IMG_0593

Rozhovor s aktivistkou Humánneho pokroku, Martou Fandlovou: „Dôležité je vytvárať tlak na systémové zmeny.“

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave, je ambasádorkou Európskeho klimatického paktu a známou zvieracoprávno-klimatickou aktivistkou s vlastným podcastom Eko-inak. S Martou Fandlovou sme sa porozprávali o jej aktivitách v rámci Humánneho pokroku a o tom, ako môže každý z nás prispieť k zlepšeniu práv zvierat.

Rozhovor pre vás pripravil Robert Király

Ako sa začala tvoja spoločná cesta s Humánnym pokrokom?

Prvýkrát som sa o Humánnom pokroku dozvedela na Vegánskych hodoch, ktoré boli zrealizované ešte pred pandémiou ochorenia COVID-19. Organizácia tam mala svoj vlastný stánok, kde zbierala podpisy na zákaz kožušín na Slovensku. Toto ma veľmi zaujalo, tak som sa pristavila a počas rozhovorov s členmi som sa dozvedela, akým spôsobom Humánny pokrok funguje a čo všetko robí pre ochranu zvierat. Po tejto skúsenosti som ich začala sledovať aj na sociálnych sieťach. Neskôr som začala pre Humánny pokrok aj pracovať.

Bolo to ľahké rozhodnutie z tvojej strany?

Je dôležité uvedomiť si, že ak si človek vyberá prácu, musí sa pozerať aj na to, či je preňho dostatočne vhodná. Či mu sedí „filozofia“ tej-ktorej organizácie/firmy. Táto podmienka bola u mňa v prípade Humánneho pokroku veľmi rýchlo splnená.

Sama som vegetariánkou už 6 rokov a chcela som pomáhať zvieratám ešte viac. Individuálne rozhodnutia, ako napríklad vegetariánstvo/vegánstvo, sú síce podstatné, avšak takisto dôležité je vytvárať tlak na systémové zmeny. A to mi je umožnené práve v tejto organizácii. Ako klimatická aktivistka totiž vnímam neudržateľnosť živočíšnej výroby, ktorá okrem utrpenia zvierat prináša veľké množstvo emisií skleníkových plynov. Tu môže svoju nezanedbateľnú rolu zohrať aj malá krajina, akou je Slovensko, a inšpirovať tak ďalšie krajiny, ako aj celú Európsku úniu.

Čomu všetkému sa v Humánnom pokroku aktuálne venuješ?

Momentálne som aktivistkou/členkou v mediálnom tíme organizácie. Nakoľko som vyštudovaná novinárka, tak som si povedala, že skúsim svoje poznatky a skúsenosti z tejto oblasti pretransformovať do pomoci zvieratám. Mojou náplňou práce je písanie článkov, rozhovorov či tlačových správ. Aj takouto drobnosťou chceme pomôcť šíriť osvetu o tom, čo robí Humánny pokrok a aká dôležitá je ochrana práv zvierat. Okrem toho som bola tohtoročnou moderátorkou Vegánskych hodov v Bratislave.

Fotka: Wikes

Čo by si poradila ľuďom, ktorí by sa chceli pridať do Humánneho pokroku?

Aby to určite skúsili. Záujemcovia/záujemkyne majú na výber z viacero možností, ako nám pomáhať s bojom za práva zvierat. Môžu sa stať aktivistami/aktivistkami rovnako ako ja, a aktívne participovať na mnohých úlohách, ktoré sú spojené s fungovaním organizácie a s pomocou zvieratám. Ak im to časová zaneprázdnenosť nedovolí, tak v organizácii je možné pôsobiť aj ako dobrovoľník/dobrovoľníčka, kde by vypomáhali s menšími organizačnými úlohami. V každom prípade im obe pozície dajú do života veľmi veľa pozitív. Spomenúť môžem napríklad spoznanie nových úžasných ľudí, získanie prístupu k dátam/knihám o problematike ochrany zvierat a nakoniec samotný pocit zadosťučinenia, že naša práca má zmysel a naozaj mení veci k lepšiemu.

Ako človek zistí, či sa na takúto prácu hodí?

Ak sa niekto rozhodne pridať do našej organizácie, tak prejde dôkladným vzdelávacím procesom, kde ho/ju jednotliví členovia oboznámia s fungovaním organizácie, s jej filozofiou a jej digitálnymi pracovnými nástrojmi. Okrem toho, že sa stane súčasťou miestnej skupiny (podľa toho, kde býva), bude mať možnosť vybrať si konkrétnu pracovnú skupinu. Na výber máme napríklad už spomínaný mediálny tím, ďalej napríklad tím, ktorý sa zaoberá sociálnymi sieťami, rovnako máme aj tím ktorý sa zaoberá vzťahmi s firmami ale aj kampaniersky tím.  Záujemca/záujemkyňa tak má širokú škálu možností nájdenia si vhodného uplatnenia. Výhodou Humánneho pokroku je aj to, že po nábore je ku každému novému členovi priradený starší člen organizácie (tzv. tútor), ktorý mu pomáha v prvých týždňoch.

Foto: Marta Fandlová

Ako inak môžu ľudia pomôcť Humánnemu pokroku v boji za ochranu práv zvierat?

Organizácia ponúka ďalšie možnosti spolupráce. Najjednoduchšia forma pomoci je poskytnutie podpisu pod naše aktuálne petície, ktoré dokážu vytvoriť silný tlak na vládnych politických predstaviteľov. Takisto sa môžete zúčastniť niektorých z našich podujatí, ktoré organizujeme po celom Slovensku. Či už sú to Vegánske hody, Pastva, alebo nás prídete pozrieť do infostánkov, je to len a len na vás. Nakoniec je možné podporiť nás aj finančne, a to poskytnutím priameho peňažného daru, alebo darovaním 2 % z daní.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.