Veľkochovy predstavujú jeden z hlavných rizikových faktorov globálnych pandémií

Koronavírusové ochorenie (COVID-19) je posledným zo série rýchlo sa rozmáhajúcich infekčných chorôb spôsobených zvieracími vírusmi, ktoré prekročili medzidruhovú bariéru a infikovali ľudí. To väčšina z nás vie. Novinkou však môže byť informácia, že mnoho nových infekčných ochorení ohrozujúcich ľudskú populáciu sa na nás prenáša zo zvierat, teda má zoonotický pôvod. Aj napriek všeobecne prijímanému názoru, že tieto ochorenia pochádzajú z divokých zvierat, väčšina zoonotických patogénov nebezpečných pre ľudské zdravie je buď pôvodom od domestikovaných zvierat chovaných na konzumáciu, alebo sa prostredníctvom nich prenáša na ľudí. 

Z približne 1400 patogénov známych modernej medicíne pochádza od zvierat viac než 800 (~60%). Nové patogény zvieracieho pôvodu, ktoré pre ľudí predstavujú závažnú hrozbu, sú objavené takmer každý rok. Okrem COVID-19 nebezpečné choroby spôsobené zoonotickými vírusmi zahŕňajú vtáčiu a prasaciu chrípku, ťažký akútny respiračný syndróm (SARS) a rôzne typy hemoragickej horúčky, vrátane Eboly.

Foto: Konrad Łoziński

Zoonotické infekcie sú najčastejšie vírusové (menej často bakteriálne) a dochádza k nim buď priamym kontaktom s chorým zvieraťom alebo konzumáciou jeho mäsa.

Podľa odborníkov je jedným z najväčších epidemiologických rizikových faktorov súčasnosti bežný spôsob chovu hospodárskych zvierat. Mimoriadne nebezpečné sú veľkochovy, kde sa chová veľká väčšina zvierat určených na konzumáciu. Tieto chovy zohrávajú pri šírení zoonotických patogénov dve úlohy: sú prostredníkom medzi divokými zvieratami a ľudskou populáciou, čím značne zvyšujú pravdepodobnosť prenosu na ľudí, a miestom vzniku nebezpečných patogénov ako takých.

Príkladom, kedy prenos patogénov z divokých zvierat na chovy túto pravdepodobnosť zvýšil tým, že sa vírus adaptoval na domestikované zvieratá, je vtáčia chrípka. Vírus, ktorý sa preniesol na hydinu prešiel významnými zmenami a prispôsobil sa za účelom šíriť sa a prežiť. Tieto mutácie mohli podporiť a zjednodušiť následné infikovanie zamestnancov v chovoch s hydinou.

Veľkochovy sú kvôli veľmi vysokej hustote a nízkej genetickej rozmanitosti zvierat, ktoré sú v nich držané, výborným miestom pre rapídne šírenie vírusov. Tento jav je ďalej podporovaný vysoko intenzívnou produkciou, ktorá spôsobuje zvieratám chronický stres a v konečnom dôsledku oslabuje ich imunitný systém. Farmy sa zbavujú obrovského množstva biologického odpadu obsahujúceho rôzne druhy patogénov bez povinnosti akokoľvek ho predtým spracovať, čo môže pôsobiť ako príležitosť prenosu na ľudí ako aj na divoké zvieratá. Ďalej môže prenos zoonotických chorôb potenciálne podporovať diaľkový transport a rozsiahla dodávateľská sieť, typické pre živočíšny priemysel. Takto vzniká jedinečné prostredie, ktoré môže výrazne zjednodušovať vývoj zoonotických patogénov a ich následný prenos na ľudí. 


Foto: Konrad Łoziński

Negatívne dôsledky konvenčnej živočíšnej výroby sú dobre znázornené štúdiami vývoja patogénov pochádzajúcich z prasiat. V rokoch 1985 až 2010 narástla celosvetová produkcia bravčového mäsa o viac než 80 %. Počas tohto obdobia bolo na prasacích farmách globálne identifikovaných 77 nových patogénov, z ktorých žiaden sa pred rokom 1985 u prasiat nevyskytoval. 82 % týchto patogénov bolo nájdených v 20 % krajín s najvyšším podielom na produkcii bravčového mäsa vo svete. 

