Občianske združenie Humánny pokrok dnes ministerstvu pôdohospodárstva odovzdalo 70 490 podpisov v petícii za zákaz klietkového chovu sliepok na Slovensku. Vyzývajú ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča, aby bezodkladne začal situáciu riešiť a predložil návrh zákazu klietok na Slovensku zahŕňajúci podporu pre hydinárov. Potreby transformácie klietkových chovov si sú vedomé aj firmy, samotní chovatelia sliepok aj Európsky úrad pre bezpečnosť potravín.
21. marca 2024 v Bratislave – Dnes už ubehol rok od momentu, kedy Slováci a Slovenky mali prvýkrát možnosť nahliadnuť za brány priemyselných klietkových veľkochovov, z akých pochádza väčšina vajec na Slovensku. Tieto zábery obleteli doslova celé Slovensko a primäli desaťtisíce ľudí podpísať petíciu za ich zákaz.
Širokú verejnú podporu zákazu však dlhodobo ukazujú aj prieskumy verejnej mienky. Novembrový prieskum agentúry Focus z novembra 2023 nameral podporu zákazu klietkového chovu naprieč všetkými skupinami obyvateľstva na úrovni viac ako 55 %. A aj v období historicky najvyšších cien vajec spôsobených infláciou, namerala agentúra AKO viac ako 50% podporu zákazu klietok na Slovensku.
“Klietkové chovy nemajú v 21. storočí miesto. Sú to barbarské systémy chovu zvierat, ktoré zohľadňujú iba finančné záujmy výrobcov a na potreby zvierat nehladia. Pre sliepky znamenajú celý život strávený v malej špinavej klietke, v ktorej nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Celý svoj život strávia na ploche o veľkosti jedného hárku papiera A4, pričom len na roztiahnutie krídel potrebujú aspoň dvojnásobok takého priestoru. V klietkach sa nemôžu kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu sa prehrabávať v zemi, čím inak trávia väčšinu svojho bdelého času, a je im odopieraná aj tá najzákladnejšia potreba všetkých vtákov – stavať si vlastné hniezdo,” vysvetlil Martin Smrek, riaditeľ Humánneho pokroku.
Aj preto Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, ako najvyššia veterinárna autorita v EÚ, minulý rok jasne konštatoval, že sliepky sa nemajú chovať v klietkach. Vajcia z klietkových chovov však odmietajú aj firmy. Už tisícky z nich sa zaviazali skončiť s používaním klietkových vajec od roku 2025 a patria medzi ne takmer všetky veľké maloobchodné reťazce na Slovensku, pokrývajúce viac ako 80 % maloobchodného trhu s potravinami.
“Štandardným riešením tohto problému v Európe je prevzatie zodpovednosti štátom, ktorý nastaví jasný plán konca klietkového chovu sliepok a zabezpečenie plynulého prechodu na bezklietkové systémy. Toto je cesta, ktorú si už dávno zvolili v krajinách, s ktorých kvalitou potravín sa dlhodobo porovnávame,” vysvetlil Smrek.
Klietkové chovy sliepok boli už zakázané v susednom Rakúsku a Česku, v Nemecku, Švajčiarsku, či Dánsku. S klietkovými chovmi končí prakticky celá Európa. Už v roku 2022 žilo 60 % sliepok v EÚ mimo klietkových chovov a každá piata sliepka mala prístup k voľnému výbehu. Na Slovensku pritom stále žije mimo klietok sotva 35 % sliepok a dve tretiny z nich naďalej strávia celý svoj život v klietkových chovoch.
Dnes už po konci klietok volajú aj samotní hydinári, ktorí opakovane vyzývali ministerstvo pôdohospodárstva, aby začalo konať a poskytlo im prostriedky potrebné na včasnú prerábku klietkových chovov na bezklietkové.
“Ministerstvo pôdohospodárstva stále hrá mŕtveho chrobáka. Súčasný minister Richard Takáč pozná všetky detaily tohto problému a oboznámil sa s ním ešte pred rokom, keď začal aktívne bojovať proti návrhu zákona riešiaceho klietkové chovy na Slovensku, ktorý do parlamentu predložil poslanec Tomáš Šudík,” uviedol Smrek.
Ministerstvo pôdohospodárstva sa pritom už k riešeniu zaviazalo počas predchádzajúcej vlády SMERu, kedy podpísalo v roku 2020 memorandum s Úniou hydinárov, v ktorom sa hydinári zaviazali do roku 2030 skončiť s klietkovými chovmi a v ktorom sa ministerstvo zaviazalo nájsť na túto transformáciu financie.
