Kožušinová farma v Príbovciach 2018 (43)

V Nemecku končia kožušinové farmy, bude Slovensko ďalšie? Petíciu za ich zákaz podpísalo 70 tisíc ľudí.

V Európe sa nad kožušinovým priemyslom zmráka. V Nemecku zavreli poslednú kožušinovú farmu a hlasy za zákaz chovu zvierat na kožušiny silnejú aj na Slovensku. Petícia ochrancov zvierat z Humánneho pokroku láme rekordy.

Tlačová správa na stiahnutie v PDF

Bratislava, 02. apríl 2019 – Kožušinové chovy v Nemecku sú minulosťou. Svoje brány minulý týždeň zavrela aj posledná farma, kde ešte vlani chovali štyri tisíc norkov. Farma skončila prevádzku v rámci sprísnených regulácií chovu zvierat na kožušiny, ktoré do roku 2022 kožušinové chovy fázovo úplne odstavia. Zdá sa, že sa to podarilo oveľa skôr. Iné krajiny v Európe pristúpili k legislatívnym zákazom vrátane Rakúska a Česka a rokuje sa o ňom aj na Ukrajine. Bude Slovensko nasledovať? Ochrancovia zvierat zo združenia pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti Humánny pokrok spustili petíciu, ktorá sa za necelé dva týždne stala druhou najúspešnejšou online kampaňou v histórii Slovenska. Zákaz kožušinového chovu si želá už viac ako 70 tisíc Slovákov a Sloveniek. Humánny pokrok hovorí o verejnej objednávke pre parlament, ktorý by mal podľa nich okamžite konať.

Klietky po norkoch na farme v nemeckom meste Rhaden zívajú prázdnotou. Majiteľ poslednej kožušinovej farmy v Nemecku už ďalšie norky množiť nebude a posledné zvieratá predal do Fínska. Je to výsledok sprísnených regulácií chovu zvierat na kožušiny v nemeckej legislatíve, ktoré sú nastavené tak, že chov norkov a iných tzv. kožušinových zvierat (líšky, činčily, apod.) už nebude pre kožušinárov ekonomicky udržateľný a rokom 2022 úplne skončí „Koniec prevádzky poslednej kožušinovej farmy v Nemecku je ďalším svetlom nádeje v anti-kožušinovom hnutí, ktoré sa šíri  po celej Európe. Pre Slovensko je to ďalší signál, že je čas kožušinové chovy zakázať a zavrieť aj u nás. Moderné a progresívne krajiny barbarské praktiky kožušinového priemyslu odmietajú a Slovensko by ich tiež malo postaviť mimo zákon,“ hovorí koordinátorka kampane Ide o chlp Alexandra Demetrianová z Humánneho pokroku. Ich petíciu za zákaz kožušinového chovu na Slovensku podpísali desať tisíce ľudí.

Kampaň „Ide o chlp“ za desať dní raketovo vystrelila medzi najúspešnejšie online petície vôbec a počet podpisov neustále rastie. Predchádzalo tomu zverejnenie záberov z norkovej farmy v Príbovciach pri Martine, ktorá je dnes jedinou kožušinovou farmou na Slovensku. „Zvieratá na kožušinových farmách zjavne a preukázateľne trpia. Farma v Príbovciach je typickým príkladom kožušinového chovu. Kožušinovým zvieratám nijak nemožno zabezpečiť na farme podmienky, ktoré potrebujú a majú vo svojom prirodzenom prostredí. Preto čoraz viac krajín v Európe dáva kožušinovému priemyslu zbohom. Verejná mienka sa obracia proti kožušinám, politici na to reagujú a patrične konajú. Rovnaký scenár očakávame aj u nás. Mali by sme rýchlo kožušinové chovy zakázať,“ apeluje Alexandra Demetrianová na parlament.

Slovensko je ďalšou krajinou na zozname, kde sa hovorí o skoncovaní s kožušinovými farmami. Rokujú o ňom aj na susednej Ukrajine, v Poľsku, pobaltských štátoch. Susedné Česko zavrelo kožušinové farmy tento rok, svoj podiel na tom mala  masívna podpora verejnosti v online petícii. V Írsku vystúpila proti norkovým farmám aj štátna veterinárna správa na základe nezávisle vypracovanej štúdie, a odporučila vláde kožušinové chovy postaviť mimo zákon. K zákazom v ostatných rokoch pristúpili aj v Holandsku, Belgicku, Nórsku, Srbsku, Chorvátsku, Slovinsku a v Bosne a Hercegovine. V americkom štáte California dokonca aktuálne rokujú o zákaze predaja i dovozu kožušín.

Kožušinový priemysel ročne odchová a spotrebuje 100 miliónov zvierat. Z kožušín sa vyrábajú zimné kabáty, ale aj módne doplnky či dokonca umelé riasy. To by čoskoro mohlo byť minulosťou. Okrem legislatívnych zákazov v Európe i vo svete totiž klesá aj dopyt. Ruky preč od kožušín a utrpenia zvierat na kožušinových farmách dáva aj módny priemysel. Čoraz viac veľkých značiek verejne prisľúbilo, že už nebudú kožušiny používať – medzi inými aj Gucci, Versace, Armani, Jean Paul Gaultier, Burberry… Na dopyt spotrebiteľov po etickej móde odpovedajú aj prestížne módne prehliadky – Amsterdam Fashion Week už kožušiny na svojich mólach nechce.

Online petíciu za zákaz kožušinového chovu na Slovensku môžu ľudia podpísať na stránke www.ideochlp.sk, na ktorej nájdu aj autentické zábery z kožušinovej farmy v Príbovciach.

###                                                                                   

O Humánnom pokroku:

Humánny pokrok je združením pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti. Sme hlasom zvierat a presadzujeme udržateľné riešenia, ktoré dokážu nasýtiť planétu. Humánny pokrok vznikol s cieľom priniesť na Slovensku silný hlas zvierat, ktorý bude klásť dôraz na ľudskosť a udržateľnosť. Združenie je členom globálnej koalície Open Wing Alliance bojujúcej proti klietkovému chovu sliepok a medzinárodnej organizácie Fur Free Alliance bojujúcej za ukončenie kožušinového chovu.

Webstránka kampane: www.ideochlp.sk

Zábery z kožušinovej farmy v Príbovciach na publikáciu:

Zdroj FOTO: Humánny pokrok

https://drive.google.com/open?id=1a5JucCeJQaJ93LfAIBIks7leYYoXWS6v

 

Kontakt pre médiá:

Alexandra Demetrianová – koordinátorka kampane „Ide o chlp
+421 948 463 704
alexandra.demetrianova@humannypokrok.sk
www.humannypokrok.sk
www.ideochlp.sk

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.