Deň po zverejnení záberov z klietkových chovov ich Slovinsko ide zakázať

S klietkovými chovmi končí ďalšia krajina EÚ. Slovinskom otriasli zábery z investigatívnych chovov, ktoré šokovali verejnosť. Slovinské ministerstvo poľnohospodárstva preto vyhlásilo zámer skončiť s klietkovými chovmi sliepok od roku 2028.

Bratislava, 17.1. 2025 – Slovinsko je ďalšou krajinou, ktorá chce klietkové chovy sliepok  postaviť mimo zákon. Slovinské ministerstvo poľnohospodárstva na medializované zábery sliepok v klietkach reagovalo vyhlásením zámeru postaviť od roku 2028 klietkové chovy sliepok mimo zákon. Medzi ďalšie krajiny, v ktorých platí zákaz klietkového chovu sliepok patria napríklad Dánsko, Nemecko, Švajčiarsko, ale napríklad aj naše susedné Česko a Rakúsko.

Na Slovensku petíciu za koniec klietok podpísalo 70 000 tisíc ľudí, z toho tisíce práve po zverejnení investigatívnych záberov z troch rôznych slovenských fariem. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky minulý rok v marci petícii nevyhovelo, a to aj napriek tomu, že od klietok sa odvracajú aj maloobchodné reťazce predávajúce potraviny. Tie sa zaviazali do konca roku 2025 úplne skončiť s predajom vajec z klietkových chovov. Ministerstvo pôdohospodárstva navyše podpísalo Memorandum o spolupráci s Úniou hydinárov a Zväzom obchodu Slovenskej republiky, ktoré vyjadrovalo zámer ukončiť klietkové chovy sliepok po roku 2030, pričom ministerstvo malo zabezpečiť na prerábku financie.

Napriek tomu však väčšina sliepok chovaných kvôli vajciam žije na Slovensku práve v klietkach. Na ich podmienky dlhodobo upozorňuje organizácia Humánny pokrok. “Podmienky slovinských sliepok uväznených v malých, špinavých klietkach sú rovnaké ako u nás. Zverejnené investigatívne zábery, akékoľvek ohavné, sa nelíšia od toho, čo sme videli v roku 2023 na záberoch zo slovenských klietkových fariem. Rozdiel je, že tam sa od utrpenia sliepok ministerstvo neodvrátilo, ale rozhodlo sa konať. Naše ministerstvo pôdohospodárstva nadaľej ignoruje nielen strašné utrpenie zvierat, ale aj volanie desaťtisísov Slovákov a Sloveniek po jeho konci, ” uviedol Martin Smrek, riaditeľ organizácie Humánny pokrok.

Slovensko stále zaostáva za európskym priemerom, kde už mimo klietok žije viac než 60 % sliepok. Na Slovensku je to však len necelých 35 % sliepok, čo znamená, že v klietkach trpí takmer 1 850 000 týchto zvierat. 

V klietkovom chove na jednu sliepku pripadá priestor veľkosti hárku papiera A4. Na takomto priestore pritom sliepka nemôže vykonávať svoje prirodzené potreby ako hrabanie v zemi, čím trávi väčšinu svojho bdelého času, alebo kúpanie sa v prachu, čím sa zbavuje parazitov a ani svoju najdôležitejšiu potrebu – stavanie hniezda. Práve pre nedostatok možností prejavovať svoje prirodzené potreby sa sliepky v klietkach zbláznia, často sa navzájom napádajú a dochádza aj ku kanibalizmu.

Investigatívne zábery z klietok troch slovenských hydinárskych fariem sú dostupné na našom úložisku:
https://drive.google.com/drive/folders/1zYShJfoFW1aDfHqimfxeZ9sFA64T2w_h

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá, navyše obsahuje chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť, či odrezanie hlavy pri plnom vedomí. 

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.