Srbsko po 10 rokoch od prijatia zákona o dobrých životných podmienkach pre zvieratá, ktorý nadobudol platnosť od 1. januára 2019, definitívne končí s kožušinovými farmami.
Tlačová správa na stiahnutie v PDF
Bratislava, 2. január 2019 – Zástancovia zvieracích práv po celom svete sa od včerajšieho dňa tešia, že Srbsko začalo nový rok platným zákazom kožušinových fariem, po desiatich rokoch ich postupného odstraňovania. Uplatnenie zákazu je úspešným výsledkom rozhodujúceho a pretrvávajúceho boja občanov, odborníkov a aktivistov za práva zvierat za posledné desaťročie, počas ktorého skupiny lobujúce za kožušinový priemysel, sústavne vyvíjali tlak na zrušenie tohto zákazu.
Prijatie zákona o dobrých životných podmienkach pre zvieratá z roku 2009 (Animal Welfare Act), ktorým sa uzákonilo postupné skoncovanie s kožušinovými farmami v Srbsku počas nasledujúcich desiatich rokov, bolo oslavované organizáciami na ochranu zvierat po celom svete. Avšak odvtedy bol tento zákaz neustále ohrozovaný záujmovými skupinami kožušinového priemyslu. Zúfalo sa snažili zvrátiť nadchádzajúci zákaz kožušinových fariem. Keď chovatelia zintenzívňovali svoje lobistické aktivity voči srbskej vláde v roku 2018, vyústilo to v diskusiu o zrušenie zákazu na verejnom zasadnutí v júni minulého roka.
Zvieracoprávne skupiny po celom svete neustále naliehali na srbskú vládu, aby zostala odhodlaná dodržať záväzok o zákone z roku 2009 a ukončila všeobecne odsúdené praktiky kožušinových fariem raz a navždy. V kampani proti dezinformáciám šírených lobistami pre obchodovania s kožušinami v Srbsku, organizácia Fur Free Aliance úzko spolupracovala so srbskou členskou organizáciou Freedom for Animals, aby odhalili vedecky podložené fakty o výrobe kožušín, a zdôraznili tak národný význam tohto zákazu.
S cieľom vyvolať politický a mediálny záujem a spätný návrat k navrhovaných zmenám v zákone, organizovala spoločnosť Freedom for Animals v júni minulého roka v Belehrade výstavu Make Fur History (Pošlime kožušiny do histórie), ktorá spojila medzinárodných odborníkov, rozhodujúcich činiteľov a novinárov, aby im odprezentovala negatívny vplyv kožušinových fariem.
Srbská vláda nakoniec spravodlivo počúvla organizácie bojujúce za ochranu a práva zvierat a ukončila zbytočné a kruté praktiky kožušinovej výroby, čím zachránila tisíce zvierat trpiacich na kožušinových farmách v Srbsku od nepredstaviteľného utrpenia.
Snezana Milovanovic, riaditeľka srbskej organizácie na ochranu zvierat Freedom for Animals povedala: „Už 15 rokov sa organizácia Freedom for Animals usiluje o presadenie zákazu kožušinových fariem v Srbsku prostredníctvom legislatívneho posunu a podpory za zrušenie tohto brutálneho vykorisťovania zvierat. Vďaka uplatneniu zákona z roku 2009 o dobrých životných podmienkach pre zvieratá, podľa ktorého je nezákonné držanie, rozmnožovanie, dovážanie, vyvážanie a zabíjanie zvierat len pre výrobu kožušín, sa nakoniec dosiahlo veľké víťazstvo. Tento zákaz je dôležitý nielen pre zvieratá chované na výrobu kožušín v Srbsku, ale aj pre celý región juhovýchodnej Európy a znamená významný krok vpred v oblasti zvieracích práv po celom svete. “
Činčily sú jediné zvieratá, ktoré sa v Srbsku chovajú pre kožušinu. Až do konca prechodného obdobia bolo každoročne na kožušinových farmách v Srbsku zabitých približne 12 000 činčíl. Klietkový chov na kožušinových farmách neumožňuje činčilám aby sa správali prirodzene, napríklad behali či skákali, čo sa prejavuje vážnymi problémami v správaní. Medzinárodné štúdie ukázali, že poruchy správania súvisiace so stresom, ako je hryzenie si kožušín a úmrtnosť mláďat, sú veľmi časté u činčíl chovaných na kožušinových farmách.
Činčily sú hlodavce pochádzajúce z Andských hôr na severe Čile. Aj keď sú často chované ako domáce zvieratá, boli takmer vyhubené kvôli dopytu po ich kožušine. Na chov činčíl pre kožušinu boli tieto hlodavce odobraté z ich prirodzeného prostredia v tak veľkom počte, že v súčasnosti sú ohrozeným druhom. Hoci sú činčily teraz ako ohrozený druh v ich prirodzenom prostredí zákonom chránené, ich populácia stále naďalej klesá. Napriek tomu sa tisícky činčíl aj naďalej chovajú na komerčné účely pre ich kožušinu v niektorých Európskych krajinách (napríklad v Poľsku, Dánsku, Maďarsku) a v Južnej Amerike (v Brazílii a Argentíne).
Zákaz kožušinových fariem v Srbsku je v súlade s vývojom naprieč celou Európou, kde za posledné desaťročia 14 krajín hlasovalo za zákony o ukončení kožušinových fariem. Len v minulom roku pristúpili na zákaz Nórsko, kedysi najväčší svetový výrobca kožušín z líšok, Belgicko, Luxembursko a prijali zákony o skoncovaní s kožušinovými farmami. V súčasnosti sa o zákaze kožušinových fariem diskutuje aj v parlamentoch v Poľsku, Írsku, Litve, Dánsku a Estónsku.
###
O organizácii Fur Free Aliance
Fur Free Alliance je medzinárodné združenie organizácií na ochranu zvierat s cieľom skoncovať s extrémnou krutosťou páchanou na zvieratách v kožušinovom priemysle. Združenie spája viac ako 40 organizácií, ktoré sa snažia ukončiť vykorisťovanie a zabíjanie zvierat len kvôli kožušinám. Svoje ciele dosahuje prostredníctvom informovania verejnosti o utrpení zvierat v kožušinovom priemysle, predkladaním potrebných legislatívnych krokov, podporou spotrebiteľov a módneho priemyslu k uprednostňovaniu ľahko dostupných kožušinových alternatív a realizovaním národných a medzinárodných kampaní. Organizácia má v súčasnosti milióny fanúšikov po celom svete.
O organizácii Humánny pokrok
Humánny pokrok je združením pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti. Sme hlasom zvierat a presadzujeme udržateľné riešenia, ktoré dokážu nasýtiť planétu. Humánny pokrok vznikol s cieľom priniesť na Slovensku silný hlas zvierat, ktorý bude klásť dôraz na ľudskosť a udržateľnosť. Združenie je členom globálnej koalície Open Wing Alliance bojujúcej proti klietkovému chovu sliepok a medzinárodnej organizácie Fur Free Alliance bojujúcej za ukončenie kožušinového chovu.
Kontakt pre médiá:
Martin Smrek
+421 948 315 807
martin.smrek@humannypokrok.sk
www.humannypokrok.sk
