Preskočiť na obsah 
Greenwashing v potravinárskom priemysle je marketingová praktika, pri ktorej výrobcovia a obchodné reťazce prikrášľujú tvrdenia o etickej stránke produkcie – typicky o dobrých životných podmienkach zvierat, prírodnom pôvode alebo „tradičnom“ chove. V Európskej únii neexistuje jednotný povinný systém welfare označovania, takže všetky welfare nálepky sú dobrovoľné. Prieskum Humánneho pokroku z roku 2025 napríklad ukázal, že až 96,61 % kuracieho mäsa označeného ako „welfare“ v slovenských obchodoch malo známky degeneratívnej choroby bieleho pruhovania – takmer rovnaký výskyt ako pri bežnom mäse (97,94 %) [1].
Pekné obrázky lúky, slová ako „welfare“ alebo „z lásky k zvieratám“ a dôraz na slovenský pôvod – to všetko sa dnes objavuje na obaloch potravín od mäsa cez vajcia až po mliečne výrobky. V tomto článku vysvetlíme, čo greenwashing v potravinárstve znamená, prečo welfare nálepky vo väčšine prípadov nezaručujú nič a podľa čoho viete rozpoznať lepšie produkty.
Čo je greenwashing v potravinárskom priemysle
Greenwashing je klamlivá marketingová stratégia, pri ktorej firma zveličuje, skresľuje alebo si vymýšľa informácie o ekologickej alebo etickej stránke svojich produktov, služieb alebo prevádzok. V kontexte dobrých životných podmienok zvierat ide konkrétne o vytváranie dojmu, že zvieratá prežili dôstojný život, hoci realita ich chovu je oveľa krutejšia [2].
V potravinárstve dnes greenwashing nadobúda niekoľko podôb:
- vizuálny – idylické obrázky sliepok hrabajúcich v tráve, kravy na lúke alebo rodinnej farme na produktoch, ktoré v skutočnosti pochádzajú zo zvierat uväznených v priemyselných halách,
- slovný – používanie pojmov ako „welfare“, „etický chov“, „z lásky k zvieratám“ alebo „spokojné kurča“ bez konkrétneho a auditovaného obsahu,
- geografický – dôraz na slovenský alebo lokálny pôvod, ako keby geografia automaticky znamenala vyšší štandard.
Spoločným znakom týchto praktík je, že zneužívajú empatiu spotrebiteľov a spotrebiteliek a ich snahu nakupovať zodpovedne, no neposkytujú overiteľnú informáciu o tom, ako zviera reálne žilo.
Prečo welfare označenia v EÚ nezaručujú nič
V Európskej únii dnes neexistuje jednotný harmonizovaný systém welfare označovania pre všetky potraviny živočíšneho pôvodu. Existujú len sektorové výnimky: napríklad pri vajciach je povinné označovanie spôsobu chovu kódom 0–3 na škrupine. Samotný pojem „welfare“ však právnu definíciu na úrovni EÚ nemá – výrobca ho môže použiť pomerne voľne, ak neuvádza spotrebiteľa do omylu. Inými slovami: výrobca môže slovo „welfare“ použiť relatívne voľne, pokiaľ priamo neklame.
Tento stav vytvára priestor, aby sa nálepka „welfare“ stala obyčajným marketingovým nástrojom. V praxi to napríklad znamená, že chov môže používať tie isté rýchlorastúce plemená kurčiat ako bežná produkcia, zvieratá môžu žiť v rovnako preplnených halách a môžu trpieť rovnakými zdravotnými problémami spôsobenými prešľachtením. Inak povedané, slovo „welfare“ na obale samé osebe nie je zárukou ničoho – pokiaľ ho nesprevádza konkrétny, verejne overiteľný štandard a audit.
