A live carp struggles to breathe while a fisherman uses their hands to transfer the fish from a holding container during a Czech autumn fish harvest. Prague, Czechia, 2021. Lukas Vincour / Zví?ata Nejíme / We Animals Media

Reakcia Humánneho pokroku na tlačovú konferenciu ministra pôdohospodárstva k predaju živých kaprov

Združenie Humánny pokrok, ktoré vedie kampaň za zákaz predaja živých kaprov, reaguje na dnešnú tlačovú konferenciu ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Takáča. Ministrovi združenie však opakovane ponúka priestor na odbornú diskusiu o riešení ochrany kaprov pred krutým zaobchádzaním, ktoré by zabezpečilo udržateľnosť slovenských rybníkov.

“Oceňujeme, že si minister Takáč našiel čas venovať sa ochrane kaprov pred krutým zaobchádzaním. Táto téma je však príliš dôležitá na to, aby sme ju riešili posielaním si odkazov cez médiá. Pán minister od nás obdržal ponuku na osobné stretnutie ohľadom ochrany kaprov pred krutým zaobchádzaním, ktorú však doposiaľ nevyužil. Preto by sme mu opakovane radi ponúkli priestor na vecnú debatu postavenú na vedeckých dátach, na ktorej konci vieme nájsť riešenie, ktoré dokáže ochrániť státisíce kaprov ročne pred zbytočnou krutosťou, ktoré vyhovie viac ako 16 000 ľuďom volajúcim po zákaze predaja živých kaprov, a ktoré zabezpečí schopnosť slovenských rybníkov naďalej prekvitať,” konštatoval riaditeľ Humánneho pokroku Martin Smrek.

Najnovšie vedecké poznatky jasne ukazujú schopnosť rýb cítiť bolesť, prežívať strach a zažívať stres. Pritom európske nariadenie k ochrane zvierat pri usmrcovaní z roku 2009, ktorým sa riadi aj Slovensko, je celé postavené na jednom základnom princípe: Počas usmrcovania sa zvieratá musia ušetriť akejkoľvek bolesti, strachu alebo utrpenia, ktorým sa dá vyhnúť. Predávať kapry živé a vystavovať ich opakovanej hrubej manipulácií, zbytočným prevozom, opakovanému duseniu, leptaniu žiabrov a slizníc chlórovou vodou, a neodbornému a obzvlášť krutému zabíjaniu nie je vôbec potrebné a je v príkrom rozpore aj s tým najzákladnejším princípom ochrany zvierat pri zabíjaní.

Z celkového množstva kaprov predaných na Slovensku počas Vianoc je zhurba 75 % z dovozu, prevažne z Česka a v menšej miere z Maďarska. Opatrenia zamerané na podporu predaja kaprov počas Vianoc tak nevyhnutne z veľkej väčšiny poputujú do zahraničia a slovenským chovateľom pomôžu len okrajovo. “Namiesto toho, aby ministerstvo podporilo modernizáciu výroby a rozvoj miestnych chovateľov rýb ich takáto podpora zabetónuje v neefektívnej výrobe a krutom predaji a ešte pri tom väčšinu prostriedkov ministerstvo odleje do zahraničia. Toto sa rozchádza nie len s vedeckými odporúčaniami, ale aj s efektívnym vynakladaním verejných prostriedkov,” dodal Smrek.

Predaj živých kaprov nie je riešením nízkej spotreby sladkovodných rýb na Slovensku. Sú to práve krajiny, ktoré ešte praktikujú predaj živých kaprov počas vianočných sviatkov, ktoré sa nachádzajú na dne rebríčka spotreby sladkovodných rýb na obyvateľa v Európskej únii a ako Slovensko, tak aj Poľsko, Česko a Maďarsko sa nachádzajú na jeho chvoste, hlboko pod európskym priemerom. “Predaj živých kaprov očividne na spotrebu sladkovodných rýb nemá pozitívny vplyv a snahy o presadzovanie tejto barbarskej praktiky silou je medveďou službou pre rybárov, ktorých pozornosť bude odpútavať od udržateľnejších a etickejších foriem podnikania. Riešením ako zabezpečiť dostatočnú a stabilnú domácu produkciu sladkovodných rýb je v tomto prípade modernizácia rybárskych podnikov v súlade s vedeckými odporúčaniami, a vytvorenie spracovateľských kapacít schopných zabezpečiť priamo na rybníkoch spoľahlivé omráčenie a bezbolestné zabitie rýb bez zbytočnej prepravy a manipulácie,” doplnil Smrek.

Miestnou vianočnou tradíciou je ryba na štedrovečernom stole. Predaj živých kaprov sa k nej však pridružil až v 50. rokoch v rámci snáh Komunistickej strany zvýšiť výnosnosť miestnych rybníkov. Prieskum agentúry Focus z roku 2022 ukázal, že predaj živých kaprov pritom na Slovensku nevyužívajú vôbec dve tretiny populácie. Tento pozostatok z éry sovietskeho zväzu prežíval doposiaľ vo väčšej miere iba na Slovensku, v Česku a v Poľsku. Vo všetkých krajinách sa však maloobchodné reťazce začali zaväzovať s touto praktikou skončiť, a v Poľsku dokonca súdne rozhodnutie o týraní zvierat pri predaji živých kaprov vyústilo do zákazu predaja živých rýb koncovým spotrebiteľom a spotrebiteľkám. Na Slovensku sa už zaviazali s ich predajom skončiť všetky veľké maloobchodné reťazce a predaj živých kaprov zakázalo už aj mesto Žilina.


ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.