Minimálne pri jednom z týchto patogénov sa preukázalo, že je pre ľudí smrteľný. Podľa rôznych odhadov zomrelo počas pandémie prasacej chrípky  A/H1N1 v roku 2009 celosvetovo 100,000 až 400,000 ľudí a ďalších 180,000 zomrelo na následky choroby.

Rozšírené používanie antibiotík v priemyselných chovoch považujú epidemiológovia za jednu z najväčších hrozieb pre verejné zdravie. Riziko vzniku patogénov imúnnych voči antimikrobiálnym látkam (teda riziko antibiotickej rezistencie) sa zvyšuje s narastajúcou konzumáciou živočíšnych produktov s obsahom antibiotík. Hoci sa Slovensko podľa údajov o predajoch z distribučnej siete (ESVAC) radí spomedzi štátov EÚ k tým s priemernými až nižšími predajmi antibiotík určených pre zvieratá v chovoch, antimikrobiálna rezistencia v potravinovom reťazci pri kontrole na bitúnkoch a v obchodoch už taká uspokojivá nie je. Výsledky európskeho monitoringu poukazujú na značný výskyt rezistencie mikroorganizmov voči niektorým bežným antibiotickým liečivám, a to už pri liečbe zvierat na farme. Ako možné príčiny vzostupu antibiotickej rezistencie sa citujú nedostatočná diagnostika či používanie antibiotík chovateľmi bez evidencie a vedomia veterinárneho lekára.

Už dnes majú infekcie spôsobené mikroorganizmami odolnými voči antimikrobiálnej liečbe len v Európe a USA za následok asi 50,000 úmrtí ročne. Podľa správy vypracovanej pre britskú vládu v roku 2014, ak nedôjde k zmene situácie, do roku 2050 môže kvôli antibiotickej rezistencii predčasne zomrieť až 300 miliónov ľudí.

Vzhľadom na tieto údaje by názor vedcov študujúcich pandémie, že to najhoršie je, žiaľ, stále pred nami, nemal byť prekvapivý. Ako uvádza nedávna správa pre Svetovú zdravotnícku organizáciu, “ak je pravda, že minulosť je predzvesťou budúcnosti, tak existuje veľmi reálna hrozba rapídne sa šíriacej, vysoko smrtiacej pandémie respiračného ochorenia, ktorá by mohla zabiť 50 až 80 miliónov ľudí a zničiť takmer 5% svetovej ekonomiky. Globálna pandémia takýchto rozmerov by bola katastrofická. Spôsobila by rozsiahle škody, nestabilnosť a neistotu, na ktoré svet nie je pripravený.”


Foto: Konrad Łoziński

Zatiaľ čo sme svedkami horlivej snahy autorít v krajinách po celom svete zastaviť pandémiu ochorenia COVID-19, musíme si byť vedomí toho, že bojujeme len proti prejavom problému, a nie jeho príčine. Obrovské úsilie a nasadenie zdravotníkov, epidemiológov a vedcov vyvíjajúcich vakcínu nanešťastie neprinesú trvalé výsledky, ak ich nebudú sprevádzať systémové zmeny v spôsobe, akým získavame a vyrábame jedlo.

Zástupkyňa riaditeľa pre vedu a technológie v Good Food Institute, Liz Specht, PhD., sa v reakcii na prebiehajúcu pandémiu SARS-CoV-2 vyjadrila: “Je načase priznať, že sme ako civilizácia prerástli zastaraný zvyk využívania zvierat na produkciu mäsa. Lovenie a chov zvierat slúžili svojmu účelu po tisícročia rastu ľudskej populácie. V roku 2020 však k sebe musíme byť úplne úprimní. Takto pokračovať nemôžeme. Súčasný systém nefunguje. Je neefektívny, nestabilný, neudržateľný a extrémne nebezpečný”.

Našťastie, ako výskumníčka dodáva, k tomuto systému existuje alternatíva v podobe progresívnejšej produkcie obdoby mäsa založenej na rastlinných proteínoch, a dynamicky sa rozvíjajúceho sektora pestovania buniek (predovšetkým takzvaného čistého alebo kultivovaného mäsa).

