Organizácia Humánny pokrok, ktorá volá po zákaze klietkového chovu sliepok, dnes zverejnila výsledky analýzy cien vajec na slovenskom a európskom trhu. Podľa výsledkov boli slovenské vajcia najdrahšie preto, že mali napriek najnižším veľkoobchodným cenám najvyššiu maloobchodnú prirážku. Výsledky tiež ukázali, že krajiny, ktoré už prešli na bezklietkové chovy, majú podstielkové vajcia lacnejšie, ako sú slovenské vajcia z klietkového chovu. Zároveň sa preukázalo, že súčasné maloobchodné prirážky vajec na Slovensku nechávajú dostatočný priestor na prechod na podstielkové chovy ako aj na zníženie maloobchodných cien.
Bratislava – Analýza, ktorú spracoval Humánny pokrok, nadväzovala na zistenia finančnej analýzy, ktorú si v roku 2021 nechala organizácia vypracovať s cieľom zmapovať náklady na prerábku klietkových chovov na Slovensku na bezklietkové systémy. Zistenia finančnej analýzy vtedy ukázali, že prechod na bezklietkové chovy by vo výrobných nákladoch na jedno vajce znamenal v najhoršom možnom scenári so stavaním nových chovov na zelenej lúke navýšenie ceny o 13,43 – 19,79 %, teda v tom čase zhruba o 1 cent. Organizácia nedávno porovnávala tieto výsledky so súčasnými cenami v krajinách Európskej únie vo svojej najnovšej analýze.
Podľa najnovšej analýzy sa na Slovensku vyrábali a predávali vajcia vo veľkoobchodných cenách blízkych priemeru EÚ. Napriek tomu boli vajcia v maloobchodných cenách na Slovensku jedny z najdrahších v EÚ. Organizácia v tejto analýze porovnala ceny vajec v krajinách V4 (Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Česko), ktoré spolu tvoria viac ako 18 % produkcie EÚ so štyrmi krajinami, v ktorých sa podstielkové chovy už stali štandardom tvoriac viac ako 28 % produkcie EÚ (Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Švédsko).
Napriek tomu, že spomedzi skúmaných krajín Slovensko predávalo vajcia v najnižších veľkoobchodných cenách, porovnanie ukázalo, že sa slovenské vajcia z klietkového chovu predávali za najvyššie maloobchodné ceny. Rozdiel bol natoľko veľký, že slovenské vajcia z klietkového chovu boli drahšie ako vajcia z podstielkového chovu vo všetkých skúmaných krajinách. V praxi to znamená, že za cenu 10 vajec z klietkového chovu na Slovensku si ľudia mohli kúpiť 10 vajec z podstielkového chovu v Rakúsku alebo dokonca 10 vajec z voľnovýbehového chovu v Nemecku. Tieto rozdiely ostali zachované aj po očistení maloobchodných cien od DPH. Rozhodujúcim faktorom pri vzniku maloobchodných cien tak nebola sadzba DPH a ani spôsob chovu sliepok, ale sa ním ukázala byť maloobchodná prirážka. Tá bola pri slovenských klietkových vajciach takmer dvojnásobná v porovnaní s prirážkou na podstielkové vajcia vo Švédsku, trojnásobná v porovnaní s Nemeckom a takmer šesťnásobná v porovnaní s klietkovými vajcami v Poľsku.
Z pohľadu otázky zvyšovania cien vajec v dôsledku prechodu na bezklietkové chovy tak analýza priniesla tri kľúčové zistenia. Aktuálne veľkoobchodné ceny naznačujú, že krajiny s prevládajúcimi podstielkovými chovmi vyrábajú vajcia za ceny vyššie o približne 4 – 13 %, čo je ale nižšie, ako naznačovali predošlé odhady zvýšenia výrobných nákladov na Slovensku. Tieto krajiny dokázali predávať vajcia v maloobchode za nižšie ceny, ako sa predávajú klietkové vajcia na Slovensku a v Česku. V praxi to znamenalo, že sa najlacnejšie balenie 10 podstielkových vajec v týchto krajinách predávalo o 0,30 – 0,80 € lacnejšie ako 10 vajec z klietkového chovu na Slovensku. Z analýzy teda vyplývajú prvé dve zistenia. Prvým zistením je, že sa na Slovensku vajcia z klietkového chovu predávajú drahšie ako podstielkové vajcia v iných európskych krajinách. Druhým hlavným zistením je, že slovenské vajcia boli najdrahšie preto, že napriek najnižším veľkoobchodným cenám mali najvyššiu maloobchodnú prirážku.
Tretím hlavným zistením je, že súčasné maloobchodné prirážky nechávajú priestor nielen na prechod na podstielkové chovy, ale aj na zníženie maloobchodných cien vajec. Dáta totiž naznačujú, že na Slovensku je naopak značný priestor na zníženie maloobchodných cien aj v prípade prechodu na bezklietkové chovy a prenesenia týchto nákladov do cien. Aj v tom najhoršom scenári prechodu Slovenska na bezklietkové chovy, v ktorom by chovatelia nedostali od štátu žiadnu finančnú podporu, a museli by naviac všetky chovy postaviť nanovo na zelenej lúke, by totiž stačilo, aby sa maloobchodné reťazce uspokojili s prirážkou v takej výške ako v Nemecku, Holandsku, či Švédsku. To by pokrylo nielen odhadované navýšenie nákladov na výrobu podstielkových vajec, ale ostal by aj priestor na zníženie cien podstielkových vajec oproti súčasnej cene klietkových o 0,05 – 0,35 € na jedno balenie desiatich vajec. Ak by výška maloobchodnej prirážky bola rovnaká tej v Poľsku, priestor na zníženie cien by sa dostal na úroveň 0,54 € na jedno 10 ks balenie.
„Analýza ukázala jedno kľúčové zistenie – ukončenie nezmyselnej krutosti voči sliepkam neznamená zvýšenie cien vajec. Držanie 2,3 milióna sliepok v malých špinavých klietkach však prinieslo Slovensku, naopak, jednu z najvyšších maloobchodných cien vajec v Európe. Je čas skončiť so strašením ľudí vymyslenými cenami vajec. Tam, kde s klietkovými chovmi skončili, majú dnes vajcia z podstielok lacnejšie, ako sú klietkové vajcia na Slovensku. Potrebujeme si prestať zakrývať oči pred realitou a postaviť zbytočnú krutosť klietkového chovu sliepok mimo zákon,” hovorí Martin Smrek, riaditeľ Humánneho pokroku.
Organizácia Humánny pokrok vedie kampaň za zákaz klietkového chovu sliepok na Slovensku. Jej petíciu podpísalo už 59 863 ľudí a návrh zákona na zákaz klietkového chovu predložený poslancom Tomášom Šudíkom, by sa mal prejednávať už na marcovej schôdzi NR SR.
