Preskočiť na obsah 
Slovensko od 1. januára 2026 definitívne končí s kožušinovým chovom a predajom klietkových vajec u najväčších maloobchodných reťazcov. Ide o historický dvojitý míľnik v ochrane zvierat, ktorý je výsledkom dlhoročného tlaku verejnosti a víťazstvom súcitu nad krutosťou.
Bratislava, 29. 12. 2025 – Nový rok 2026 bude pre ochranu zvierat na Slovensku historickým zlomom. Po rokoch úsilia a tlaku verejnosti nadobúda plnú účinnosť zákaz kožušinového chovu a zároveň nadišiel termín naplnenia záväzkov najväčších maloobchodných reťazcov, ktoré končia s predajom vajec z klietkového chovu.
Od 1. januára 2026 sa Slovensko oficiálne stáva krajinou bez kožušinových fariem. Končí sa tak prechodné obdobie schválené po masívnej kampani s názvom Ide o chlp, do ktorej sa v roku 2019 zapojilo viac ako 77 000 ľudí. Impulzom boli šokujúce investigatívne zábery z farmy v Príbovciach pri Martine.
Slovensko týmto krokom nasleduje globálny trend. Podobný zákaz nedávno prijalo aj Poľsko, ktoré bolo svetovou veľmocou v tomto odvetví. Tlak na zmenu prichádza aj z Bruselu, kde iniciatívu Európa bez kožušín podporilo už 1,6 milióna ľudí z EÚ vrátane desaťtisícov zo Slovenska.
„Slováci a Slovenky opakovane dokazujú, že im na zvieratách záleží. Desaťtisíce podpisov pod kampaňami proti krutým praktikám ukazujú, že keď sa spoja, dokážu meniť realitu – a dnes vidíme, že to má skutočný zmysel. Tento úspech mení životy miliónov zvierat na Slovensku aj za hranicami,“ hovorí Martin Smrek, riaditeľ organizácie Humánny pokrok.
Paralelne s koncom kožušinových fariem prechádza slovenský trh aj revolúciou v predaji vajec. Rok 2026 prináša zásadný zlom, kedy začínajú platiť bezklietkové záväzky retailových lídrov ako Lidl, Kaufland, Billa, Tesco, Terno, Kraj a Metro, ku ktorým sa pridávajú aj reštauračné siete, hotelové skupiny a potravinárski výrobcovia.
Dáta hovoria jasne: Zatiaľ čo v roku 2018 žilo v klietkach až 84,5 % sliepok (2,6 milióna), v roku 2024 klesol tento podiel na 62,1 % (1,73 milióna). Táto zmena má silnú oporu aj medzi verejnosťou, čo dokazujú výsledky prieskumu verejnej mienky. Podľa agentúry Focus si až 55 % Slovákov a Sloveniek želá, aby sa klietkový chov sliepok stal minulosťou, pričom viac než polovica opýtaných (51,3 %) je pripravená si za vajcia z lepších podmienok aj priplatiť.
Humánny pokrok bude naďalej sledovať napĺňanie bezklietkových záväzkov a spolupracovať s firmami, ktoré podnikajú konkrétne kroky k ich realizácii.
„Sme svedkami víťazstva súcitu nad krutosťou. Slovensko vysiela jasný signál, že kruté praktiky v podobe sťahovania zvierat z kože či ich väznenia v tesných klietkach v 21. storočí nemajú miesto,“ dodáva Martin Smrek.
Zhrnutie
Od 1. januára 2026 Slovensko oslavuje dvojitý historický úspech v ochrane zvierat: nadobudol platnosť definitívny zákaz kožušinového chovu a najväčšie obchodné reťazce prestali predávať vajcia z klietkových chovov. Tieto zmeny sú priamym výsledkom dlhoročných kampaní a tlaku slovenskej verejnosti.
Aké historické zmeny v ochrane zvierat nastali na Slovensku od roku 2026?
Od 1. januára 2026 si Slovensko pripisuje obrovský dvojitý míľnik v ochrane zvierat:
- Definitívny zákaz kožušinového chovu: Slovensko sa oficiálne stáva krajinou bez kožušinových fariem (skončilo sa prechodné obdobie).
- Koniec klietkových vajec v reťazcoch: Najväčší maloobchodní predajcovia (Lidl, Kaufland, Billa, Tesco, Terno, Kraj a Metro) začali napĺňať svoje záväzky a prestávajú predávať vajcia z klietkových chovov.
Čo predchádzalo zákazu kožušinových fariem?
Tento úspech je výsledkom dlhodobého tlaku verejnosti a masívnej kampane Ide o chlp z roku 2019, do ktorej sa zapojilo vyše 77 000 ľudí. Hlavným impulzom pre kampaň boli vtedy šokujúce investigatívne zábery z norkovej farmy v Príbovciach pri Martine.
Ako sa mení situácia s chovom sliepok?
Záväzky reťazcov a tlak verejnosti prinášajú reálne čísla a zmeny na trhu:
- Kým v roku 2018 žilo v klietkach až 84,5 % sliepok na Slovensku, v roku 2025 tento podiel klesol na 62,1 %.
- Prieskumy ukazujú, že až 55 % ľudí na Slovensku si želá úplný koniec klietkového chovu a viac než polovica je ochotná si za vajcia z lepších podmienok aj priplatiť.
- Okrem supermarketov sa k záväzku pridávajú aj reštauračné siete, hotely a potravinárski výrobcovia.
