TS Jednota porušuje vlastný záväzok

Ochranári usvedčili COOP Jednota z opakovaného klamstva

Združenie Humánny pokrok zverejnilo fotografie usvedčujúce COOP Jednota Slovensko z porušovania svojho záväzku spoločenskej zodpovednosti firiem a opakovaného klamstva. Ochranári hovoria o škandále medzinárodného kalibru.

23. decembra v Bratislave: Združenie Humánny pokrok dnes zverejnilo fotografie usvedčujúce slovenský maloobchodný reťazec COOP Jednota Slovensko z opakovaného klamstva. Reťazec sa pred dvoma rokmi zaviazal k ukončeniu predaja živých kaprov. Ochranári ho však usvedčili z jeho porušovania a ukázali fotografie predaja živých kaprov priamo na pozemkoch vo vlastníctve COOP Jednota. Ukázalo sa však, že COOP Jednota klamala opakovane.

COOP Jednota Slovensko v decembri oznámila médiám, že napriek svojmu naďalej platnému záväzku ukončiť predaj živých kaprov, ktorý jej takéto konanie neumožňuje, plánuje tento rok realizovať “limitovaný predaj živých rýb, výlučne na objednávku pre konkrétnych zákazníkov”. Ochranári z Humánneho pokroku preto 17. decembra spustili kampaň s cieľom informovať verejnosť o tom, že COOP Jednota záväzok porušila a začali celú situáciu monitorovať.

Pri bližšej kontrole sa ukázalo, že reťazec opäť klamal. Predaj totiž nerealizuje limitovane a na objednávku, ale v plnom formáte pouličného predaja živých kaprov, ako ukázali fotografie spred jej prevádzky Tempo v Šuranoch. “Veľmi rýchlo vyšlo najavo, že COOP Jednota klame hneď trikrát. Oklamala nás, keď nás minulý rok na osobnom stretnutí ubezpečovala, že k porušeniam záväzku už nedôjde. Klame celému Slovensku, keď sa tvári, že dodržiava záväzok chrániť kapry pred krutosťou. A v klamstvách pokračuje, keď tvrdí, že sa jedná o limitovaný predaj na objednávku. Vyzerá to tak, že klamstvo je základným nástrojom práce COOP Jednota. Je to hanebné a odsúdeniahodné”, dodal Martin Smrek, riaditeľ Humánneho pokroku.

Záväzky spoločenskej zodpovednosti sú pre firmy nástrojom ako budovať dôveryhodnosť svojej značky a ukázať verejnosti hodnoty, na ktorých firma stojí. COOP Jednota ich však zneužila na šírenie klamstiev, vodenia verejnosti za nos, a navýšenia svojich 2,5 miliardových tržieb o ďalších pár eur zarobených na utrpení zvierat. Takéto klamanie verejnosti nemá obdobu v celom regióne,” dodal Martin Smrek z Humánneho pokroku.

Záväzok ukončiť predaj živých kaprov už na Slovensku urobili všetky veľké maloobchodné reťazce a podobné záväzky prijali reťazce aj v Poľsku a Česku. Ochrana kaprov pred krutým zaobchádzaním v podobe ukončovania predaja živých kaprov sa tak stala v maloobchode normou. Pridávajú sa k nim už aj mestá a predaj živých kaprov zakázalo na svojich pozemkoch napríklad mesto Žilina, a tento rok hlavné mesto Česka Praha v rámci rozsiahlej informačnej kampane vyzvalo ľudí, aby kapry netrápili a nepodporovali kruté zaobchádzanie so zvieratami. Takéto opatrenia majú aj širokú podporu verejnosti. Novembrový prieskum agentúry Focus ukázal, že viac ako 83 % ľudí na Slovensku si myslí, že by ryby mali mať rovnakú alebo vyššiu mieru ochrany ako ostatné zvieratá vo veľkochovoch.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.