Hamburgery, klobásy, údeniny, syry či mlieko na báze strukovín s vysokým obsahom proteínov sú v obchodoch dostupné už mnohé roky. Ešte donedávna však väčšinu produkcie v tejto oblasti zastrešovali malé spoločnosti, alebo zastávala len nepatrnú časť v portfóliu veľkých firiem, kým hlavnými zákazníkmi boli vegáni, vegetariáni a ľudia s potravinovými alergiami. Rastúci záujem zo strany tradične sa stravujúcich zákazníkov dnes poháňa masovú produkciu alternatív mäsa, do ktorej sa čoraz častejšie púšťajú významné potravinárske spoločnosti ako Nestle, Unilever, Cargill alebo Tyson Foods.

Extrémne dynamický rast sektora rastlinných alternatív mäsa môžeme vidieť na príklade jedného z jeho lídrov, amerického startupu s názvom Beyond Meat. Krátko po jeho debute na burze NASDAQ sa hodnota akcií firmy zvýšila o 734%, čo bol najlepší výsledok dosiahnutý v USA v rámci  prvotnej verejnej ponuky (IPO) za rok 2019.


Foto: Vegánske hody

Obrovské množstvo peňazí investovaných do sektora rastlinných proteínov znamená nielen narastajúcu dostupnosť rastlinných produktov, ale aj možnosť čoraz pokročilejšieho výskumu ich nutričných, chuťových a štruktúrových vlastností. Výsledné produkty, napríklad spomínané burgery Beyond Meat, alebo výrobky ich hlavného konkurenta Impossible Burger, opakovane obstáli v chuťových testoch naslepo (väčšina respondentov ich nedokáže rozlíšiť od konvenčne vyrobeného mäsa), teda uspokojujú chuťové nároky milovníkov mäsa bez toho, aby boli zvieratá držané v nebezpečných veľkochovoch. A čo je dôležité, tieto produkty majú často lepšie výživové hodnoty a na rozdiel od konvenčného mäsa neobsahujú antibiotiká a rastové hormóny. Naviac je ich výroba oveľa šetrnejšia k prírodným zdrojom a vzniká pri nej výrazne menej emisií skleníkových plynov.

Pre potravinovú bezpečnosť a udržateľnosť môže byť ešte dôležitejší rýchlo sa rozvíjajúci sektor kultivovaného mäsa. Takzvané čisté mäso je mäso vyprodukované mimo tela zvieraťa po tom, čo z neho bolo odobraté tkanivo. Napriek tomu, že jeho výroba je často považovaná za laboratórnu prácu, zariadenia na produkciu kultivovaného mäsa pripomínajú skôr moderné minipivovary než výskumné a vývojové strediská. Produkty získané touto cestou majú rovnaké výživové hodnoty a chuť ako bežné mäso a nevyžadujú chov a zabíjanie zvierat. To výrobcom umožňuje udržiavať oveľa vyššiu úroveň biologickej a zdravotnej bezpečnosti a teda eliminovať väčšinu epidemiologických, a najmä zoonotických rizík spojených s konvenčným poľnohospodárstvom.

Hoci oblasť pestovania buniek je stále vo fáze startupu, ľudia ako Bill Gates, Richard Branson a Sergey Brin, ale aj giganti konvenčného mäsového priemyslu, napríklad American Tyson Foods, Cargill a nemecký PHW-Gruppe do nej investovali významné sumy peňazí. Môžeme preto dúfať, že v laboratóriu vypestované mäso bude mať čoskoro na trhu s potravinami významný podiel.

Tvárou v tvár zoonotickej pandémii sa narastajúca snaha o rýchly vývoj alternatív k priemyselnej živočíšnej výrobe javí ako mimoriadne dôležitá. Rastlinné proteíny a kultivované mäso nám možno neumožnia poraziť šíriaci sa zoonotický koronavírus, ale môžu nám pomôcť predísť ďalšej takejto hrozbe. Ako tvrdí vyššie citovaná doktorka Specht, “rovnako rastlinné aj kultivované mäso prinášajú potravinovú bezpečnosť a odstraňujú obavy zo zoonotických chorôb, ktorým sa pri živočíšnej strave nedá vyhnúť. Moderná produkcia rastlinného a kultivovaného mäsa poskytuje spotrebiteľom bezbolestnú zmenu jedálnička spolu s obrovskou výhodou bezpečnosti a udržateľnosti naprieč dodávateľskou sieťou”. 

Tento článok je z veľkej časti prevzatý od medzinárodnej zvieracoprávnej organizácie Anima International, niektoré informácie však boli doplnené. Zdroje pôvodných ako aj doplnených informácii sú uvedené nižšie. 

