EU for Animals_Humánny pokrok

V Bratislave sa konala prvá konferencia o ochrane zvierat v EÚ za účasti slovenských europoslancov

Na prvej slovenskej konferencii svojho druhu sa stretli poslanci z Európskeho parlamentu spolu s ochranármi, aby diskutovali o tom, ako posilniť práva zvierat prostredníctvom pozície Eurokomisárky alebo Eurokomisára pre zvieratá.

26.1.2024, Bratislava – Dnes sa v Bratislave uskutočnila prvá konferencia na podporu kampane EU for Animals, ktorá má za cieľ zlepšiť podmienky zvierat v Európskej únii. 

Konferencia je súčasťou kampane EU for Animals, ktorá požaduje oficiálne priradenie zodpovednosti za práva zvierat v EÚ konkrétnej fukncii Eurokomisárky alebo Eurokomisára, pričom táto zodpovednosť by bola priamo uvedená aj v názve funkcie. V súčasnosti tieto povinnosti spadajú pod pozíciu Eurokomisárky pre zdravie a bezpečnosť potravín (ktorú v súčasnosti zastáva Stella Kyriakidesová) – bez toho, aby boli uvedené v názve funkcie a tiež sú súčasťou agendy Eurokomisára/eurokomisárky pre poľnohospodárstvo, pri ktorom je však obava z toho, že chráni najmä záujmy agrosektora, nie samotných zvierat.

Na konferencii vystúpili europoslanci Michal Wiezik a Ivan Štefanec, podpredseda európskeho parlamentu Martin Hojsík spolu s predsedom Humánneho pokroku Martinom Smrekom a Adolfom Sansolinim, koordinátorom kampane za Eurokomisára alebo Eurokomisárku pre dobré životné podmienky zvierat z organizácie GAIA. Konferenciu organizovala slovenská zvieracoprávna organizácia Humánny pokrok.

Svoje vyjadrenia na podporu témy na diaľku poslali poslanci a poslankyne Európskeho parlamentu Francisco Guerreiro, Pascal Durand, Niels Fuglsang, Sylwia Spurková, Tilly Metzová a predseda belgickej zvieracoprávnej organizácie GAIA, ktorá kampaň vedie, Michel Vandenbosch.

Vytvorenie pozície Eurokomisára alebo Eurokomisárky pre zvieratá žiada 195 poslancov a poslankýň Európskeho parlamentu a prostredníctvom petície 309 911 občanov a občaniek Európskej únie, vrátane tisícov Slovákov a Sloveniek. Podľa prieskumu organizácie Eurogroup for Animals z roku 2021 si to, že by mal existovať Eurokomisár alebo Eurokomisárke pre zvieratá, myslí 69 % Európanov a Európaniek.

Pre Martina Smreka je pridelenie zodpovednosti za dobré životné podmienky zvierat konkrétnej Eurokomisárke alebo Eurokomisárovi nutné k tomu, aby bola európska verejnosť konečne vypočutá: „Poslaním našej organizácie Humánny pokrok vždy bolo byť hlasom zvierat nielen na Slovensku, ale aj za jeho hranicami. Preto bolo pre nás prirodzené zapojiť sa do európskych občianskych iniciatív, ktoré žiadali koniec krutých klietkových chovov a barbarského kožušinového priemyslu. A napriek tomu, že po ich konci volali desaťtisíce Slovákov a Sloveniek, ktoré sa rozhodli byť hlasom zvierat uväznených v týchto veľkochovoch, ich požiadavky narazili na chýbajúce srdce a uši v Bruseli. Európska komisia ich hlas jednoducho odignorovala.

Práve pre takéto situácie vznikla iniciatíva EUforAnimals, volajúca po jasnom pridelení zodpovednosti za dobré životné podmienky zvierat konkrétnej Európskej komisárke, ktorej prácou by bolo túto agendu zastrešiť a naslúchať volaniu európskej verejnosti.”

