Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka včera zverejnilo stanovisko, že petícii za zákaz klietkového chovu sliepok nevyhovie. Viac ako 70 000 ľudí, ktorí sa svojím podpisom postavili proti krutým klietkam, tak ostalo nevypočutých.
Bratislava, 13. mája – Ministerstvo pôdohospodárstva nevypočulo viac ako 70 000 ľudí, ktorí sa postavili za zákaz klietkového chovu sliepok a v petícii, ktorá bola na ministerstve odovzdaná 21. marca tohto roku, žiadajú lepšie životné podmienky pre sliepky.
„Ministerstvo pôdohospodárstva obdržalo jasnú verejnú objednávku na ukončenie krutosti ku sliepkam od viac ako 70 000 Slovákov a Sloveniek. To, že sme u nás stále nedobehli základné štandardy ochrany sliepok v Európe a kruté klietky stále nepostavili mimo zákon, je veľkým zlyhaním,“ uviedol Martin Smrek, riaditeľ organizácie Humánny pokrok, ktorá petíciu za zákaz klietkových chovov sliepok na ministerstve odovzdala.
Ministerstvo pôdohospodárstva sa pritom pred štyrmi rokmi v spoločnom memorande s Úniou hydinárov a Zväzom obchodu Slovenskej republiky zaviazalo do roku 2030 nájsť financie na transformáciu na bezklietkové chovy a hydinári sa zaviazali do roku 2030 skončiť s klietkovými chovmi.
Takýto odklon od klietkových chovov sliepok je možné badať v celej Európe – viac ako 60 % sliepok žije v EÚ mimo klietok a každá piata vo voľnom výbehu. Klietkové chovy sliepok boli už zakázané v susednom Rakúsku a Česku, v Nemecku, Švajčiarsku či Dánsku. Od budúceho roka s klietkami končia aj maloobchodné reťazce, preto je potrebné, aby štát zabezpečil dostatok bezklietkových vajec zo Slovenska. “Neschopnosť ministerstva prevziať zodpovednosť za plnenie svojich záväzkov spôsobí, že z pultov obchodov sa vytratia slovenské vajcia a ľudia si budú musieť priplácať za vajcia z dovozu,” dodáva Smrek.
Záväzky spoločností a reťazcov klietkové vajcia nenakupovať alebo nepoužívať, a tiež legislatívne zákazy reflektujú to, že klietkové chovy sú pre sliepky tou najhoršou možnosťou. Aj preto Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, ako najvyššia veterinárna autorita v EÚ, minulý rok jasne konštatoval, že sliepky sa nemajú chovať v klietkach.
V takýchto systémoch totiž strávia sliepky celý svoj život natlačené hlava na hlave a nemôžu robiť nič, čo je pre nich prirodzené a dôležité. Nemôžu sa hrabať v zemi, čím trávia v prírode väčšinu svojho bdelého času, nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, a nemôžu vykonávať ani svoju najdôležitejšiu potrebu – stavať si hniezdo. Každá sliepka tu má životný priestor sotva veľkosti hárku papiera A4 pričom len na to, aby si mohla roztiahnuť svoje krídla, potrebuje aspoň dvojnásobok priestoru. Takéto podmienky vedú k frustrácii a konfliktom medzi sliepkami, ktoré nezriedka vyústia do kanibalizmu a úmrtiam priamo v klietke.
