Podiel vajec z klietkových chovov v reťazcoch na Slovensku naďalej klesá

Ochranárska organizácia Humánny pokrok vydala novú správu o prechode Slovenska na bezklietkové systémy. Tá ukazuje, ako reťazce na Slovensku postupne napredujú v napĺňaní svojich záväzkov skončiť s klietkovými vajcami do roku 2025. Záväzok už naplnila Delia, ktorá je nasledovaná Kauflandom (82 % ponuky tvoria bezklietkové vajcia), Billou (59 %) a Lidlom (56 %). COOP Jednota zostáva jediným reťazcom bez záväzku a Metro jedinou spoločnosťou, ktorá neposkytla dáta, hoci sa zaviazala konať transparentne.

Bratislava, 30. decembra 2023 V poradí už štvrtá správa Slovensko na ceste ku koncu klietkového chovu: Správa o stave potravinárskeho priemyslu a trhu s vajcami ukázala, ako sa firmám darilo napĺňať záväzok, že do konca roku 2025 prestanú s predajom vajec z klietkových chovov. Jediným veľkým maloobchodom s potravinami, ktorý neprijal záväzok, je COOP Jednota.

Maloobchod Delia svoje záväzky úspešne napĺňa už štyri roky, za ním v úspešnosti napĺňať záväzok nasleduje Kaufland, ktorého podiel vajec z bezklietkových chovov predstavoval v roku 2023 82 %. Za spoločnosťou Kaufland nasleduje Billa s 59 % podielom vajec z bezklietkových chovov a Lidl s 56 %. Spoločnosti Tesco a tiež Terno a Kraj sa v roku 2023 pohybovali v nižších číslach: podiel vajec z bezklietkových chovov predstavoval pri spoločnosti Tesco 45 % a pri spoločnostiach Terno a Kraj sa jednalo o 42 %. METRO Cash & Carry SR s. r. o. je jedinou spoločnosťou na Slovensku, ktorá neposkytla informácie o pokroku v nákupe vajec, čo je v rozpore s jej záväzkom transparentne informovať verejnosť.

“Zodpovedné reťazce v minulosti vypočuli volanie verejnosti a zaviazali sa skoncovať s nákupom vajec pochádzajúcich z klietkových chovov, ktoré sliepkam neumožňujú robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Je dobrou správou pre zvieratá aj pre zákazníkov a zákazníčky, že zodpovedné a dôveryhodné firmy berú svoje záväzky vážne,” uviedol Martin Smrek, riaditeľ ochranárskej organizácie Humánny pokrok.

V zahraničí prijalo bezklietkové záväzky dokopy 2638 spoločností. V roku 2023 sa medzi spoločnosti so záväzkami nepoužívať vajcia z klietkových chovov pridalo 109 spoločností a organizácií z rôznych sektorov a kútov sveta, ktoré sa zaviazali ukončiť predaj a používanie vajec z klietkového chovu.

V klietkovom chove na jednu sliepku pripadá priestor veľkosti hárku papiera A4. Na takomto priestore pritom sliepka nemôže vykonávať svoje prirodzené potreby ako hrabanie v zemi, čím trávi väčšinu svojho bdelého času, alebo kúpanie sa v prachu, čím sa zbavuje parazitov a ani svoju najdôležitejšiu potrebu – stavanie hniezda. Práve pre nedostatok možností prejavovať svoje prirodzené potreby sa sliepky v klietkach zbláznia, často sa navzájom napádajú a dochádza aj ku kanibalizmu.

Podiel sliepok chovaných v klietkových chovoch na Slovensku má tiež klesajúcu tendenciu, avšak Slovensko stále zaostáva za európskym priemerom, a to aj napriek tomu, že v roku 2023 transformovalo 8,5 % svojich klietkových chovov na bezklietkové. Kým bolo na Slovensku na konci roka 2023 chovaných mimo klietok 34,87 % sliepok, priemer v celej Európskej únii predstavoval 60,8 % sliepok žijúcich v bezklietkových systémoch chovu. 

Link na správu:
https://humannypokrok.sk/wp-content/uploads/2024/12/Slovensko-na-ceste-ku-koncu-klietkoveho-chovu-Sprava-o-stave-potravinarskeho-priemyslu-a-trhu-s-vajcami-za-rok-2023.pdf

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK

Kapry celé dni nehybne čakajú natlačené jeden na druhom v malej kadi na rušnej ulici, kde nepoznajú nič iné, len strach. Opakovane sa s nimi hrubo manipuluje a domov si odnášate kapra s bolestivými poraneniami po celom tele. V igelitovej taške sa dusí niekoľko desiatok minút. Takýto prevoz je pre kapra stresujúci boj o holý život. Voda vo vani je pre kapra príliš teplá na to, aby v nej vedel pokojne tráviť svoje posledné hodiny. Vo vode je navyše chlór, ktorý mu páli sliznice a žiabre. Kapor v domácich podmienkach často umiera pomaly a v bolestiach. Častou praktikou je utlčenie na smrť.  

Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda. Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.

Každoročne trpí a zomiera na kožušinových farmách krutou a barbarskou smrťou 100 miliónov zvierat. Celý svoj život strávia v malej špinavej klietke a umierajú v plynových komorách, a neraz pri sťahovaní kože zaživa. Od kožušín sa však už odvracajú popredné módne značky, a čoraz viac krajín tento barbarský priemysel stavia mimo zákon. Na Slovensku sa nám to už podarilo v roku 2019. Nasledovalo Taliansko, Francúzsko, Estónsko a Írsko. Teraz je čas, aby sme ho zakázali v celej Európskej únii.