Smrť a produkt: Keď sa z utrpenia stáva tovar

Kuracie mäso patrí na Slovensku medzi najpredávanejšie živočíšne produkty. Málokto si však uvedomuje, čo všetko predchádza tomu, kým sa z neho stane balenie na pulte supermarketu. Za rýchlym rastom, nízkou cenou a dostupnosťou sa skrýva realita priemyselného veľkochovu, ktorá je pre samotné zvieratá synonymom bolesti a utrpenia. V predchádzajúcich článkoch sme sa pozreli na to, ako vyzerá každodenný život rýchlorastúcich kurčiat. Teraz sa dostávame na jeho koniec. V tomto článku sa budeme venovať posledným dňom života kurčiat, spôsobom ich usmrcovania a širšiemu obrazu toho, čo sa skrýva za masovou produkciou podradného kuracieho mäsa.

Koniec v znamení úplného vyčerpania

Na konci svojho krátkeho života je rýchlorastúce kurča vyčerpané a neschopné fungovať. Telo vyšľachtené na rýchle naberanie hmotnosti je v 42. deň živým dôkazom utrpenia. Kurča ťažko a plytko dýcha, jeho srdce pracuje na hrane možností a nohy ho už nedokážu udržať [1]. Život mnohých kurčiat sa pritom končí predčasne v dôsledku bolestí, porúch dýchania alebo neschopnosti dostať sa k vode a krmivu. Tie, ktoré prežijú, čaká záverečný transport. Do prepravných debien sú naložené kurčatá, ktoré často už len nevládne ležia, trpia deformáciami či dokonca zlyhávaním orgánov.

We Animals/Animal Welfare Observatory/Stefano Belacchi
Zlyhania porážkového procesu

Na bitúnku má byť smrť rýchla a bezbolestná. No realita intenzívneho spracovania je iná. Kurčatá sú zavesené dolu hlavou na pás s hákmi, kde sú presúvané cez nádrž s elektricky nabitou vodou. Cieľom je omráčiť ich pred porážkou [2]. Kurčatá sa však po zavesení na háky hlavou dole snažia vzpriamiť. Lenže na rozdiel od nás nemajú bránicu, čo znamená, že im orgány tlačia na pľúca a srdce. To je mimoriadne bolestivé a stresujúce. Nehovoriac o tom, že niektoré z nich sa dostanú pod automatický nôž pri plnom vedomí [3]. Plne tak vnímajú, ako im ostrie rozrezáva krčné cievy.

Čo zostane po živote

Na Slovensku sa ročne vyprodukuje takmer 45 miliónov kurčiat, čo tvorí približne 100-tisíc ton [4]. Z pohľadu systému pritom nejde o zvieratá, ale o produkčnú jednotku – o tovar. Chov je nastavený tak, aby maximalizoval hmotnosť v čo najkratšom čase. Život kurčiat však stojí na utrpení: pohybové poruchy, zlyhávanie srdca, dýchanie zničené čpavkom, popáleniny na koži a neustály stres z preplnenia. Rýchlorastúce kurčatá nemajú možnosť naplniť ani len základné potreby, ako je prirodzený pohyb, slnečné svetlo či sociálne väzby. Každý deň prežívajú v ohavných podmienkach.

Kto platí najvyššiu cenu?

Za každým balením kuracieho mäsa na pulte je príbeh bytosti, ktorá nikdy nespoznala vonkajší svet. Zvieratá, ktoré sa narodili ako malé kuriatka, skončili ako biologicky zlomené tvory, neschopné postaviť sa na nohy. Namiesto plnohodnotného života potichu trpia v tme a tlačenici iných kurčiat, ktorých utrpenie nie je o nič menšie. Najvyššiu cenu tak platia na Slovensku každý deň milióny kurčiat, ktoré sú v čase svojej smrti stále len mláďatá.

We Animals/Zvířata Nejíme/Lukas Vincour

Použité zdroje

[1] Turner, J.; Garcés L. and Smith, W. (2005). „The Welfare of Broiler Chickens in the European Union“ (PDF). Compassion in World Farming Trust.

[2] Fuseini, A., Miele, M., & Lever, J. (2023). Poultry Welfare at Slaughter. Poultry, 2(1), 98-110. https://doi.org/10.3390/poultry2010010

[3] Contreras-Jodar, A., Varvaró-Porter, A., Michel, V., & Velarde, A. (2022). Inter-Observer Repeatability of Indicators of Consciousness after Waterbath Stunning in Broiler Chickens. Animals, 12(14), 1800. https://doi.org/10.3390/ani12141800

[4] Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoju vidieka SR. 2023. Hydina a vajcia – komoditná situačná a výhľadová správa k 31.12.2022. Dostupné z: https://www.mpsr.sk/resources/documents/23894.pdf.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá, navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť, či odrezanie hlavy pri plnom vedomí. 

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.