  1. K.G. Andersen, A. Rambaut, W.I. Lipkin, E.C. Holmes, R.F. Garry, The proximal origin of SARS-CoV-2, https://www.nature.com/articles/s41591-020-0820-9
  2. W. Gogłoza, Factory farming is one of the main risk factors of global pandemics. There is an alternative to it, https://animainternational.org/blog/factory-farming-global-pandemics
  3. W.B. Karesh, A. Dobson, J.O. Lloyd-Smith, J. Lubroth., M.A. Dixon, M. Bennett, S. Aldrich, T. Harrington, P. Formenty, E.H. Loh, Ecology of zoonoses: natural and unnatural histories, “The Lancet” vol. 380, no. 9857 (2012), p. 1936–1945, https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(12)61678-X/fulltext
  4. M. Greger, The human/animal interface: emergence and resurgence of zoonotic infectious diseases, “Critical Reviews in Microbiology” vol. 33, no. 4 (2007), pp. 243–299 https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/10408410701647594
  5. Z. Gliński, K. Kostro, Zoonotyczne wirusy stale zagrażające człowiekowi, “Życie Weterynaryjne” 88 (2013), pp. 192–197, https://vetpol.org.pl/dmdocuments/ZW%202013-03%20%2002.pdf
  6. J. Gorman, China’s Ban on Wildlife Trade a Big Step, but Has Loopholes, Conservationists Say, https://www.nytimes.com/2020/02/27/science/coronavirus-pangolin-wildlife-ban-china.html
  7. J.H. Leibler, J. Otte, D. Roland-Holst, Industrial Food Animal Production and Global Health Risks: Exploring the Ecosystems and Economics of Avian Influenza, “EcoHealth” 6 (2009), pp. 58–70, https://link.springer.com/article/10.1007%2Fs10393-009-0226-0. See also Zoonotic Diseases, Human Health And Farm Animal Welfare, https://www.ciwf.org.uk/research/food-and-human-health/zoonotic-diseases/. See also: J. Bryner, 13 Animal-to-Human Diseases Kill 2.2 Million People Each Year, https://www.livescience.com/21426-global-zoonoses-diseases-hotspots.html.
  8. J.P. Graham, J.H. Leibler, L.B. Price, J.M.Otte, D.U. Pfeiffer, T. Tiensin, E.K. Silbergeld, The Animal-Human Interface and Infectious Disease in Industrial Food Animal Production: Rethinking Biosecurity and Biocontainment, “Public Health Reports” vol. 123 no. 3 (2008): pp. 282–299, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2289982/; J. Otte, D. Roland-Holst, D. Pfeiffer, R. Soares-Magalhaes, J. Rushton, J. Graham and E. Silbergeld, Industrial Livestock Production and Global Health Risks, http://www.fao.org/3/a-bp285e.pdf. See also Putting Meat on the Table: Industrial Farm Animal Production in America, A Report of the Pew Commission on Industrial Farm Animal Production, http://www.pcifapia.org/_images/PCIFAPFin.pdf
  9. M. Greger, The Long Haul: Risks Associated With Livestock Transport, “Biosecurity and Bioterrorism: Biodefense Strategy, Practice, and Science”, vol. 5, no. 4, (2007), pp. 301–311; A.M. Rule, S.L. Evans, E.K. Silbergeld, Food animal transport: A potential source of community exposures to health hazards from industrial farming, “Journal of Infection and Public Health” Volume 1, Issue 1, 2008, pp. 33–39, https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1876034108000026?via%3Dihub
  10. G. Fournie, L. Kearsley-Fleet, J. Otte, D. Pfeiffer, Trends in the emergence of swine pathogens, Animal Production and Health Commission for Asia and Pacific 2012.
  11. Centers for Disease Control and Prevention, National Center for Immunization and Respiratory Diseases, 2009 H1N1 Pandemic (H1N1pdm09 virus), https://www.cdc.gov/flu/pandemic-resources/2009-h1n1-pandemic.html.
  12. K. Hickok, How does the COVID-19 pandemic compare to the last pandemic? https://www.livescience.com/covid-19-pandemic-vs-swine-flu.html
  13. The breeders audited by NIK claimed that they use antibiotics only as treatment but, as the auditors point out, “it was not possible to establish the real causes of the use of antibiotics in animal husbandry, mainly because of the insufficient surveillance system, which does not provide reliable data.” See: Informacja o wynikach kontroli: wykorzystywanie antybiotyków w produkcji zwierzęcej w województwie lubuskim, https://www.nik.gov.pl/plik/id,16217,vp,18741.pdf
