volny_vybeh

BISTRO OTTO! PRIJALO BEZKLIETKOVÝ ZÁVÄZOK 

Záväzok nepoužívať vajcia z klietkových chovov prijala ďalšia spoločnosť, ktorá prevádzkuje Bistro Otto! na známej adrese Grosslingovej 26. Spoločnosť má niekoľko ďalších projektov a už dlhodobo pripravujú jedlá výlučne z vajec z voľného výbehu.

Bratislava, 4. júl 2023 – K záväzkom odmietajúcim vajcia z klietkových chovov sa pridáva ďalšie meno – Bistro Otto!, kaviareň Emil či ďalšie projekty spoločnosti, ktoré, majú spotrebu tisíce vajec mesačne. V súčasnosti využívajú výlučne vajcia z voľného výbehu, a záväzkom sa tak pridávajú k spoločnostiam, ktoré hovoria jasné nie klietkovým chovom.

“Teší nás, že sme mohli podporiť iniciatívu, ale v našom fungovaní to nemení nič. Slušné vajíčka používame od založenia nášho bistra v januári 2020 a to z vlastnej iniciatívy a presvedčenia. Je pre nás prirodzené pracovať so slušnými dodávateľmi a surovinami, tak ako chlebík je vždy kváskový a káva výberová, tak aj vajíčka z voľného výbehu. Zastávame názor, že kvalitná surovina je priorita číslo jedna pre vytvorenie kvalitného jedla. Naším hosťom nikde neprezentujeme, že pracujeme z týmito surovinami lebo to považujeme v dnešnej dobe za samozrejmé. Tak ako si domov kupujeme kvalitné suroviny, tak zásobujeme aj naše bistro a dúfame, že je to aj pre iných podnikateľov v obore rovnako prirodzené ako pre nás, hovorí Daniel Méri, prevádzkar bistra. 

Na svete je už aktuálne viac ako 2500 bezklietkových záväzkov firiem z každého odvetvia potravinárskeho priemyslu. Na Slovensku už bezklietkové záväzky prijala trištvrtina maloobchodného trhu, a niekoľko reštaurácii a výrobcov. 

“Prevádzky ako Bistro Otto! idú príkladom pre ostatné prevádzky. Ukazujú, že je to vždy o rozhodnutí a nastavení tých, čo tvoria koncept prevádzky – aké suroviny budú nakupovať, a či budú prihliadať na utrpenie zvierat”, dodala Miroslava Roháčová, Špecialistka na vzťahy s firmami Humánneho pokroku. 
Vo viacerých krajinách bol už schválený aj legislatívny koniec klietkových chovov pre sliepky. Najbližším príkladom sú susedné Rakúsko a Česko. Na Slovensku bol však zákaz klietkových chovov sliepok predložený v parlamente, ale kvôli odhlasovaniu predčasného konca schôdze ho poslanci a poslankyne v júni neboli schopní prerokovať. Až 73,7 % sliepok na Slovensku tak stále ostáva uväznená v klietkach. Petíciu za zákaz klietok podpísalo doposiaľ viac ako 70 tisíc Slovákov a Sloveniek.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.