predaj živých kaprov

Tri štvrtiny ľudí predaj živých kaprov vôbec nevyužívajú

Najnovšie údaje z prieskumu agentúry Focus ukázali, že 73,4 % Slovákov a Sloveniek predaj živých kaprov nevyužíva, 15,7 % si kapra kupuje zabitého na predajnom mieste a 10,9 % si ho nosí domov živého.

Ochranárska organizácia Humánny pokrok dnes zverejnila najnovšie údaje z prieskumu agentúry Focus realizovaného v novembri 2023 na vzorke 1015 ľudí, týkajúce sa predaja živých kaprov na Slovensku. Prieskum ukázal, že 53,5 % ľudí na Slovensku kapra počas vianočných sviatkov nekupuje vôbec a ďalších 19,9 % si kupuje kapra chladeného alebo mrazeného. Spolu tak až tri štvrtiny ľudí uviedli, že ambulantný predaj živých kaprov nevyužívajú. Kúpu kapra zabitého a spracovaného na predajnom mieste uviedlo 15,7 % ľudí, a kúpu živého kapra uviedlo 10,9 % ľudí. Celkovo si tak z ľudí využívajúcich predaj živých kaprov štyria z desiatich odniesli domov kapra ešte živého. Údaje z roku 2022 dokonca hovorili o viac ako piatich ľuďoch z desiatich, ktorí si kupovali kapra živého.

Najvyššie zastúpenie ľudí, ktorí kapra nekupujú vôbec, bolo v Prešovskom kraji (64,6 %), v Žilinskom kraji (63,8 %) a v Košickom kraji (60,4 %), zatiaľ čo najnižšie bolo v Nitrianskom kraji (36,3 %), v Bratislavskom kraji (46,2 %) a v Trenčianskom kraji (48,3 %).

„Tvrdenia rybárov o zanedbateľnom počte predaných živých kaprov koncovým spotrebiteľom a spotrebiteľkám sa príkro rozchádzajú s údajmi nameranými agentúrou Focus. Prieskum ukázal, že si živého kapra nosí domov viac ako 40 % ľudí využívajúcich predaj živých kaprov. Pri diskusii o ochrane kaprov pred krutosťou sa tak jedná o státisíce zvierat každý jeden rok, ktoré si prechádzajú skutočným kaprím peklom”, doplnil riaditeľ Humánneho pokroku Martin Smrek.

Prieskum ďalej ukázal nákupné správanie ľudí v prípade, že obchod, ktorý navštívili, nemá v ponuke predaj živých kaprov. Z ľudí, ktorí si kapra kupovali (46,5 % respondentov a respondentiek) by si v rovnakej predajni až 44,1 % kúpilo chladeného alebo mrazeného kapra, 13,8 % by si kúpilo chladeného alebo mrazeného pstruha, 10 % lososa, 3,5 % inú rybu, 1,7 % rastlinnú alternatívu ryby, a 26,9 % by išlo do inej predajne s ponukou živých kaprov. V prepočte na celú vzorku to znamená, že 53,5 % ľudí si vôbec kapra nekupuje, 20,5 % ľudí si v prípade chýbajúcej ponuky živých kaprov kúpi kapra chladeného alebo mrazeného, 6,4 % si kúpi chladeného alebo mrazeného pstruha, 4,6 % lososa, 1,6 % inú rybu a 0,8 % rastlinnú alternatívu ryby. Pre zostávajúcich 12,5 % to bude dôvod na cestu do inej predajne.

„Tri štvrtiny ľudí predaj živých kaprov nevyužívajú vôbec a pre polovicu z tých, čo ho využívajú, nie je dôležitý ani natoľko, aby kvôli nemu merali cestu do inej predajne, a kúpia si radšej na mieste chladenú alebo mrazenú rybu. Drvivá väčšina ľudí o tento krutý stredoveký spôsob zaobchádzania so zvieratami jednoducho nestojí. Ani sliepky si predsa nechodíme kupovať živé na námestia a nevykrúcame im krky doma v obývačkách, Je čas, aby sme s týmto barbarstvom skoncovali,” doplnil Smrek.

Kampaň za zákaz predaja živých kaprov Kaprie peklo vedie občianske združenie Humánny pokrok, ktoré v petícii s rovnakou požiadavkou vyzbieralo už viac ako 17 000 podpisov. Medzičasom sa k požiadavkám kampane pridali všetky veľké maloobchodné reťazce na Slovensku a mesto Žilina, ktoré predaj živých kaprov na svojich pozemkoch zakázali.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.