Vylovený kapor. FOTO: Andrew Skowron

Už 27 % ľudí na Slovensku by zakázalo predaj živých kaprov

TLAČOVÁ SPRÁVA NA STIAHNUTIE

Združenie Humánny pokrok spustilo informačnú kampaň o utrpení kaprov na ceste na vianočný stôl.

15.12.2020 v Bratislave: Najnovší prieskum agentúry Focus z novembra tohto roku ukázal, že už 27 % Slovákov a Sloveniek by zakázalo predaj živých kaprov. Ochranárske združenie Humánny pokrok v reakcii na túto informáciu spustilo informačnú kampaň s názvom Kaprie peklo, s cieľom informovať verejnosť o krutých podmienkach, ktorým sú kapry pri tejto forme predaja vystavované. Združenie hovorí o bolestivých a drastických praktikách, ktoré sprevádzajú kapry na ceste z rybníka na tradičný vianočný stôl.

Kapry sú kvôli vianočným predajom živých rýb vylovené z rybníkov niekoľko týždňov vopred, pretože predajcovia tak chcú predísť šíreniu zápachu z kadí s vodou a kontaminácii vody fekáliami kaprov. Kapry tak niekoľko týždňov hladujú a často sú v čase predaja považované za podvyživené. Celý proces cesty z rybníka do domácností je pre ne vysoko stresujúci. Kapry majú totiž veľmi dobre vyvinutý sluch a všetky vibrácie a ruchy z okolia k nim voda intenzívne prenáša. Naviac trávia čas po vylovení z rybníka natlačení v kadiach hlava na hlave, bez dostatočného prísunu kyslíka. “Kapre tak svoje čakanie na predaj trávia otlčené z hrubej manipulácie počas prevozu, vyhladované kvôli estetickému dojmu z predajných miest, ohlušené ruchom miest a dopravy vôkol nich, a ešte k tomu aj pridusené z nedostatku kyslíka. To čo potom môžeme vidieť v kadiach pred supermarketmi sú zbedačené zvieratá vystavené dlhým týždňom nezmyselného trápenia.” dodal Martin Smrek zo združenia Humánny pokrok.

Druhá fáza trápenia pre kapre začína momentom predaja. Bežnou praxou je totiž, po vytiahnutí z kade, kapra umiestniť do igelitovej tašky. Okrem toho, že sa kapor na vzduchu beztak dusí, mu igelitová taška pri dýchaní rozhodne nepomáha. Situácia sa nezlepší ani po vypustení do vane. Zmena teploty vody mu totiž spôsobí teplotný šok a chlór vo vode mu dráždi a leptá žiabre. Na konci života ho čaká často neodborné a hrubé zabitie, ktoré neraz zahŕňa niekoľko neúspešných pokusov, pokým kapor nadobro stratí vedomie.

Predaj živých kaprov pritom vo svete nie je vôbec bežnou praxou a jedná sa o regionálnu špecialitu. “Vystavovanie kaprov niekoľkotýždňovému utrpeniu, mimo nášho regiónu, svet nepozná a jedná sa tak o špecialitu Slovenska, Česka a Poľska. Len v našom regióne sa tak Vianoce spájajú s takto krutým zaobchádzaním so zbedačenými a vyhladovanými zvieratami. Aj preto vyzývame Slovákov a Slovenky, aby sa na Vianoce vyhli kupovaniu živých kaprov a nepodporovali tak tento zbytočne krutý biznis”, konštatuje Martin Smrek z Humánneho pokroku. Dodáva, že vypúšťanie kaprov do rybníkov a riek nie je riešením: “Kapry sú po týždňoch hrubého zaobchádzania a hladovania vyziabnuté a vo voľnej prírode už nedokážu prežiť. Vypustiť kapra do rybníka znamená odsúdiť ho na pomalú smrť hladom. Jediným riešením je nekupovať živé kapry”.

V susednom Poľsku a Česku, ktoré ako jediné okrem Slovenska poznajú tradíciu predaja živých kaprov, sa spoločnosť pomaly začína od tejto praxe odvracať. Prvé siete supermarketov v Poľsku, vrátane sietí Kaufland, Tesco a Lidl, sa už zaviazali, že nebudú v tejto krajine predávať živé kapre a ani nebudú ich predaj na svojich pozemkoch umožňovať. V Česku sa zasa každoročne konajú protesty pred predajnými miestami so živými kaprami, počas ktorých ľudia informujú okoloidúcich o podmienkach, akým sú tieto zvieratá vystavované počas cesty na ich sviatočný stôl. 27% podpora zákazu tejto krutej praxe, ktorú ukázal novembrový prieskum agentúry FOCUS však napovedá, že aj slovenská verejnosť sa pomaly začína uberať humánnejšou cestou a že Slovensko zrejme čoskoro čakajú zmeny aj v tejto oblasti.

Vylovený kapor. FOTO: Andrew Skowron
Vylovený kapor. FOTO: Andrew Skowron

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.