Čo ukázal slovenský prieskum „welfare“ kuracieho mäsa
V októbri 2025 zrealizoval Humánny pokrok rozsiahly prieskum 388 produktov kuracích pŕs, filiet a rezňov v desiatich obchodných reťazcoch (Billa, Coop Jednota, Kaufland, Lidl, Tesco, Terno, Kraj, Fresh, Yeme a Biedronka) v piatich slovenských mestách a jednej obci – Bratislave, Košiciach, Žiline, Banskej Bystrici, Nitre a Miloslavove. Fotografie hodnotili nezávisle dve hodnotiteľky bez znalosti pôvodu a vzájomne porovnali výsledky [1].
Prieskum sa zameral na výskyt choroby bieleho pruhovania (white striping) – degeneratívneho ochorenia svalstva, pri ktorom telo kurčaťa pod náporom extrémne rýchleho rastu nahrádza odumreté svalové vlákna tukovým a väzivovým tkanivom. Tieto biele pruhy na surovom mäse nie sú kozmetickou chybou, ale viditeľným dôkazom utrpenia kurčaťa – jeho srdce, kosti ani orgány nestíhajú s rastom svaloviny [3].
Výsledky boli alarmujúce:
- choroba bieleho pruhovania sa vyskytovala v 97,94 % všetkých 388 testovaných vzoriek kuracieho mäsa,
- pri 59 produktoch s nálepkou „welfare“ bol výskyt 96,61 % – teda prakticky bez rozdielu oproti bežnej produkcii,
- pri konkrétnych reťazcoch sa hodnoty pohybovali od 94,4 % (Kaufland) cez 98,15 % (Coop Jednota) a 98,88 % (Tesco) až po 100 % (Lidl) [1].
Dôvod je jednoduchý: aj welfare chovy na Slovensku stále využívajú rýchlorastúce plemená kurčiat, ktoré sú geneticky náchylné na tieto deformácie. Lepšia podstielka, viac slamy alebo balíky na hranie nedokážu vyvážiť dôsledky genetického šľachtenia na extrémny rast [3].
Ako rozoznať skutočné welfare od marketingovej nálepky
Hoci ani jeden zo súčasných systémov nie je dokonalý, existuje niekoľko overiteľných štandardov, ktoré poskytujú reálnu informáciu o tom, ako zviera žilo.
Kód na vajci: jediné jasné označenie spôsobu chovu
Vajcia sú v EÚ jednou z mála kategórií potravín, kde je spôsob chovu povinne uvedený priamo na produkte. Prvá číslica kódu na škrupine (0, 1, 2 alebo 3) označuje spôsob chovu sliepok:
- 0 – ekologický (BIO) chov, najvyšší štandard,
- 1 – chov vo voľnom výbehu s prístupom do exteriéru,
- 2 – podstielkový (halový) bezklietkový chov,
- 3 – obohatený klietkový chov, najnižší štandard [2].
Kód na vajci je v praxi spoľahlivejšia informácia než akýkoľvek slogan na kartóne.
Európsky kurací záväzok (ECC) pri kuracom mäse
Pre kuracie mäso je v Európe najznámejším vedecky podloženým štandardom Európsky kurací záväzok (European Chicken Commitment, ECC). Spoločnosti, ktoré sa k nemu zaviažu, sa zaväzujú, že ich dodávatelia kuracieho mäsa budú spĺňať konkrétne minimálne požiadavky [5]:
- používanie pomalyrastúcich plemien kurčiat,
- nižšiu hustotu zástavu v halách,
- lepšie svetelné podmienky vrátane prirodzeného denného svetla,
- obohatené prostredie s materiálmi na podporu prirodzeného správania,
- verejné zverejnenie záväzku a podriadenie nezávislým externým auditom [2, 5].
Záväzok prijali v zahraničí materské firmy mnohých reťazcov pôsobiacich aj na Slovensku – napríklad Burger King, Starbucks, KFC, Costa Coffee, Vapiano, Wagamama – ako aj veľké reťazce ako Lidl vo Francúzsku a v Nemecku, Kaufland v Nemecku, Auchan, REWE v Nemecku, najväčší reťazec v Nemecku Edeka, Carrefour, Globus či ALDI [5]. Na Slovensku k nemu zatiaľ pristúpilo len niekoľko prevádzkovateľov.
