Mastodon

Veľkochovy kurčiat sú liahňou nebezpečných baktérií, potvrdila štúdia

Bratislava, 4.8.2026 Priemyselné chovy kurčiat výrazne urýchľujú šírenie kampylobaktera, celosvetovo najčastejšej bakteriálnej príčiny hnačkových ochorení. Vyplýva to z novej štúdie Oxfordskej univerzity, publikovanej 27. júla 2026 v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS). Podľa organizácie Humánny pokrok ide o dôsledok systému, v ktorom obrovské počty kurčiat žijú natlačené v úbohých podmienkach, a práve to robí z priemyselných veľkochovov kurčiat vážne riziko pre verejné zdravie.

Vedci analyzovali takmer 2 800 genómov baktérií z kurčiat a voľne žijúcich vtákov v 30 krajinách za obdobie rokov 1979 až 2024. Zistili, že priemyselný chov zvýšil pohyb a miešanie kmeňov kampylobaktera medzi divými vtákmi a kurčatá v chovoch viac než stonásobne a vytvoril tak ideálne podmienky, aby baktéria získavala nové vlastnosti vrátane odolnosti voči antibiotikám. Husté, preplnené kŕdle vedci opisujú ako špongie na patogény, ktoré do seba nasávajú a ďalej zosilňujú bakteriálne kmene z rôznych zdrojov.

Problém sa netýka len zahraničia. Väčšina produkcie kurčiat na Slovensku stojí na intenzívnom chove vo veľkokapacitných farmách s tisíckami kurčiat chovanými na mäso. Čím viac kurčiat sa tlačí na malom priestore, tým väčší priestor dostávajú aj baktérie, a ako potvrdila štúdia výskumnej organizácie Faunanalytics z apríla 2026, rastúca antibiotická rezistencia pritom robí liečbu týchto infekcií čoraz ťažšou. 

„Rýchlokurčatá sú prešľachtené na extrémne rýchly rast, ktorý oslabuje ich telá a imunitu, a potom sú natlačené do jednej haly, kde ležia vo vlastných výkaloch. Práve táto kombinácia obrovských počtov a otrasných podmienok je ideálnym motorom pre vznik a šírenie nebezpečných baktérií. Nie je náhoda, že z takého prostredia vzniká rezervoár nákaz. Je najvyšší čas zastaviť túto zvrátenosť proti prírode,“ hovorí Martin Smrek, riaditeľ organizácie Humánny pokrok.

Riešením je podľa organizácie Európsky kurací záväzok (ECC), ktorý nahrádza rýchlorastúce plemená pomalyrastúcimi a zaručuje kurčatám viac priestoru, čím znižuje aj zdravotné riziká preplnených chovov.  Kombináciou pomalyrastúcich plemien a väčšieho priestoru tak dochádza k zníženiu stresu u kurčiat, a teda lepšej imunite, čiže lepšej ochrane pred mikróbmi. Humánny pokrok zároveň vyzýva verejnosť, aby chov rýchlokurčiat pomohla ukončiť podpisom petície na www.rychlokurcata.sk.

Zdieľať článok:

Ďalšie články

Zostaňte informovaní o našej práci a aktuálnych témach ochrany zvierat.

Greenwashing v potravinárskom priemysle: ako spoznať falošné označenia welfare

Greenwashing v potravinárskom priemysle je marketingová praktika, pri ktorej výrobcovia a obchodné reťazce prikrášľujú tvrdenia o etickej stránke produkcie – ...

5 rokov nenaplnených sľubov: Aktivisti a aktivistky žiadajú okamžitý zákaz klietkových chovov

Koalícia End the Cage Age (Koniec doby klietkovej) vyzýva Brusel, aby konečne prijal sľúbenú legislatívu a ukončil utrpenie miliónov zvierat. ...

Nádej na koniec klietok ožíva: Európska komisia zverejnila novú stratégiu 

Európska komisia zverejnila dlho očakávanú Stratégiu EÚ pre hospodárske zvieratá, ktorá prináša nádej na definitívny koniec klietok v priemyselných veľkochovoch. ...

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá, navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť, či odrezanie hlavy pri plnom vedomí. 

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.