Aktivisti zverejnili šokujúce zábery z kožušinovej farmy, požadujú ich zákaz

Ochrancovia zvierat zverejnili zábery zranených zvierat v malých klietkach na norkovej farme pri Martine. V parlamente chcú presadiť zákaz chovu zvierat na kožušiny.

Tlačová správa na stiahnutie v PDF.

Bratislava, 20. marec 2019 – Združenie pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti, Humánny pokrok, zverejnilo zábery z kožušinovej farmy v Príbovciach pri Martine, kde chovajú 4 až 5 tisíc norkov amerických. Šokujúci pohľad na realitu chovov kožušinových zvierat odvysielala včera večer TV Markíza v reláciách Reflex a Televízne noviny. Tieto zábery uzreli svetlo sveta v čase, keď mnohé krajiny a módne značky dávajú od pravých kožušín ruky preč. Aktivisti z Humánneho pokroku preto dnes štartujú kampaň „Ide o chlp“ s cieľom presadiť zákaz kožušinového chovu na Slovensku. Súčasťou kampane je aj petícia za zákaz kožušinového chovu zvierat, ktorú môžu ľudia podpísať na stránke www.ideochlp.sk

Na zverejnených záberoch je vidieť niekoľko norkov ako sa tlačia v malej drôtenej klietke bez podstieľky. Nemôžu si pohodlne ľahnúť ani sa prebehnúť. Sú vystresované a navzájom sa napádajú, o čom svedčia aj otvorené hnisajúce rany. Združenie ochrancov zvierat sa domnieva, že slovenská verejnosť má právo vidieť, v akých podmienkach chovajú zvieratá na legálnej kožušinovej farme. „Zábery, ktoré máte možnosť vidieť v reportážach TV Markíza, nie sú v kožušinovom priemysle ničím výnimočným. Ide o bežnú prax, ktorá očividne platí aj na Slovensku. Zvieratá na kožušinových farmách žijú  na ploche menšej ako jeden meter štvorcový, sú vystresované, trpia a časom sa doslova zbláznia. Kožušinové farmy v žiadnom prípade nedokážu poskytnúť týmto zvieratám také podmienky, aké potrebujú a majú v divočine. Potvrdzuje to aj veda. Šťastné norky na kožušinových farmách nenájdete,“ vysvetľuje Alexandra Demetrianová z Humánneho pokroku.

Aktivisti  z Humánneho pokroku dnes spúšťajú petíciu za zákaz kožušinového chovu na Slovensku a apelujú na verejnosť, aby svojimi podpismi podporila ich kampaň „Ide o chlp“. Cieľom je presvedčiť poslancov a poslankyne, aby zákaz chovu zvierat na kožušiny podporili v parlamente. Podľa prieskumu agentúry Focus až  68 % Slovákov a Sloveniek odmieta kožušinový chov. „To je nesmierne vysoké číslo, ktoré potvrdzuje, že je najvyšší čas poslať kožušinové farmy do histórie,“ dodáva koordinátorka kampane Alexandra Demetrianová.

Európou sa pritom valí vlna legislatívnych zákazov kožušinových fariem. Za posledných        20 rokov tieto chovy postavilo mimo zákon trinásť krajín vrátane Rakúska a Českej republiky. Zákaz prešiel českým senátom vlani a tento rok vstúpil do platnosti. Na farmách v Česku dnes možno nájsť len prázdne klietky po líškach a norkoch. Na Slovensku by sa podobný legislatívny zákaz týkal jedinej farmy – v Príbovciach, kde chovajú na kožušiny norka amerického. „Ekonomicky by to pre Slovensko nebola žiadna zásadná strata. Zároveň by sme sa pripojili k progresívnym a moderným krajinám Európy, ktoré tieto barbarské chovy navždy odmietli. Je načase, aby sme aj my na Slovensku vykročili do humánnejšej budúcnosti,“ dodáva Alexandra Demetrianová z Humánneho pokroku. Legislatívny zákaz kožušinových fariem okrem susedného Česka a Rakúska v uplynulých rokoch prijali aj v Slovinsku, Chorvátsku, Srbsku, Bosne a Hercegovine, ale aj Belgicku, Holandsku, Nórsku a úplne prvou krajinou v Európe bolo Spojené kráľovstvo. Aktuálne sa o takomto zákaze rokuje aj na Ukrajine a v Bulharsku.

Kožušinový priemysel chová a spotrebuje ročne 100 miliónov zvierat. Ich kožušiny sa používajú na výrobu kabátov, no najmä doplnkov – goliere a rukávy, lemovanie na topánky, brmbolce na tašky a čapice, apod. V kožušinovom priemysle sú populárne norky, líšky, ale aj činčily. Aby sa ich kožušina zachovala v čo najlepšej kvalite, zvieratá zabíjajú plynom, elektrickým prúdom tyčou cez konečník, alebo im jednoducho zlomia väzy. Na výrobu jedného kožuchu je napríklad potrebná kožušina z viac ako 60-ich norkov.

Nad budúcnosťou kožušín visí v posledných rokoch viacero otáznikov. Okrem legislatívnych zákazov kožušinových fariem v Európe, či inde vo svete, totiž rapídne rastie aj počet zvučných mien z módneho priemyslu, ktoré sa kožušín vzdávajú, ako napr. Gucci, Versace, Armani, Jean Paul Gaultier či Burberry. Rovnako sa proti kožušinám postavili aj organizátori módnej udalosti Amsterdam Fashion Week, ktorí začiatkom marca tohto roku prisľúbili koniec kožuchom zo živých zvierat na svojich módnych prehliadkach. 

Viac informácií, ako aj petíciu za zákaz kožušinového chovu zvierat, nájdete na stránke www.ideochlp.sk.

###

O Humánnom pokroku:

Humánny pokrok je združením pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti. Sme hlasom zvierat a presadzujeme udržateľné riešenia, ktoré dokážu nasýtiť planétu. Humánny pokrok vznikol s cieľom priniesť na Slovensku silný hlas zvierat, ktorý bude klásť dôraz na ľudskosť a udržateľnosť. Združenie je členom globálnej koalície Open Wing Alliance bojujúcej proti klietkovému chovu sliepok a medzinárodnej organizácie Fur Free Alliance bojujúcej za ukončenie kožušinového chovu.

 

Kontakt pre médiá:

Alexandra Demetrianová – koordinátorka kampane
+421 948 463 704
alexandra.demetrianova@humannypokrok.sk
www.humannypokrok.sk
www.ideochlp.sk

 

! VŠETKY VIDEÁ A FOTOGRAFIE NA STIAHNUTIE NÁJDETE TU! : https://drive.google.com/drive/folders/1a5JucCeJQaJ93LfAIBIks7leYYoXWS6v

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.