Mastodon

Desať tisíce ľudí žiadajú zákaz kožušinového chovu v jednej z najväčších online kampaní v histórii Slovenska

Kampaň „Ide o chlp“, požadujúca zákaz kožušinového chovu na Slovensku, za prvých 120 hodín od spustenia, získala viac než 57 000 podpisov. Stala sa tak jednou z historicky najúspešnejších online podpisových akcií  na Slovensku.

Tlačová správa na stiahnutie v PDF

Bratislava, 25. marec 2019 – Viac ako 57 tisíc ľudí sa podpísalo pod petíciu za zákaz kožušinového chovu na Slovensku. Združenie Humánny pokrok kampaň „Ide o chlp“ pritom odštartovalo len v stredu ráno zverejnením záberov z kožušinovej farmy v Príbovciach pri Martine a kampaň sa čoskoro stala virálnou. Ich petícia sa už za prvých 120 hodín kampane zaradila na tretie miesto v rebríčku najúspešnejších online podpisových akcií v histórii Slovenska. Viac podpisov sa podarilo získať už iba kampani za zrušenie Mečiarových amnestií a iniciatíve My sme les. Kampaň proti chovu zvierat na kožušiny prichádza na Slovensko v čase, keď čoraz viac krajín v Európe kožušinové chovy stavia mimo zákon. Masívna podpora verejnosti je podľa aktivistov a aktivistiek jasným signálom pre zákonodarcov, že prišiel čas skoncovať s utrpením zvierat na kožušinových farmách aj na Slovensku. Budú preto požadovať, aby takýto návrh čo najskôr prerokoval parlament.

Ochrancovia a ochrankyne zvierat z Humánneho pokroku vidia úspech ich online petície v zverejnení exkluzívnych záberov z norkovej farmy v Príbovciach pri Martine. Verejnosť tak mala možnosť vidieť realitu kožušinového chovu a patrične aj zareagovala. Na sociálnych sieťach sa zdvihla vlna pobúrenia, šoku a odporu voči trápeniu zvierat pre kožušiny. „Len naše video ku kampani Ide o chlp videlo za necelý týždeň 140 tisíc ľudí. S 57 tisíc podpismi za prvých 5 dní kampane sme sa stali jednou z najúspešnejších online podpisových akcií v histórii Slovenska a toto číslo neustále rastie. To nám dáva veľmi silný mandát od ľudí, presadiť zákaz kožušinového chovu v parlamente. Zákonodarcovia musia zohľadniť takúto verejnú požiadavku na zmenu pre zvieratá. Je naozaj čas konať a poslať barbarské praktiky kožušinového chovu do histórie,“ myslí si koordinátorka kampane Alexandra Demetrianová.

Zdá sa, že rovnaký názor majú aj Slováci a Slovenky. Na sociálnych sieťach stále hlasnejšie počuť výzvy verejnosti proti chovu zvierat na kožušiny. Drastické zábery zranených norkov trápiacich sa v malých klietkach na farme v Príbovciach nenechali ľudí ľahostajnými. Viacerí nedokázali video so zábermi z norkovej farmy dopozerať do konca pre kruté podmienky a utrpenie zvierat. Iní poukazovali na to, že takéto chovy sú hanbou Slovenska a je najvyšší čas ich zakázať. Ďalší zase neverili, že kožušinové farmy u nás ešte stále fungujú. Mnohí sa domnievali, že takéto barbarské praktiky sú už dávno minulosťou.

