Mastodon

Chov rýchlokurčiat zaostáva za vedeckými odporúčaniami. Nová príručka ponúka riešenie nielen pre Slovensko 

Slovensko má jedinečnú príležitosť ovplyvniť nastávajúcu zmenu legislatívy v chove kurčiat na mäso. Európska komisia pripravuje revíziu zvieracích práv, v ktorej môže Slovensko zohrať dôležitú rolu. Súčasná legislatíva výrazne zaostáva za najnovšími vedeckými poznatkami a trendmi. Nová legislatívna príručka Humánneho pokroku ukazuje, ako sa Slovensko môže do tejto zmeny zapojiť. Príručka vychádza z odporúčaní Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a jasne identifikuje opatrenia potrebné na zlepšenie welfare kurčiat chovaných na mäso. Viaceré európske krajiny už tieto štandardy zaviedli do svojej legislatívy. 

Bratislava, 12.12.2025 – Organizácia Humánny pokrok dnes predstavila legislatívnu príručku, ktorá navrhuje konkrétne zmeny pre základnú ochranu kurčiat chovaných na mäso v priemyselných veľkochovoch. Legislatíva pre ich chov v EÚ výrazne zaostáva za vedeckými odporúčaniami. Teraz má Slovensko príležitosť zapojiť sa do modernizácie prostredníctvom blížiacej sa revízie zvieracích práv v EÚ a ovplyvniť, akým smerom sa bude uberať chov rýchlokurčiat a potravinový priemysel.

Ročne sa na Slovensku odchová takmer 45 miliónov kurčiat na mäso. Zlepšenie ich životných podmienok je v súčasnosti celoeurópskou témou. Nová legislatívna príručka Humánneho pokroku sa opiera o odporúčania Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a navrhuje konkrétne kroky, ako priblížiť slovenskú legislatívu vedecky podloženým faktom. 

Viac ako 90 % kurčiat na mäso na Slovensku pochádza z intenzívneho chovu, ktorý podľa EFSA spôsobuje stres, extrémnu bolesť a zvýšenú úmrtnosť. EFSA, ako najvyššia odborná autorita EÚ pre dobré životné podmienky zvierat, vo svojom vedeckom stanovisku odporúča zásadné prepracovanie podmienok chovu v rámci pripravovanej revízie európskej legislatívy.

EFSA odporúča, aby sa v chovoch používali plemená kurčiat, ktorých denný prírastok hmotnosti nepresahuje 50 gramov. Takéto plemená sa nepovažujú za rýchlorastúce a ich rast nie je spojený s extrémnym utrpením. Medzi ďalšie odporúčania patrí zníženie maximálnej hustoty zástavu na 10 až 12 kg/m² (v porovnaní s aktuálne povolenými až 42 kg/m² na Slovensku) a zlepšenie ich životného priestoru zvýšením svetelného režimu či zabezpečením obohateného prostredia, napríklad pridaním balíkov slamy a suchej podstielky od prvého dňa života.

Zabezpečenie dobrých životných podmienok je vo viacerých európskych krajinách bežným štandardom – napríklad Rakúsko či Švédsko už pristúpili k sprísneniu legislatívy. „Slovenská legislatíva dnes neodráža to, čo vieme o dobrých životných podmienkach pre kurčatá. Tolerujeme podmienky, ktoré by v iných európskych krajinách dnes neprešli. Spotrebitelia a spotrebiteľky v Rakúsku či Švédsku majú garantované vyššie štandardy. Je legitímne pýtať sa, prečo by legislatíva nemala byť modernizovaná na úrovni celej EÚ a Slováci a Slovenky by nemali dostať rovnaký štandard – kuracie mäso bez najhoršieho utrpenia. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín  dal jasné odporúčania. Nastal čas, aby sa Slovensko pridalo k modernizácii v rámci nastávajúcej revízie a zosúladilo chov s aktuálnymi poznatkami vedy,“ hovorí Martin Smrek, riaditeľ Humánneho pokroku.

Európska komisia pripravuje v roku 2026 veľkú revíziu pravidiel pre ochranu zvierat. Nová príručka Humánneho pokroku ukazuje jasný a vedecky podložený návod, ako začať modernizáciu už teraz. „Ak chceme, aby Slovensko nezaostalo za ostatnými, musí sa zapojiť do tvorby novej legislatívy už teraz. Vedecké odporúčania sú jasné a zmeny sú nevyhnutné. Ide o budúcnosť potravinového systému aj o dôstojný život pre zvieratá,“ dodáva Smrek.

Väčšina Slovákov a Sloveniek chce zákaz chovu rýchlokurčiat. Podľa prieskumu agentúry Focus zo septembra 2025 až 68,3 % verejnosti súhlasilo, že chov rýchlorastúcich kurčiat by mal byť na Slovensku zakázaný. Humánny pokrok spustil v júli 2025 petíciu STOP rýchlokurčatám, do ktorej sa zapojilo dnes už viac ako 31 000 ľudí, ktorí žiadajú ukončenie extrémnej krutosti v chove rýchlokurčiat. Verejnosť sa môže zapojiť do petície na stránke www.rychlokurcata.sk.

Zdieľať článok:

Ďalšie články

Zostaňte informovaní o našej práci a aktuálnych témach ochrany zvierat.

Slovensko dosiahlo dôležitý míľnik: Viac ako polovica sliepok je chovaná mimo klietok

Najnovšie dáta z Eurostatu potvrdzujú dôležitý zlom: podiel sliepok v klietkach na Slovensku klesol pod hranicu 50 %, čo pre ...

Cítia ryby bolesť či prečo by ste nemali zabíjať kapra doma: Pravda o predaji živých kaprov

Ryby preukázateľne cítia bolesť a strach vďaka plne vyvinutej nervovej sústave a receptorom bolesti. Vedecká obec preto dôrazne neodporúča domáce ...

Čo sú rýchlorastúce kurčatá a prečo má kuracie mäso “biele pásiky”? 

Rýchlorastúce kurčatá (rýchlokurčatá) sú hybridné plemená brojlerov (najčastejšie typy Ross 308 alebo Cobb 500), ktoré boli geneticky vyšľachtené na extrémne ...

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá, navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť, či odrezanie hlavy pri plnom vedomí. 

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.