Mastodon

Ochranári vyjdú do ulíc za zákaz kožušinového chovu, v petícii ho žiada viac ako 75 tisíc slovákov

Po úspešnej online petícii kampaň Ide o chlp! pritvrdzuje. Občianske združenie Humánny pokrok zvolalo pochod začiatkom septembra v Bratislave, ktorý má hlasnejšie vyzvať vládu a parlament, aby presadili zákaz kožušinového chovu na Slovensku.

Bratislava, 30. júla 2019 – Nadišiel čas vyjsť do ulíc a postaviť sa spoločne za osud zvierat natlačených v klietkach na kožušinových farmách, zvolávajú ochranári zo združenia pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti Humánny pokrok. V sobotu 7. septembra budú pochodovať Bratislavou, aby vyslali jasný signál politikom, že je načase zakázať kožušinové chovy aj na Slovensku. Pripojili by sme sa tak k celkom trinástim krajinám v Európe. Koniec kožušinových fariem má u nás širokú podporu: vyše 75 tisíc podpisov v online petícii www.ideochlp.sk a podľa prieskumov verejnej mienky až 68 percent Slovákov a Sloveniek.

Petícia proti chovu zvierat na kožušiny Ide o chlp! od spustenia koncom marca raketovo vystrelila na druhú najúspešnejšiu online kampaň v histórii Slovenska. Humánny pokrok to považuje za silnú spoločenskú objednávku. „Je načase, aby vláda a parlament patrične odpovedali na jednoznačnú vôľu verejnosti a postavili kožušinové chovy mimo zákon. Týmto smerom ide celá Európa – západ, východ, sever, juh – kam sa pozriete, tam kožušinové chovy končia, alebo sa o tom už politicky rokuje. Je to barbarský a uhýňajúci priemysel, v Európe ani u nás na Slovensku už nemá miesto. Takže 7. septembra berte do ulíc transparenty, bubny, píšťalky a buďme spoločne silným hlasom pre zvieratá,“ povedala Alexandra Demetrianová z Humánneho pokroku a vyzýva verejnosť, aby prišli 7. septembra o 16:00 na Námestie SNP v Bratislave. Pochod povedie cez Staré mesto, zastaví sa aj pri Úrade vlády a v historickom centre. Program budú organizátorky postupne zverejňovať na sociálnych sieťach. O Udalosť na Facebooku prejavilo záujem za prvých 24 hodín až 1500 ľudí. 

Na Slovensku v súčasnosti funguje jedna typická kožušinová farma s norkami americkými v Príbovciach pri Martine, kde chovajú 4 – 5 tisíc zvierat. Podľa Humánneho pokroku máme veľmi malý kožušinový priemysel a zákaz chovu zvierat na kožušiny je preto správnym krokom vpred bez mínusov pre ekonomiku. „To, čo žiadame pre kožušinové zvieratá, nie je revolučné. Vychádzame z vedy a z praxe modernej legislatívy, ktorá kladie práva a životné podmienky zvierat medzi priority. Nie je technicky možné zabezpečiť norkom či líškam na kožušinových farmách také podmienky, aby netrpeli. Potvrdzujú to vedecké štúdie i správy Európskej komisie či štátnych veterinárov v krajinách EÚ. Kožušinové farmy ekonomicky ťažia z utrpenia zvierat,“ tvrdí Demetrianová a poukazuje pritom na video dokumentáciu z norkovej farmy v Príbovciach, kde norky evidentne trpia, majú neošetrené zranenia a stavy psychózy v malých klietkach. To je podľa ochranárov bežná realita na kožušinových farmách.

Podľa Humánneho pokroku by Slovensko malo ísť cestou Českej republiky či Rakúska a úplne zakázať chov zvierat výlučne na kožušiny. Sme ďalšou krajinou na zozname, kde sa hovorí o skoncovaní s kožušinovými farmami. Rokujú o tom aj na susednej Ukrajine, v Poľsku, pobaltských štátoch, v Bulharsku. K zákazom kožušinových chovov v ostatných rokoch pristúpili aj v Holandsku, Belgicku, Nórsku, Srbsku, Chorvátsku, Slovinsku a v Bosne a Hercegovine. Najnovšie takýto prísľub dala vláda v Írsku. Následkom toho je kožušinový priemysel nielen v Európe na ústupe. Klesá dopyt aj produkcia – tento rok bude na farmách zabitých o 30 percent menej norkov, pretože o kožušiny už nie je taký záujem. Ruky preč od kožušín a utrpenia zvierat na kožušinových farmách dáva aj módny priemysel. Čoraz viac veľkých značiek verejne prisľúbilo, že už nebudú kožušiny používať – medzi inými aj Prada, Gucci, Versace, Armani, Jean Paul Gaultier, Burberry a mnoho ďalších.

Online petíciu za zákaz kožušinového chovu na Slovensku môžu ľudia podpísať na stránke http://www.ideochlp.sk/, na ktorej nájdu aj autentické zábery z kožušinovej farmy v Príbovciach.

###

O Humánnom pokroku:
Humánny pokrok je združením pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti. Sme hlasom zvierat a presadzujeme udržateľné riešenia, ktoré dokážu nasýtiť planétu. Humánny pokrok vznikol s cieľom priniesť na Slovensku silný hlas zvierat, ktorý bude klásť dôraz na ľudskosť a udržateľnosť. Združenie je členom globálnej koalície Open Wing Alliance bojujúcej proti klietkovému chovu sliepok a medzinárodnej organizácie Fur Free Alliance bojujúcej za ukončenie kožušinového chovu.

Webstránka kampane: www.ideochlp.sk

Zábery z kožušinovej farmy v Príbovciach na publikáciu:
Zdroj FOTO: Humánny pokrok
https://drive.google.com/open?id=1a5JucCeJQaJ93LfAIBIks7leYYoXWS6v

Kontakt pre médiá:
Alexandra Demetrianová
koordinátorka kampane
+421 948 463 704
alexandra.demetrianova@humannypokrok.sk

Zdieľať článok:

Ďalšie články

Zostaňte informovaní o našej práci a aktuálnych témach ochrany zvierat.

Slovensko dosiahlo dôležitý míľnik: Viac ako polovica sliepok je chovaná mimo klietok

Najnovšie dáta z Eurostatu potvrdzujú dôležitý zlom: podiel sliepok v klietkach na Slovensku klesol pod hranicu 50 %, čo pre ...

Cítia ryby bolesť či prečo by ste nemali zabíjať kapra doma: Pravda o predaji živých kaprov

Ryby preukázateľne cítia bolesť a strach vďaka plne vyvinutej nervovej sústave a receptorom bolesti. Vedecká obec preto dôrazne neodporúča domáce ...

Čo sú rýchlorastúce kurčatá a prečo má kuracie mäso “biele pásiky”? 

Rýchlorastúce kurčatá (rýchlokurčatá) sú hybridné plemená brojlerov (najčastejšie typy Ross 308 alebo Cobb 500), ktoré boli geneticky vyšľachtené na extrémne ...

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá, navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť, či odrezanie hlavy pri plnom vedomí. 

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.