Tomas Bazant Alamy Stock Photo

Štyria z piatich ľudí na Slovensku chcú pre ryby rovnakú alebo lepšiu ochranu ako pre ostatné zvieratá, ktoré jeme

Najnovší prieskum agentúry Focus ukázal, že štyri pätiny (83,1 %) opýtaných súhlasí, že dobré životné podmienky rýb by mali byť chránené v rovnakej alebo lepšej miere ako dobré životné podmienky ostatných zvierat, ktoré jeme. 

Bratislava, 16. 12. 2024 – Ochranárska organizácia Humánny pokrok dnes zverejnila najnovší prieskum agentúry Focus z novembra tohto roka. Prieskum s 1018 respondentami a respondentkami ukázal, že väčšina (73,4 %) predaj živých kaprov vôbec nevyužíva a štyri pätiny (83,1 %) súhlasí, že dobré životné podmienky rýb by mali byť chránené v rovnakej alebo lepšej miere ako dobré životné podmienky ostatných zvierat, ktoré jeme.

„Je skvelé, že si ľudia uvedomujú potrebu zabezpečiť rovnakú ochranu rýb ako ostatných zvierat. Iným zvieratám nerobíme to, čo rybám – nekupujeme si ich na parkoviskách a trhoviskách a nenosíme si ich trpiace a dusiace sa domov v igelitkách. Kapry vystavujeme hrozným praktikám, hororovému zaobchádzaniu a nakoniec aj neodbornému usmrteniu pri plnom vedomí. Preto je dôležité vidieť pokrok a to, že tam, kde zlyháva štát, si svoju úlohu uvedomujú zodpovednejšie reťazce a dokonca aj mestá, ako je prípadom Žiliny. Ich záväzky postaviť sa na stranu ochrany kaprov sú významnými krokmi k súcitnejšiemu svetu a sviatkom bez kaprieho pekla,” uviedol Martin Smrek, riaditeľ organizácie Humánny pokrok.

Prieskum zisťoval, v akej miere by mali byť chránené dobré životné podmienky rýb. Z opýtaných 14,5 % uviedlo, že podľa nich by mali byť chránené vo väčšej miere oproti podmienkam iných zvierat, ktoré jeme, 68,6 % žiada rovnakú ochranu, a len 10,1 % si myslí, že by mali byť chránené menej. 

Prieskum opäť ukázal, že väčšina ľudí na Slovensku ponuku predaj živých kaprov vôbec nevyužíva; 54,7 % kapra nekupuje vôbec a 18,7 % opýtaných kupuje kapra už spracovaného (chladeného alebo mrazeného). Z opýtaných 16,6 % využíva možnosť kapra usmrtiť na mieste a živého si ho nosí domov len 10,1 % opýtaných, pričom toto číslo ešte kleslo oproti minulému roku o 5 %.

Prieskum tiež skúmal nákupné správanie v prípade, že predajňa nemá v ponuke predaj živých kaprov. Z ľudí, ktorí si kapra kupovali, by si v rovnakej predajni 48,8 % kúpilo chladeného alebo mrazeného kapra, 12,2 % by si kúpilo chladeného alebo mrazeného pstruha, 5,9 % lososa, 2 % inú rybu, 1,8 % rastlinnú alternatívu ryby, a 26,2 % by išlo do inej predajne s ponukou živých kaprov. V prepočte na celú vzorku to znamená, že 54,7 % ľudí si vôbec kapra nekupuje, 22,1 % ľudí si v prípade chýbajúcej ponuky živých kaprov kúpi kapra chladeného alebo mrazeného, 5,5 % si kúpi chladeného alebo mrazeného pstruha, 2,7 % lososa, 0,9 % inú rybu a 0,8 % rastlinnú alternatívu ryby. Pre zostávajúcich 13,2 % by to znamenalo návštevu inej predajne.

Prieskum zároveň ukázal, že 67,3 % ľudí si myslí, že ryby cítia bolesť (16,8 % nesúhlasilo, 15,9 % nevedelo odpovedať), 60,3 % si myslí, že ryby sú vnímavé (24 % nesúhlasilo, 15,8 % nevedelo odpovedať), 51,1 % si myslí, že ryby sú inteligentné (27 % nesúhlasilo, 21,9 % nevedelo odpovedať), 49,4 % si myslí, že ryby cítia negatívne emócie, ako napríklad strach (31,1 % nesúhlasilo, 19,6 % nevedelo odpovedať), 44,9 % si myslí, že ryby cítia pozitívne emócie, ako napríklad potešenie (32 % nesúhlasilo, 23,1 % nevedelo odpovedať).

Na Slovensku už s predajom živých kaprov prestali všetky veľké maloobchodné reťazce: Tesco, Kaufland, Lidl, Kraj, Billa, Terno a COOP Jednota a aj minulmesto Žilina. Odstúpiť od predaja živých kaprov sa rozhodli reťazce aj v zahraničí - v Poľsku väčšina maloobchodných reťazcov, v Česku už prvé tri a na stranu ochrany kaprov sa už pridal aj pražský magistrát s vlastnou kampaňou za zákaz predaja živých kaprov.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.