IMG_4783

Je čas na zákaz kožušinového chovu, skandovali stovky ľudí na proteste v uliciach Bratislavy.

Kožušinové farmy patria do minulého storočia, zaznelo na sobotňajšom pochode za zákaz kožušinového chovu v centre hlavného mesta. Zišlo sa tam niekoľko stoviek ľudí na podporu legislatívneho zákazu, ktorý ide do prvého čítania v NR SR už tento mesiac. Ochranári sa zomkli a vyzvali parlament, aby konal.

9.9. v Bratislave – Je načase skoncovať s kožušinovými chovmi, ozývalo sa ulicami hlavného mesta za silného skandovania ochranárov, aktivistiek a širokej verejnosti. Napriek nepriaznivému počasiu sa na Námestí SNP v Bratislave v sobotu zišlo niekoľko stoviek ľudí. Žiadali legislatívny zákaz chovu zvierat na kožušiny. Už tento mesiac na septembrovej schôdzi NR SR bude totiž parlament rozhodovať o  návrhu, ktorý by postavil kožušinový chov mimo zákon. Kampaň občianskeho združenia Humánny pokrok Ide o chlp podporilo v online petícii vyše 76 tisíc ľudí. Podľa ochranárov je to jasná verejná objednávka a poslanci a poslankyne by mali hlas ľudu vypočuť.

„Je čas, je čas, je čas na zákaz“, skandoval dav pochodujúc v sobotu uličkami starého mesta. „Norky, líšky, činčily, trpia pre kožušiny,“ ozývalo sa pri Úrade vlády aj pred prezidentským palácom. Na Námestí SNP sa na pochod zhromaždilo niekoľko stoviek ľudí rôzneho veku, mládež, rodičia s deťmi, starší i predstavitelia zvieracoprávneho sektora. Snahy Slovenska skoncovať s kožušinovými farmami prišli podporiť aj českí aktivisti, ktorým sa podobný zákaz v ČR podaril vlani. Organizátori pochodu hovoria o fantastickej atmosfére a ohromnom pocite spolupatričnosti pre kožušinové zvieratá. „Som nesmierne vďačná všetkým, ktorí dnes prišli, aby sa postavili za tých, ktorí nemajú hlas a nedokážu sa sami brániť – za norky, líšky a ďalšie zvieratá na kožušinových farmách. Chov zvierat na kožušiny je v dnešnej dobe už neobhájiteľný a musíme s ním spoločne skoncovať aj na Slovensku,“ povedala davu na Námestí SNP organizátorka pochodu Frederika Fratričová z Humánneho pokroku.

Návrh na zákaz kožušinového chovu podporujú aj ďalšie organizácie za práva zvierat, na pódiu na pochode vystúpili predstaviteľky Slobody zvierat, Slovenskej aliancie ochrancov zvierat i Zvieracia ombudsmanka. Špeciánym hosťom bol Marek Voršilka z českej organizácie Obránci zvířat, ktorá vlani doviedla do úspešného konca podobnú kampaň v Českej republike. „Keď sme pred niekoľkými rokmi hovorili doma v Česku, že zakážeme kožušinové farmy, nikto nám neveril. Nikto si nevedel predstaviť, že je také niečo u nás možné. Dnes som sem prišiel, aby som vás povzbudil, že my sme to dokázali. Ak to dokážete aj vy, Slovensko pôjde príkladom ďalším krajinám. Pomôžete tak nie tisícom, ale miliónom zvierat na kožušinových farmách,“ vyhlásil Marek Voršilka jásajúcemu davu. Narážal tak na to, že hnutie proti kožušinovému chovu sa šíri závratnou rýchlosťou po celej Európe. Kožušinové chovy dodnes postavilo mimo zákon celkom trinásť krajín.

Pochod za zákaz kožušinového chovu zorganizoval Humánny pokrok ako pripomienku poslancom a poslankyniam, aby hlasovali za tento návrh na septembrovej schôdzi NR SR. Predložila ho poslankyňa za SNS Eva Antošová, ktorá ho vidí ako vhodné pokračovanie zvieracoprávnej legislatívy na Slovensku po zákaze vystupovania divo žijúcich a exotickkých zvierat v cirkusoch i tzv. zákone „zviera nie je vec“. Zákaz chovu zvierat na kožušiny medzičasom podporil aj minister životného prostredia László Sólymos. K vyše 76 tisíc podpisom v online petícii sa minulý týždeň pripojilo aj ďalších vyše 25 tisíc podpisov z papierovej petície, ktorú odovzdala Sloboda zvierat na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Cieľom bolo podporiť návrh zákazu kožušinového chovu a ukázať jednotu mimovládiek v tejto téme.

Na Slovensku sa v súčasnosti nachádza len jedna typická kožušinová farma v Príbovciach pri Martine, kde chovajú zhruba štyri tisíc norkov amerických ročne. Zvieratá sa na farme rodia i zomierajú. Šokujúce zábery týraných a zranených zvierat na farme v Príbovciach zverejnil koncom marca Humánny pokrok ako štart kampane Ide o chlp. Len za prvých desať dní online petíciu podpísalo vyše 70 tisíc ľudí, čím sa stala druhou najúspešnejšou online kampaňou v histórii Slovenska. Ak by sa zákaz kožušinového chovu podarilo u nás schváliť, pripojili by sme sa k Česku, Rakúsku, Spojenému kráľovstvu, Slovinsku, Srbsku, ale aj Nórsku a ďalším. Zároveň by sme predbehli Poľsko, Ukrajinu, pobaltské štáty či Bulharsko, kde sa tiež o podobnom zákaze rokuje.

Online petíciu za zákaz kožušinového chovu na Slovensku môžu ľudia podpísať na stránke www.ideochlp.sk, na ktorej nájdu aj autentické zábery z kožušinovej farmy v Príbovciach.

###

HUMÁNNY POKROK

Humánny pokrok je združením pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti. Sme hlasom zvierat a presadzujeme udržateľné riešenia, ktoré dokážu nasýtiť planétu. Humánny pokrok vznikol s cieľom priniesť na Slovensku silný hlas zvierat, ktorý bude klásť dôraz na ľudskosť a udržateľnosť. Združenie je členom globálnej koalície Open Wing Alliance bojujúcej proti klietkovému chovu sliepok a medzinárodnej organizácie Fur Free Alliance bojujúcej za ukončenie kožušinového chovu

Udalosť na Facebooku: https://www.facebook.com/events/1251092631740622/

Webstránka kampane: www.ideochlp.sk

Zábery z kožušinovej farmy v Príbovciach na publikáciu: https://drive.google.com/open?id=1a5JucCeJQaJ93LfAIBIks7leYYoXWS6v

Kontakt:

Alexandra Demetrianová – koordinátorka kampane Ide o chlp

alexandra.demetrianova@humannypokrok.sk

+421 (0)948 463 704

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.