Konkrétne číselné záväzky reťazcov
Záväzky obchodných reťazcov musia byť verejne zverejnené, časovo ohraničené a podliehať nezávislému auditu. Ak reťazec hovorí, že „pristupuje k welfare“ alebo „dbá na dobré životné podmienky zvierat“ bez konkrétneho dokumentu, dátumu a auditovaných čísiel, ide o všeobecné vyhlásenie, nie záväzok.
Regulačné kroky EÚ proti greenwashingu
Európska únia vníma klamlivé welfare označenia ako rastúci problém. Komisia v roku 2020 zistila, že viac než polovica environmentálnych tvrdení na produktoch v EÚ bola vágna, zavádzajúca alebo nepodložená, pričom približne 40 % sa vôbec nedalo overiť.
Od 27. septembra 2026 preto začne v celej EÚ platiť delegované nariadenie 2026/343, ktoré výrazne sprísňuje pravidlá pre tvrdenia o ekologickosti, udržateľnosti aj welfare zvierat [7]. Po novom budú zakázané vágne nálepky typu „eco-friendly“, „zelený“ či „prírodný“ bez konkrétneho a overiteľného dôkazu. Rovnako už nebude môcť byť ani slovo „welfare“ napísané na produkte bez toho, aby výrobca vedel preukázať, na čom sa toto tvrdenie zakladá. Za porušenie pravidiel môžu firmy dostať pokutu až do výšky 4 % svojho ročného obratu.
Záver
Greenwashing vo welfare označeniach potravín funguje preto, lebo využíva medzeru v regulácii: pokiaľ neexistuje jednotná povinná definícia „dobrých životných podmienok zvierat“, môže byť welfare nálepkou prakticky čokoľvek. Demonštruje to napríklad slovenský prieskum kuracieho mäsa z roku 2025 – takmer rovnaký výskyt degeneratívnej choroby v bežnom aj „welfare“ mäse jasne hovorí, že nálepka sama o sebe nezaručuje nič.
Zdroje
[1] Humánny pokrok. Výskyt bielych pruhov v kuracom mäse: Prieskum v slovenských maloobchodných prevádzkach s potravinami 2025 [online]. Bratislava: Humánny pokrok, 2026 [cit. 2026-06-22]. Dostupné na: https://humannypokrok.sk/wp-content/uploads/2026/02/Prieskum-v-slovenskych-maloobchodnych-prevadzkach-s-potravinami_2025.pdf.
[2] Humánny pokrok. Slovník pojmov [online]. Bratislava: Humánny pokrok, [b. d.] [cit. 2026-06-22]. Dostupné na: https://humannypokrok.sk/slovnik-pojmov/.
[3] Humánny pokrok. Biele pruhovanie v kuracom mäse: Čo to v skutočnosti znamená? In: Humánny pokrok [online]. 12. februára 2026 [cit. 2026-06-22]. Dostupné na: https://humannypokrok.sk/biele-pruhovanie-v-kuracom-mase-co-to-v-skutocnosti-znamena/.
[4] Humánny pokrok. Čo sú rýchlorastúce kurčatá a prečo má kuracie mäso „biele pásiky“? In: Humánny pokrok [online]. 18. marca 2026 [cit. 2026-06-22]. Dostupné na: https://humannypokrok.sk/co-su-rychlorastuce-kurcata-alebo-rychlokurcata/.
[5] Stop rýchlokurčatám. Často kladené otázky [online]. Bratislava: Humánny pokrok, [b. d.] [cit. 2026-06-22]. Dostupné na: https://www.rychlokurcata.sk/faq/.
[6] Stop rýchlokurčatám. Stop rýchlokurčatám [online]. Bratislava: Humánny pokrok, [b. d.] [cit. 2026-06-22]. Dostupné na: https://www.rychlokurcata.sk/.
[7] Európska komisia. Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2026/343 zo 6. októbra 2025, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o obchodné normy pre hydinové mäso, a zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 543/2008. In: EUR-Lex [online]. 17. februára 2026 [cit. 2026-07-02]. Dostupné na: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX%3A32026R0343.
Zdroje obrázkov: Humánny pokrok/Canva
