Zlyhanie demokracie: EK vo svojom pracovnom programe porušila svoje sľuby týkajúce sa ochrany zvierat

Európska komisia nesplnila svoj záväzok lepšie chrániť miliardy zvierat, a to ani napriek jasným výzvam občanov, ktorí požadujú lepšie zákony pre zvieratá. Z informácií, ktoré unikli z pracovného programu na rok 2024, ktorý má byť dnes predstavený na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu, vyplýva, že Komisia ustúpila od svojho sľubu občanom EÚ. Zaväzuje sa totiž len k tomu, že do konca súčasného funkčného obdobia zverejní jeden zo štyroch sľúbených návrhov nariadení. Nedodržala tak svoju demokratickú povinnosť zodpovedať sa európskym občianskym iniciatívam.

17. október, Brusel – V roku 2020 sa Európska komisia (EK) v rámci stratégie „Z farmy na stôl“ zaviazala zrevidovať právne predpisy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat. Koniec jej súčasného funkčného obdobia sa blíži a do svojho pracovného programu EK nezahrnula všetky návrhy a zaviazala sa predložiť len jedno zo štyroch sľúbených nariadení (nariadenie o preprave zvierat), ktoré má byť zverejnené v decembri. 

EK tak opomenula nariadenia o chovaných zvieratách, usmrcovaní a označovaní. Obzvlášť znepokojujúca je absencia jasného časového harmonogramu pre nariadenie o chovaných zvieratách (Kept Animal Regulation/KAR), prostredníctvom ktorého mala EK splniť svoj záväzok prejsť na bezklietkové systémy, čo požadovalo 1,4 milióna občanov v rámci európskej iniciatívy občanov Koniec doby klietkovej (End the Cage Age).

Keďže tieto nariadenia nie sú v pracovnom programe uvedené, je veľmi pravdepodobné, že budú ponechané na nasledujúcu Komisiu. Milióny zvierat tak nebudú chránené ani v nasledujúcich rokoch a budúcnosť ostatných návrhov bude otázna. EK nebrala do úvahy ani jasnú demokratickú výzvu vyjadrenú európskymi iniciatívami občanov, v ktorých občania a občianky žiadali EÚ, aby pre zvieratá urobila viac.

Ďalším dôležitým dokumentom, ktorý v dokumente chýba, je legislatívny rámec pre udržateľné potravinové systémy (legislative framework for sustainable food systems/FSFS), ktorý bol tiež očakávaný pred koncom roka 2023. Odloženie tohto kľúčového dokumentu v rámci stratégie Z farmy na stôl bude brániť potrebnej transformácii potravinového systému. Navyše nedôjde k zosúladeniu poľnohospodárskej a potravinovej politiky s cieľmi EÚ v oblasti udržateľnosti a klimatických zmien.

V programe chýba aj očakávaná revízia nariadenia REACH v rámci stratégie pre udržateľnosť v oblasti chemických látok. O tomto základnom nariadení sa už dlho diskutuje ako o dôležitom prvku Európskej zelenej dohody smerujúcom k dosiahnutiu životného prostredia bez toxických látok. Revízia nariadenia REACH mala pomôcť ďalej presadzovať chemickú stratégiu napomáhajúcu postupné ukončenie testovania na zvieratách.

„Sme nesmierne znepokojení, že EK nemala politickú vôľu zaviazať sa k svojmu sľubu a obrátila sa chrbtom k občanom a vede. Desiatky rokov sme boli svedkami množstva dialógov, hodnotení vplyvu a vedeckých stanovísk. Petície, európske iniciatívy občanov a prieskum Eurobarometer z roku 2016 jasne ukazujú, že európski občania a občianky chcú pre zvieratá lepšiu budúcnosť. Napriek tomu však má stále prednosť biznis. Nevzdáme sa a budeme naďalej naliehať na EK, aby sa zaviazala predložiť jasný termín pre ostatné návrhy. Čas nastal práve teraz a už nebudeme akceptovať ďalšie odklady,“ uviedla Reineke Hameleers, riaditeľka organizácie Eurogroup for Animals.

Minulý týždeň sa pred sídlom EK zišli organizácie na ochranu zvierat, poslanci a poslankyne Európskeho parlamentu a verejne vyzvali predsedníčku EK Ursulu von der Leyen, aby zverejnila sľúbené návrhy zrevidovaných právnych predpisov o ochrane zvierat. Poslanci EP označili zlyhanie EK pri predkladaní návrhov za „zlyhanie demokracie“.

K výzve sa pripojila aj známa etologička, ochranárka, tzv. posol mieru OSN a zakladateľka Inštitútu Jane Goodallovej, doktorka Jane Goodallová, ktorá požiadala predsedníčku EK Ursulu von der Leyen, aby sa s ňou stretla a prediskutovala túto otázku.

Silvia Čaňová, Sloboda zvierat: „Komisia podviedla a sklamala milióny občanov a občianok, ktorí/-é prostredníctvom troch európskych iniciatív masovo požiadali o lepšie životné podmienky zvierat a odsúdila na utrpenie stovky miliónov zvierat v klietkových chovoch v poľnohospodárstve, na kožušinových farmách a v chemických laboratóriách v Európe. Ide o neobhájiteľný krok a budeme naďalej trvať na splnení záväzkov, ktoré EK občanom a zvieratám dala.“
Martin Smrek, Humánny pokrok: „Komisia, na čele s Ursulou von der Leyen, sa podľa uniknutých dokumentov chystá kvôli snahe zachovať si teplé miestečko v Bruseli aj po voľbách, zradiť milióny Európanov a Európanok a hodiť cez palubu miliardu zvierat uväznených v priemyselných veľkochovoch v EÚ každý jeden rok. Toto je škandalózny krok a flagrantná snaha podkopať najsilnejší nástroj priamej demokracie v EÚ – Európske občianske iniciatívy. Túto snahu Komisie považujeme za absolútne neprijateľnú a žiadame, aby bezodkladne splnila svoj sľub a predložila návrh legislatívy na ochranu zvierat v EÚ ešte túto jeseň a to v plnej sile, presne tak ako sľubovala.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.