Preskočiť na obsah 
Podľa novej štúdie by prechod na štandardy Európskeho kuracieho záväzku (ECC) mohol znížiť spotrebu antibiotík o 85 % a zlepšiť bezpečnosť potravín. 8 z 10 Slovákov a Sloveniek súhlasia, že by rýchlokurčatám mali mať zabezpečené lepšie životné podmienky a takmer 60 % je ochotných si za ne priplatiť.
30. 6. 2026, Bratislava – Viac ako 40 miliónov kurčiat ročne sa na Slovensku chová v podmienkach, ktoré z nich robia rezervoár antibiotickej rezistencie. Nová štúdia ukazuje, že prechod na štandardy Európskeho kuracieho záväzku (ECC) by mohol znížiť spotrebu antibiotík v chovoch až o 85 %. Slovenské reťazce sa k záväzku doposiaľ nepripojili, hoci 8 z 10 Slovákov a Sloveniek súhlasia, že kurčatá by mali mať lepšie životné podmienky.
Väčšina kurčiat na Slovensku je chovaná v podmienkach, ktoré Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) označil za hlavné riziká zníženia ich pohody — vysoká hustota chovu, genetická selekcia na rýchly rast, absencia podstielky či neoptimálne riadenie svetla. Kurčatá sú v takomto prostredí náchylnejšie na ochorenia, ktoré v chovoch potláčajú pravidelným podávaním antibiotík. To je problém aj pre ľudí: nadmerné a plošné používanie antibiotík je jedným z hnacích faktorov antibiotickej rezistencie — javu, keď antibiotiká prestávajú účinkovať.
„Rýchlorastúce plemená kurčiat sú geneticky takmer identické, čo znamená, že jeden kŕdeľ je rovnako náchylný na tú istú nákazu. V jednej hale žijú tisíce kurčiat natlačené hlava na hlave. Ak ochorie jedno, nákaza sa nezadržateľne rozšíri do celého chovu a je len otázkou času, kedy aj za jeho hranice. Nie je žiadnym tajomstvom, že v takýchto chovoch je vysoká spotreba antibiotík, ktoré neraz držia kurčatá pri živote,” uviedol Martin Smrek, riaditeľ Humánneho pokroku.
Riešením môže byť Európsky kurací záväzok
Výskumná organizácia Faunalytics vydala v apríli 2026 štúdiu, ktorá skúmala dopad ECC v šiestich veľkých producentských krajinách: Poľsku, Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku a Holandsku. Najvýraznejším zistením je vplyv prechodu na spotrebu antibiotík, ktorá slúži ako kľúčový ukazovateľ bezpečnosti potravín. Údaje z Holandska z rokov 2022 až 2024 ukázali, že počet denných dávok na jedno zviera bol v konvenčných chovoch 10 až 12, no pri pomaly rastúcich plemenách klesol pod 2. Prechod na štandardy ECC by tak mohol znížiť spotrebu antibiotík až o 85 %. Tieto prínosy pre zdravie sú pravdepodobne výsledkom pomalšieho rastu a nižšej hustoty chovu, ktoré znižujú náchylnosť kurčiat na ochorenia a úmrtnosť.
Slovenská verejnosť chce lepšie podmienky pre rýchlokurčatá
Podľa prieskumu agentúry Focus z konca mája 2026 až 8 z 10 (83,9 %) ľudí súhlasilo, že kurčatá chované na mäso by mali mať zabezpečené lepšie životné podmienky. Priplatiť si za ne je ochotných 59,4 %. Tento rozdiel ukazuje priestor, ktorý môžu vyplniť práve reťazce – prijatím záväzku a zabezpečením rovnakej kvality pre všetkých zákazníkov a zákazníčky.
„Drvivá väčšina kuracieho mäsa na pultoch reťazcov pochádza z chovov, ktoré sú rizikové pre kurčatá aj ľudí. V zahraničí už materské spoločnosti najväčších reťazcov na Slovensku dávno spravili krok správnym smerom a rozhodli sa skončiť s podradným mäsom z utrápených rýchlokurčiat. Slováci a Slovenky si zaslúžia rovnaký štandard. Preto očakávame, že reťazce príjmu záväzok ECC a skončia s rýchlokurčatami,” dodal Smrek.
Kým najväčšie reťazce v zahraničí – Lidl v Nemecku a Francúzsku, či Kaufland a REWE (materská spoločnosť Billa) v Nemecku – prijali ECC, na Slovensku nikto z najväčších maloobchodov neurobil tento krok. Organizácia Humánny pokrok preto vyzýva slovenské reťazce, aby sa k záväzku ECC pripojili a ukončili predaj mäsa z rýchlorastúcich plemien kurčiat.
Organizácia okrem toho zverejnila petíciu za ukončenie chovu rýchlokurčiat STOP rýchlokurčatám, ktorú doposiaľ podpísalo viac ako 40 000 Slovákov a Sloveniek. Verejnosť sa môže zapojiť do iniciatívy na webovej stránke www.rychlokurcata.sk.