Adolfo Sansolini, koordinátor kampane, je presvedčený, že Európanom a Európankám záleží na dobrých životných podmienkach zvierat, a záleží na nich aj politikom a političkám. „To  dokazuje 195 poslancov a poslankýň Európskeho parlamentu, ktorí sa zapojili do kampane EU for Animals. Právne predpisy EÚ o dobrých životných podmienkach zvierat sú však naďalej nedostatočné, niektoré druhy nemajú žiadnu ochranu a ich presadzovanie ich práv je nejednotné. Je to kvôli tomu, že dobré úmysly jednotlivých komisárov a komisárok nestačia. Po júnových voľbách do Európskeho parlamentu musí budúca komisia EÚ preukázať, že bude na tejto téme seriózne pracovať, ako to od verejnosť žiada, a to vymenovaním Európskeho komisára alebo komisárky pre zdravie, bezpečnosť potravín a dobré životné podmienky zvierat. To napokon zabezpečí väčšiu transparentnosť a zodpovednosť a vyčlenenie primeraných zdrojov na poskytnutie vyššej ochrany miliarde zvierat v Európe – a aj mimo nej.”

Aj podľa Michala Wiezika je to, že doteraz téma životných podmienok zvierat nebola oficiálne priradená konkrétnemu komisionarátu jedným z dôvodov, prečo na jeseň Európska komisia mohla odsunúť požiadavky Európskych občianskych iniciatív.  „Otázka komisariátu pre dobré životné podmienky zvierat nie je sentimentálna záležitosť. Mať životné podmienky zvierat riešené na európskej úrovni, na úrovni direktoriátu, je otázka silne praktická a silne etická. Také utrpenie, aké spôsobujú konvenčné, priemyselné veľkochovy, nemôžeme dovoliť. Ľudia tému vnímajú citlivo a žiadajú zmenu, a keď tá zmena napriek sľubom neprichádza, veľmi to oslabuje kredibilitu európskych inštitúcii. V neposlednom rade je to tiež otázka biodiverzity a tiež otázka verejného zdravia – veľkochovy sú skutočne liahňami chorôb, ktoré môžu šíriť vírusy a ohrozovať verejné zdravie. Už sme tu jednu pandémiu, pravdepodobno spôsobenú aj zlými podmienkami, v ktorých sme zvieratá držali, mali, takže táto téma je veľmi akútna a vyžaduje dôsledné riešenie. Ja zámer podporujem, vždy som ho podporoval, petíciu som podpísal a dúfam, že bude mať silný dopad špeciálne v týchto voľbách. Nemôžeme si dovoliť, aby tento úrad po voľbách nebol zriadený,” vyjadril sa Wiezik.

Dôležitosť nasledujúcich volieb do Európskeho parlamentu zdôrazňuje aj súčasný podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík. Podľa neho bude kľúčový aj čas bezprostredne po voľbách, kedy bude potrebné vytvárať tlak na komisiu. „Keďže Európska komisia sa zodpovedá Parlamentu, existuje medzi nimi neformálny dialóg ešte predtým, ako Parlament oficiálne zasadne. Preto je dôležité, aby toto europoslanci a europoslankyne pretláčali vo svojich politických skupinách. A v konečnom dôsledku nejde len o prospech zvierat a verejné zdravie, ale tiež o prospech farmárov, ktorí sú súčasne nútení k pretekom ku dnu čo najrýchlejšou a najlacnejšou produkciou bez ohľadu na zvieratá.”

Poslanec Európskeho parlamentu Ivan Štefanec zdôrazňuje, že hoci na Slovensku nie je téma ochrany zvierat taká prevalentná, je nesmierne dôležitá, vyžaduje zlepšenie a okrem toho má aj podporu občanov a občaniek. Podľa neho je tiež dôležité okrem tlaku po voľbách aj vytvárať tlak na to, aby tému politické strany zahrnuli vo svojich programoch. Okrem toho Štefanec zdôrazňuje etický rozmer témy. „Podľa prieskumov si až 84 % Európanov a Európaniek želá zlepšenie životných podmienok zvierat. Toto nie je len inštitucionálna vec, ale aj vysoko etická. Spoločnosť je taká silná, ako sa stará o tých najslabších a bezbranných. Je to vec ľudskosti a etických princípov, ktoré treba premietnuť do legislatívnych návrhov.”

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.