podmienkami, ktorým je na Slovensku ročne vystavených vyše 40 miliónov rýchlokurčiat, vyjadrili aj viaceré známe osobnosti z hereckej či hudobníckej scény, ale aj influenceri a influencerky. 

„Kurčatá sú živé tvory a zaslúžia si mať dobré podmienky na život,“ uviedol herec Juraj Loj, ktorý sa stal tvárou kampaňového spotu s názvom Si to, čo ješ. Zábery na sociálnych sieťach videlo vyše 1,5 milióna ľudí. Speváčka Zuzana Smatanová dodala: „Príbehy rýchlokurčiat mi trhajú srdce. Na kruté zaobchádzanie vo finále dopláca len človek, lebo konzumuje nekvalitné kuracie mäso. Rýchlochov kurčiat je treba striktne zastaviť.“ K podpore sa pridala aj blogerka a autorka vegánskych receptov Nikoleta Kováč (Slovegán): „Utrpenie rýchlokurčiat na Slovensku je srdcervúcim príkladom toho, čo sa stáva, keď zisk presiahne základné princípy empatie a humanity. Proti tejto krutosti sa treba jednoznačne postaviť.“

Raper Separ poukázal na to, čo podľa neho znamená konzumácia takéhoto mäsa: „Treba si uvedomiť, že keď človek zje kurča, ktoré vyzerá ako kurčatá na zverejnených záberoch, zje vlastne zdegenerované mäso plné hnusu a utrpenia.“ Komik a moderátor Ján Gordulič zas kladie dôraz na osobnú zodpovednosť spotrebiteľov: „Je čas sa zamyslieť – potrebujem kupovať to najlacnejšie mäso? A ak si to nemôžem dovoliť, potrebujem jesť toľko mäsa?“

Do kampane sa zapojili aj ďalší známi ľudia, ako herec a spevák Richard Autner, ktorý mäso nekonzumuje už viac ako päť rokov, bloger Čo Je, ktorý apeluje na poctivosť v gastronómii, a výtvarníčka Rosie Naive Art, ktorá sa ako odborníčka na živočíšnu výrobu dištancuje od neetických praktík intenzívneho chovu.

Podpora verejnosti aj známych osobností prichádza po tom, čo Humánny pokrok zverejnil investigatívne zábery z dvoch slovenských priemyselných veľkochovov rýchlokurčiat, ktoré ukazujú kurčatá nafúknuté ako balóny, ležiace vo vlastných výkaloch, s chemickými popáleninami a zlyhávajúcimi orgánmi. Za neuveriteľných 42 dní vyrastú z malého kuriatka na váhu 2,5 kilogramu. Rastú tak rýchlo, že ich nohy neudržia váhu ich vlastného tela, pľúca a srdce nestíhajú zásobovať telo kyslíkom a mnohým odumiera svalovina priamo na tele. Rýchlokurčatá hnijú zaživa.

Na Slovensku sa ich takto v priemyselných veľkochovoch každoročne utrápia viac ako 40 miliónov. Žijú natlačené hlava na hlave v obrovských halách bez denného svetla a pri živote ich drží len pumpovanie antibiotík. Na rozdiel od sliepok ich nechovajú v klietkach, no skutočnou klietkou je pre ne ich vlastné telo. „Chov rýchlokurčiat je zvrátenosť proti prírode a musí skončiť,“ uviedol Martin Smrek, riaditeľ Humánneho pokroku.

Organizácia preto vyzýva obchodné reťazce, aby sa pridali k Európskemu kuraciemu záväzku (ECC) a prestali predávať mäso z rýchlorastúcich plemien. Vo svete sa už vyspelé firmy zaviazali skončiť s trápením rýchlokurčiat a zavádzajú plemená s pomalším rastom a lepšími životnými podmienkami. Takéto záväzky už v zahraničí prijali aj materské firmy viacerých veľkých reťazcov pôsobiacich na Slovensku. Slovákom a Slovenkám však ich pobočky naďalej servírujú podradné mäso z utrápených zvierat.

Petíciu možno podpísať na stránke www.rychlokurcata.sk.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá, navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť, či odrezanie hlavy pri plnom vedomí. 

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.