Zákaz kožušinového chovu na Slovensku by znamenal, že by sa Slovensko pripojilo k celkom trinástim krajinám v Európe, ktoré chov zvierat na kožušiny už postavili mimo zákon. Vlani český senát takýto legislatívny zákaz odhlasoval a dnes už kožušinové farmy u našich susedov zívajú prázdnotou. Prázdne klietky sú už len trpkou spomienkou na trápenie tisícov líšok a norkov. Inšpirovať sa pritom môžeme aj v Rakúsku, kde zákaz kožušinového chovu platí už pätnásť rokov. „Máme jednoznačne najmenší kožušinový priemysel v Európe –  s jednou norkovou farmou v Príbovciach pri Martine. Zakázať kožušinový chov by pre Slovensko nebola žiadna zásadná ekonomická strata a konečne by sme sa aj my zapísali na mapu moderných krajín Európy,“ dodáva Alexandra Demetrianová z Humánneho pokroku. Kožušinové chovy zakázali aj Veľká Británia, Holandsko, Belgicko či Nórsko, chystá sa na to aj Nemecko. Aj krajiny Balkánu sa vybrali touto cestou – Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina. Na politickej úrovni sa o zákazoch rokuje aj v Bulharsku a na susednej Ukrajine. Americké mestá San Francisco a Los Angeles dokonca zakázali aj predaj kožušín a aktuálne sa diskutuje o zákaze ich predaja v celom štáte California.

Kožušinový priemysel ročne odchová a spotrebuje 100 miliónov zvierat. Z kožušín sa vyrábajú zimné kabáty, ale aj módne doplnky či dokonca umelé riasy. To by čoskoro mohlo byť minulosťou. Okrem legislatívnych zákazov v Európe i vo svete totiž klesá aj dopyt. Ruky preč od kožušín a utrpenia zvierat na kožušinových farmách dáva aj módny priemysel. Čoraz viac veľkých značiek verejne prisľúbilo, že už nebudú kožušiny používať – medzi inými aj Gucci, Versace, Armani, Jean Paul Gaultier, Burberry a mnoho ďalších. Na dopyt spotrebiteľov po etickej móde odpovedajú aj prestížne módne prehliadky – Amsterdam Fashion Week už kožušiny na svojich mólach nechce.

Kampaň ďalej pokračuje v zbere podpisov a petíciu za zákaz kožušinového chovu na Slovensku môžu ľudia podpísať online na stránke www.ideochlp.sk, na ktorej nájdu aj autentické zábery z kožušinovej farmy v Príbovciach.

 

###

 

O Humánnom pokroku:

Humánny pokrok je združením pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti. Sme hlasom zvierat a presadzujeme udržateľné riešenia, ktoré dokážu nasýtiť planétu. Humánny pokrok vznikol s cieľom priniesť na Slovensku silný hlas zvierat, ktorý bude klásť dôraz na ľudskosť a udržateľnosť. Združenie je členom globálnej koalície Open Wing Alliance bojujúcej proti klietkovému chovu sliepok a medzinárodnej organizácie Fur Free Alliance bojujúcej za ukončenie kožušinového chovu.

Webstránka kampane: www.ideochlp.sk

Zábery z kožušinovej farmy v Príbovciach na publikáciu:

Zdroj FOTO: Humánny pokrok

https://drive.google.com/open?id=1a5JucCeJQaJ93LfAIBIks7leYYoXWS6v

 

Kontakt pre médiá:

Alexandra Demetrianová – koordinátorka kampane
+421 948 463 704
alexandra.demetrianova@humannypokrok.sk
www.humannypokrok.sk
www.ideochlp.sk

Zdieľať článok:

Ďalšie články

Zostaňte informovaní o našej práci a aktuálnych témach ochrany zvierat.

Slovensko dosiahlo dôležitý míľnik: Viac ako polovica sliepok je chovaná mimo klietok

Najnovšie dáta z Eurostatu potvrdzujú dôležitý zlom: podiel sliepok v klietkach na Slovensku klesol pod hranicu 50 %, čo pre ...

Cítia ryby bolesť či prečo by ste nemali zabíjať kapra doma: Pravda o predaji živých kaprov

Ryby preukázateľne cítia bolesť a strach vďaka plne vyvinutej nervovej sústave a receptorom bolesti. Vedecká obec preto dôrazne neodporúča domáce ...

Čo sú rýchlorastúce kurčatá a prečo má kuracie mäso “biele pásiky”? 

Rýchlorastúce kurčatá (rýchlokurčatá) sú hybridné plemená brojlerov (najčastejšie typy Ross 308 alebo Cobb 500), ktoré boli geneticky vyšľachtené na extrémne ...

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá, navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť, či odrezanie hlavy pri plnom vedomí. 

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.