  14. T.P. Van Boeckel, J. Pires, R. Silvester, C. Zhao, J. Song, N.G. Criscuolo, M. Gilbert, S. Bonhoeffer, R. Laxminarayan, Global trends in antimicrobial resistance in animals in low- and middle-income countries, “Science” vol. 365, no. 6459 (2019), https://science.sciencemag.org/content/365/6459/eaaw1944. See also Stop using antibiotics in healthy animals to prevent the spread of antibiotic resistance, https://www.who.int/news-room/detail/07-11-2017-stop-using-antibiotics-in-healthy-animals-to-prevent-the-spread-of-antibiotic-resistance.
  15. R.J. Fair, T. Yitzhak, Antibiotics and bacterial resistance in the 21st century, “Perspectives in Medicinal chemistry” 6 (2104) pp. 25–64, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4159373/ See also: M. Mckenna, The Hidden Link Between Farm Antibiotics and Human Illness, https://www.wired.com/story/farm-antibiotics-human-illness-hidden-link/
  16. Antimicrobial Resistance: Tackling a Crisis for the Health and Wealth of Nations, The Review on Antimicrobial Resistance Chaired by Jim O’Neill, December 2014, https://amr-review.org/sites/default/files/AMR%20Review%20Paper%20-%20Tackling%20a%20crisis%20for%20the%20health%20and%20wealth%20of%20nations_1.pdf
  17. Global Preparedness Monitoring Board, A world at risk: annual report on global preparedness for health emergencies, Geneva: World Health Organization 2019, p. 6, https://apps.who.int/gpmb/assets/annual_report/GPMB_annualreport_2019.pdf
  18. L. Specht, Modernizing Meat Production Will Help Us Avoid Pandemics, https://www.wired.com/story/opinion-modernizing-meat-production-will-help-us-avoid-pandemics/
  19. D. Yaffe-Bellany, The New Makers of Plant-Based Meat? Big Meat Companies, https://www.nytimes.com/2019/10/14/business/the-new-makers-of-plant-based-meat-big-meat-companies.html
  20. Postawy Polaków wobec produktów roślinnych — raport z badań opinii publicznej, https://roslinniejemy.org/publikacje/postawy-polakow-wobec-produktow-roslinnych-raport-z-badan-opinii-publicznej.
  21. C. Reinicke, Beyond Meat extends its post-IPO surge to 734%, breaking the $200-a-share threshold for the first time, https://markets.businessinsider.com/news/stocks/beyond-meat-stock-price-breaks-200-per-share-2019-7-1028376980
  22. A. Peters, Inside the lab where Impossible Foods makes its plant-based “blood”, https://www.fastcompany.com/90264450/inside-the-lab-where-impossible-foods-makes-its-plant-based-blood
  23. A. Peters, Here’s how the footprint of the plant-based Impossible Burger compares to beef, https://www.fastcompany.com/90322572/heres-how-the-footprint-of-the-plant-based-impossible-burger-compares-to-beef
  24. P. Shapiro, Clean Meat: How Growing Meat Without Animals Will Revolutionize Dinner and the World, New York NY 2018
  25. Z.F. Bhat, S. Kumar, H. Fayaz, In vitro meat production: Challenges and benefits over conventional meat production, “Journal of Integrative Agriculture” vol. 14, no. 2 (2015), pp. 241–248, https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S209531191460887X
  26. R. Morgan, Bill Gates and Richard Branson are betting lab-grown meat might be the food of the future, https://www.cnbc.com/2018/03/23/bill-gates-and-richard-branson-bet-on-lab-grown-meat-startup.html.
  27. L. Specht, Modernizing Meat Production…, ibid.
  28. J. Bíreš, J. Mikas, Národný akčný plán antimikrobiálnej rezistencie v Slovenskej republike na obdobie rokov 2019-2021, https://www.svps.sk/dokumenty/zakladne_info/Plan_2019-2021.pdf
  29. European Medicines Agency, Sales of veterinary antimicrobial agents in 31 European countries 2017, https://www.ema.europa.eu/en/documents/report/sales-veterinary-antimicrobial-agents-31-european-countries-2017_en.pdf