Tlačenica: Keď už nie je kam ustúpiť

Predstavte si to: živé zviera, ktoré nemôže vstať, pretože jeho telo je na to priveľké. A okolo neho tisíce ďalších. Tlačenica, v ktorej niet kam ustúpiť. Na konci svojej krátkej existencie sú rýchlorastúce kurčatá, ešte pred pár týždňami drobné a krehké, dvojkilové monštrá, ktoré nedokážu stáť na vlastných nohách. Každý pohyb je boj, každý nádych výzva. V preplnených halách, kde čpavok štípe v dýchacích cestách a podstielka je vlhká a znečistená, sa z intenzívneho chovu stáva tlačenica bez úniku. V tomto článku si bližšie povieme o tom, čo kurčatá prežívajú v halách a ako sa extrémne podmienky podpisujú na ich zdraví.

Kým rastie váha, klesá kvalita života

V preplnených halách sa situácia stáva neúnosnou. Na jediné zviera pripadá menej miesta, než má list papiera A4 [1]. Kurčatá sa tlačia jedno na druhé, ich pohyb je obmedzený, priestor na oddych neexistuje. Vzduch je presýtený čpavkom, ktorý kurčatám poškodzuje sliznice a znepríjemňuje dýchanie [2]. No najväčší problém leží v samotných telách kurčiat. Kosti sú slabé a polámané. Kĺby sú bolestivé, chodidlá zničené kontaktom s mokrou podstielkou. Mnohé z nich trávia posledné dni života bez pohnutia – nie preto, že by chceli odpočívať, ale preto, že sa nedokážu dostať ani k vode, ani ku krmivu.

Zdroj: We Animals/Andrew Skowron

Zlyhanie, ktoré na prvý pohľad nevidno

Zvonku sa môže zdať, že kurčatá len pokojne sedia. V skutočnosti ide o zúfalé ticho – o situáciu, keď telo už jednoducho nedokáže ďalej fungovať. Tiché úhyny pritom nie sú výnimkou, ale každodennou realitou. [3] Systém, ktorý je postavený na čo najrýchlejšom prírastku váhy, vytvára kurčatá, ktoré nedokážu uniesť vlastné telo. Ich kostra, srdce či pľúca jednoducho nestíhajú držať tempo s rastom ich svalovej hmoty. Navyše trpia v podmienkach, kde nie je kam uhnúť, kam sa skryť, kam uniknúť. A tak sa ocitajú v tlačenici iných kurčiat, v ktorej je ich život obmedzený na ležanie v amoniakom nasiaknutej podstielke.

Čo bude ďalej?

Život rýchlorastúcich kurčiat sa zvyčajne končí do 42 dní. No mnohé z nich sa tohto dňa ani nedožijú. Niektoré skolabujú predčasne. Tie, ktoré predsa len prežijú extrémne podmienky v halách, čaká presun na bitúnok. V ďalšom článku si povieme, prečo mnohé z nich zomierajú ešte v halách a ako samotné usmrtenie prebieha. Odhalíme, prečo sa niektoré kurčatá dostávajú pod nôž ešte pri vedomí, a čo presne sa v posledných chvíľach ich života deje.

Použité zdroje
[1] Turner, J.; Garcés L. and Smith, W. (2005). „The Welfare of Broiler Chickens in the European Union“ (PDF). Compassion in World Farming Trust.

[2] Wang, G., Liu, Q., Zhou, Y., Feng, J., & Zhang, M. (2022). Effects of Different Ammonia Concentrations on Pulmonary Microbial Flora, Lung Tissue Mucosal Morphology, Inflammatory Cytokines, and Neurotransmitters of Broilers. Animals, 12(3), 261. https://doi.org/10.3390/ani12030261

[3] Bessei W (2006). „Welfare of broilers: A review“. World’s Poultry Science Journal. 62 (3): 455–466. doi:10.1017/s0043933906001085

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá, navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť, či odrezanie hlavy pri plnom vedomí. 

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.