Celoeurópsky prieskum ukázal, že aj Slováci a Slovenky považujú ochranu tzv. hospodárskych zvierat za dôležitú

Nový prieskum v EÚ týkajúci životných podmienok zvierat ukazuje, že rovnako ako je tomu vo zvyšku EÚ, aj drvivá väčšina Slovákov a Sloveniek požaduje pre tzv. hospodárske zvieratá lepšiu ochranu. Viac než 9 z 10 ľudí na Slovensku pritom považuje za dôležité, aby tzv. hospodárske zvieratá mali prostredie prispôsobené uspokojeniu ich základných potrieb a mali dostatok priestoru.

23.10.2023, Bratislava – Prieskum Eurobarometer tiež ukázal, že viac než tri štvrtiny Slovákov a Sloveniek považuje ochranu tzv. hospodárskych zvierat na Slovensku za nedostatočnú. Na otázku, či si myslia, že by mali byť dobré životné podmienky týchto zvierat lepšie chránené v porovnaní so súčasným stavom, odpovedalo “určite áno” 35 % ľudí, “skôr áno” odpovedalo 41 % ľudí.

Až 93 % ľudí na Slovensku považuje za dôležité, aby tzv. hospodárske zvieratá boli chované v prostredí, ktoré uspokojuje ich základné potreby (napr. bahno, slama atď.) v závislosti od druhu. Rovnaký počet Slovákov a Sloveniek sa domnieva, že tzv. hospodárske zvieratá by mali mať dostatok priestoru na pohyb, ležanie a státie. . 

„Na Slovensku sa pritom stále väčšina sliepok chová v klietkach, kde nemajú kvôli stiesnenému priestoru možnosť dostatočne sa hýbať. Drôtená podlaha klietok im navyše neumožňuje vykonávať ich základnú potrebu, ktorou je hrabanie. Dáta z prieskumu potrvrdzujú, že Slováci a Slovenky považujú nedostatočný priestor aj nenapĺňanie základných podmienok zvierat za problém a vnímajú aj nedostatočnú ochranu tzv. hospodárskych zvierat. Je načase, aby ich politici a političky konečne vypočuli,” uviedla Lucia Tupá z Humánneho pokroku.

Medzi témami, ktoré rezonovali u slovenskej verejnosti, je aj prevoz zvierat či ich usmrcovanie. Až 8 z 10 ľudí na Slovensku si myslí, že čas prepravy živých zvierat (na „komerčné účely“) v rámci EÚ alebo z nej by sa mal obmedziť. Traja zo štyroch ľudí na Slovensku zároveň považuje za dôležité zlepšiť životné podmienky zvierat na bitúnkoch, napríklad intenzívnejšími úradnými kontrolami vrátane využívania videokamier. Ďalšou témou, na ktorej sa zhodla veľká časť opýtaných, je postoj ku klietkam. Až 83 % z nich uviedlo, že zvieratá by nemali byť držané v samostatných klietkach.

„Výsledky Eurobarometra ukázali to, čo hovoríme už dávno. Ľuďom na ochrane zvierat nesmierne záleží a chcú, aby ako firmy tak aj štáty zaviedli opatrenia, ktoré budú zvieratá ochraňovať pred krutým zaobchádzaním. Či už sa jedná o zákaz klietok, dlhých transportov, prerastených turbokurčiat, či omračovania rýb pred zabitím alebo mletie živých kohútikov. Je to aj jasným odkazom pre Európsku komisiu, že je čas splniť svoje sľuby a predložiť dlhoočakávaný legislatívny návrh novej ochrany zvierat v EÚ. A pripomienka pre budúcu slovenskú vládu, že je čas postaviť klietkový chov sliepok mimo zákon, tak ako žiadajú desaťtisíce Slovákov a Sloveniek podpísaných pod kampaňou Zákaz klietok,” uviedol Martin Smrek, riaditeľ Humánneho pokroku.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.