Kožušinová farma v Príbovciach 2018 (52)

Desať tisíce ľudí žiadajú zákaz kožušinového chovu v jednej z najväčších online kampaní v histórii Slovenska

Kampaň „Ide o chlp“, požadujúca zákaz kožušinového chovu na Slovensku, za prvých 120 hodín od spustenia, získala viac než 57 000 podpisov. Stala sa tak jednou z historicky najúspešnejších online podpisových akcií  na Slovensku.

Tlačová správa na stiahnutie v PDF

Bratislava, 25. marec 2019 – Viac ako 57 tisíc ľudí sa podpísalo pod petíciu za zákaz kožušinového chovu na Slovensku. Združenie Humánny pokrok kampaň „Ide o chlp“ pritom odštartovalo len v stredu ráno zverejnením záberov z kožušinovej farmy v Príbovciach pri Martine a kampaň sa čoskoro stala virálnou. Ich petícia sa už za prvých 120 hodín kampane zaradila na tretie miesto v rebríčku najúspešnejších online podpisových akcií v histórii Slovenska. Viac podpisov sa podarilo získať už iba kampani za zrušenie Mečiarových amnestií a iniciatíve My sme les. Kampaň proti chovu zvierat na kožušiny prichádza na Slovensko v čase, keď čoraz viac krajín v Európe kožušinové chovy stavia mimo zákon. Masívna podpora verejnosti je podľa aktivistov a aktivistiek jasným signálom pre zákonodarcov, že prišiel čas skoncovať s utrpením zvierat na kožušinových farmách aj na Slovensku. Budú preto požadovať, aby takýto návrh čo najskôr prerokoval parlament.

Ochrancovia a ochrankyne zvierat z Humánneho pokroku vidia úspech ich online petície v zverejnení exkluzívnych záberov z norkovej farmy v Príbovciach pri Martine. Verejnosť tak mala možnosť vidieť realitu kožušinového chovu a patrične aj zareagovala. Na sociálnych sieťach sa zdvihla vlna pobúrenia, šoku a odporu voči trápeniu zvierat pre kožušiny. „Len naše video ku kampani Ide o chlp videlo za necelý týždeň 140 tisíc ľudí. S 57 tisíc podpismi za prvých 5 dní kampane sme sa stali jednou z najúspešnejších online podpisových akcií v histórii Slovenska a toto číslo neustále rastie. To nám dáva veľmi silný mandát od ľudí, presadiť zákaz kožušinového chovu v parlamente. Zákonodarcovia musia zohľadniť takúto verejnú požiadavku na zmenu pre zvieratá. Je naozaj čas konať a poslať barbarské praktiky kožušinového chovu do histórie,“ myslí si koordinátorka kampane Alexandra Demetrianová.

Zdá sa, že rovnaký názor majú aj Slováci a Slovenky. Na sociálnych sieťach stále hlasnejšie počuť výzvy verejnosti proti chovu zvierat na kožušiny. Drastické zábery zranených norkov trápiacich sa v malých klietkach na farme v Príbovciach nenechali ľudí ľahostajnými. Viacerí nedokázali video so zábermi z norkovej farmy dopozerať do konca pre kruté podmienky a utrpenie zvierat. Iní poukazovali na to, že takéto chovy sú hanbou Slovenska a je najvyšší čas ich zakázať. Ďalší zase neverili, že kožušinové farmy u nás ešte stále fungujú. Mnohí sa domnievali, že takéto barbarské praktiky sú už dávno minulosťou.

Zákaz kožušinového chovu na Slovensku by znamenal, že by sa Slovensko pripojilo k celkom trinástim krajinám v Európe, ktoré chov zvierat na kožušiny už postavili mimo zákon. Vlani český senát takýto legislatívny zákaz odhlasoval a dnes už kožušinové farmy u našich susedov zívajú prázdnotou. Prázdne klietky sú už len trpkou spomienkou na trápenie tisícov líšok a norkov. Inšpirovať sa pritom môžeme aj v Rakúsku, kde zákaz kožušinového chovu platí už pätnásť rokov. „Máme jednoznačne najmenší kožušinový priemysel v Európe –  s jednou norkovou farmou v Príbovciach pri Martine. Zakázať kožušinový chov by pre Slovensko nebola žiadna zásadná ekonomická strata a konečne by sme sa aj my zapísali na mapu moderných krajín Európy,“ dodáva Alexandra Demetrianová z Humánneho pokroku. Kožušinové chovy zakázali aj Veľká Británia, Holandsko, Belgicko či Nórsko, chystá sa na to aj Nemecko. Aj krajiny Balkánu sa vybrali touto cestou – Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina. Na politickej úrovni sa o zákazoch rokuje aj v Bulharsku a na susednej Ukrajine. Americké mestá San Francisco a Los Angeles dokonca zakázali aj predaj kožušín a aktuálne sa diskutuje o zákaze ich predaja v celom štáte California.

Kožušinový priemysel ročne odchová a spotrebuje 100 miliónov zvierat. Z kožušín sa vyrábajú zimné kabáty, ale aj módne doplnky či dokonca umelé riasy. To by čoskoro mohlo byť minulosťou. Okrem legislatívnych zákazov v Európe i vo svete totiž klesá aj dopyt. Ruky preč od kožušín a utrpenia zvierat na kožušinových farmách dáva aj módny priemysel. Čoraz viac veľkých značiek verejne prisľúbilo, že už nebudú kožušiny používať – medzi inými aj Gucci, Versace, Armani, Jean Paul Gaultier, Burberry a mnoho ďalších. Na dopyt spotrebiteľov po etickej móde odpovedajú aj prestížne módne prehliadky – Amsterdam Fashion Week už kožušiny na svojich mólach nechce.

Kampaň ďalej pokračuje v zbere podpisov a petíciu za zákaz kožušinového chovu na Slovensku môžu ľudia podpísať online na stránke www.ideochlp.sk, na ktorej nájdu aj autentické zábery z kožušinovej farmy v Príbovciach.

 

###

 

O Humánnom pokroku:

Humánny pokrok je združením pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti. Sme hlasom zvierat a presadzujeme udržateľné riešenia, ktoré dokážu nasýtiť planétu. Humánny pokrok vznikol s cieľom priniesť na Slovensku silný hlas zvierat, ktorý bude klásť dôraz na ľudskosť a udržateľnosť. Združenie je členom globálnej koalície Open Wing Alliance bojujúcej proti klietkovému chovu sliepok a medzinárodnej organizácie Fur Free Alliance bojujúcej za ukončenie kožušinového chovu.

Webstránka kampane: www.ideochlp.sk

Zábery z kožušinovej farmy v Príbovciach na publikáciu:

Zdroj FOTO: Humánny pokrok

https://drive.google.com/open?id=1a5JucCeJQaJ93LfAIBIks7leYYoXWS6v

 

Kontakt pre médiá:

Alexandra Demetrianová – koordinátorka kampane
+421 948 463 704
alexandra.demetrianova@humannypokrok.sk
www.humannypokrok.sk
www.ideochlp.sk

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.